Čís. 5606.

Ani ku skutkovej podstate prečinu vydierania podľa § 351 tr. zák. ani ku skutkovej podstate prečinu podľa § 24, čís. 6 zák. čl. XIV:1914 sa nevyžaduje, aby pachateľ skutočne obdržal peniaze alebo inú výhodu; v prvom prípade stačí, keď vyhráža a žiada majetkový prospech, v druhom, keď žiada peniaze alebo inú výhodu výhrožným alebo dotieravým chováním.
(Rozh. zo dňa 20. mája 1936, Zm IV 631/35, Zm IV 245/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. Sch. a spol. pre prečin podľa § 351 tr. z. a i. zmätočné sťažnosti obžalovaných čiastočne odmietol a čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť obžalovaného S. E. s hľadiska § 385, č. 1 a) tr. p. neprávem namieta, že niet v tomto prípade náležitostí prečinu podľa § 24, č, 6 zák. čl. XIV:1914. Výhrožné a dotieravé chovanie tohoto obžalovaného spočívalo bezpochybne v tom, že obžalovaný prostredníctvom R. S., švagra J. H., poukazujúc na to, že o J. H. je hotový hanlivý článok v časopise, žiadal zaplatenie 200 Kč a sľúbil, že vtedy článok bude opravený, resp, nebude uverejnený, pri čom ukazoval kartáčový obťah onoho hanlivého článku. Pre skutkovú povahu spomenutého prečinu nie je podstatné, že obžalovaný nežiadal peniaze priamo od J. H., na ktorého sa článok vzťahoval, ale prostredníctvom jeho švagra R. S., keďže obžalovaný priamo vyzval S., aby táto výzvu sdelil H-ovi. Dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p. sa tu tedy nevyskytuje.
Pokiaľ zmätočná sťažnosť obžalovaného E. E. s hradiska § 385, č. 1 a) tr. p. namieta, že niet tu skutkovej povahy trestného činu, lebo články neboly hanlivé, a že vydieranie nemálo úspechu, je bezzákladná. Aby išlo o tvrdenie utrhačné alebo na cti urážajúce, vyžaduje sa len ku skutkovej povahe prečinu podľa § 351 tr. z., tedy išlo by tu len o prípad uvedený v bode IV. rozsudku prvostupňového súdu. Že v tomto prípade obžalovaný vyhrážal J. H-ovi uverejnením takého tvrdenia, plynie zo skutkových zistení odvolacieho súdu, podľa ktorých obžalovaný E. E., ktorý už pred tým uverejnil v časopise tvrdenia, ktoré sa dotýkaly cti J. H., žiadal na ňom odmenu, lebo ináč uverejní »novú zprávu so slúžkou«. Niet pochybnosti o tom, že smysel týchto slov obžalovaného bol len ten, že uverejní niečo takého, čo by bolo pre H. urážlivé.
Ani ku skutkovej povahe prečinu vydierania podľa § 351 tr. z., ani prečinu podľa § 24, č. 6 zák. čl. XIV:1914 sa nevyžaduje, aby pachateľ skutočne obdržal peniaze, alebo inú výhodu. Stačí, keď v prvom prípade vyhráža a žiada majetkový prospech a v druhom, keď žiada peniaze, alebo inú výhodu výhrožným alebo dotieravým chováním.
S hľadiska dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. namieta zmätočná sťažnosť, že nižšie súdy nesprávné posúdily činy obžalovaného ako dva samostatné trestné činy a nie ako jeden prečin vydieračstva.
Táto výtka je však bezpodstatná. Išlo tu o dva, aj časové aj obsahové odlišné prejavy obžalovaného, lebo jeden raz žiadal na H. 200 Kč za to, že ho zrehabilituje, druhý raz však žiadal na ňom neurčitá čiastku peňazí, lebo ináč uverejní ďalší urážlivý článok. Išlo tu tedy o dva trestné činy, ktoré spadajú pod rôzne ustanovenia trestného zákona. Dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. sa tu tedy nevyskytuje.

Citace:

č. 5606. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 234-235.