Čís. 5646.

Porušenie ustanovenia § 32 zák. čl. XXXVI:1908, bol-li obžalovanému, ktorý v dobe spáchania vraždy prekročil síce osemnásty, ale nedovršil ešte dvaciaty rok svojho veku, uložený trest podľa sadzby § 278 tr. zák. a § 1 zákona čís. 91/1934 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dňa 23. júna 1936, Zm III 350/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. Š., obžalovanému pre zločin vraždy, následkom opravného prostriedku generálneho prokurátora pre zachovanie právnej jednotnosti podľa § 441 tr. p. vyniesol rozsudok, ktorým vyslovil, že pravoplatným rozsudkom porotného sudu pri krajskom súde v Trenčíne zo dňa 21. októbra 1935, č. Tk 1003/ 35-41, bol porušený zákon v ustanoveniach § 32 zák. čl. XXXVI:1908, § 278 tr. z. a § 1 zákona zo dňa 3. mája 1934, čís, 91 Sb. z. a n.; podľa § 442, posledný odst. tr. p., zrušil najvyšší súd rozsudok ten vo výroku o hlavnom treste a vymeral obžalovanému znovu trest tento podľa § 32 zák. čl. XXXVI:1908 s použitím § 91 tr. z. káznicou na desať rokov.
Z dôvodov:
Rozsudkom porotného sudu pri krajskom súde v Trenčíne zo dňa 21. októbra 1935, č. Tk 1003/35-41, bol obžalovaný uznaný vinným zločinom vraždy podľa § 278 tr. z. Na základe tohoto § a s použitím § 1 zákona zo dňa 3. mája 1934, čís. 91 Sb. z. a n., bola mu ako hlavný trest uložená káznica na 15 rokov. S týmto rozsudkom sa strany hneď po jeho vyhlásení uspokojily, takže sa stal ihned pravoplatným.
Podľa rodného listu, vyhotoveného matrikárskym úradom, narodil sa obžalovaný 2. septembra 1915. Toto dátum narodenia je aj v rozsudku správne uvedené. Čin, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený, bol podľa rozsudku spáchaný 26. augusta 1935. Je tedy zrejmé, že obžalovený v dobe spáchania činu sice už prekročil osemnásty, ale nedosiahol ešte dvaciaty rok svojho veku.
Zákon v § 32 zák. čl. XXXVI:1908 stanoví, že káznicou od 10 do 15 rokov má byť potrestaný pachateľ dopustivší sa zločinu, na ktorý zákon stanoví trest smrti alebo doživotnej káznice, keď v dobe činu síce dokonal osemnásty avšak nie ešte dvaciaty rok svojho veku. Tým vylúčil § ten v takom prípade užitie predpisov, ktoré ukladajú trest smrti alebo doživotnej káznice. Na zločin, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, stanoví zákon v § 278 tr. z. trest smrti. Mal byť preto hradiac na uvedený vek obžalovaného tomuto uložený trest výhradne podľa sadzby stanovenej v § 32 cit. zák. čl., stanoviacej dočasný trest na slobode, a nie podľa sadzby stanovenej v § 278 tr. z., ukladajúcej trest smrti. V dôsledku toho ovšem ani ustanovenie § 1 zákona zo dňa 3. mája 1934, čís. 91 Sb. z. a n. (a tedy ani § 3), neprichádzalo v úvahu pri výmere trestu obžalovanému, ale ustanovenia hlavy VII. všeobecnej časti trestného zákona, pokiaľ hovoria o výmere trestu (§§ 89—93 tr. z.).
Keď prez to bol obžalovanému trest vymeraný podľa § 278 tr. z. a § 1 zákona zo dňa 3. mája 1934, čís. 91 Sb. z. a n., a nie podľa § 32 zák. čl. XXXVI:1908, bol rozsudkom porotného sudu porušený zákon v ustanoveniach § 32 zák. čl. XXXVI:1908, § 278 tr. z. a § 1 zákona zo dňa 3. mája 1934, čís. 91 Sb. z. a n.

Citace:

č. 5646. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 306-307.