Čís. 5526.


Otázku, či orgán vrchnosti bol oprávnený previesť určitý služebný úkon, treba rešiť len s hľadiska formálneho oprávnenia orgánu k takému úkonu a netreba skúmať, či boly aj materiálne predpoklady jeho prevedenia; táto otázka môže byť riešená len vo zvláštnom pokračovaní následkom opravného prostriedku oprávnenej strany proti pokračovaniu úradného orgánu.
Ide o upotrebenie zbrane cieľom zmarenia úradného úkonu, šľahol-li pachatel’ bičom do koní, ktorých držal úradný orgán za opraty, takže kone sa daly do cvalu a úradný orgán bol týmto násilím ohrozený na zdraví.

(Rozh. zo dna 21. februára 1936, Zm IV 365/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti K. B., obžalovanému zo zločinu násilia proti orgánu vrchnosti, zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného.
Dôvody:
Dovod zmátočnosti podľa § 384, č. 9 tr. p. bol neprávom uplatňovaný pre zamietnutie ohhájcovho návrhu na vypočutie svedka M. B. o tom, že obchod a tovar vo V. je vlastníctvom tohoto svedka a že obžalovaný tento obchod vedie len v jeho mene. Odvolací súd správne uviedol, že ide o okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie tejto veci.
Otázku, či orgán vrchnosti bol oprávnený previesť dotyčný služebný úkon, treba riešiť len s hľadiska formálneho oprávnenia orgánu k takému úkonu a netreba skúmať, či boly aj materiálne predpoklady prevedenia takého úkonu, lebo táto poslednejšia otázka môže byť riešená len vo zvláštnom pokračovaní následkom opravného prostriedku oprávnenej strany proti pokračovaniu úradného orgánu. Že berný exekútor bol v tomto prípade oprávněný previesť exekúciu proti obžalovanému, plynie zo zistenia, že berný exekútor obdržal takýto príkaz od berného úřadu.
Podľa predpisov, platných pre vykonanie exekúcie cieľom vymoženia daňových nedoplatkov, majú byt’ u dlžníka zabavené tie veci, ktoré on má, t. j., ktoré sú v dobe zabavovania v jeho skutočnom držaní. Otázku, či takéto predmety sú vlastníctvom dlžníka, či azda tretej osoby, nemá riešiť berný vykonáváteľ, ale po prípade súd na žalobu oprávnenej osoby. Poneváč berný vykonavatel’ chcel v tomto prípade zabavit veci, ktoré obžalovaný u seba mal, bol jeho úkon po práve. Z toho, čo bolo hore uvedené, tiež plynie, že neprávom bol ďalej uplatňovaný dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. námietkou, že berný exekútor prekročil svoju úradnú moc.
To, že berný exekútor bol povinný uviesť v zápisnici námietku obžalovaného proti prevedeniu zabavenia, nemôže tu mať významu, lebo zmarením zabavenia stalo sa bezpredmetným spísanie takýchto námietok.
Neobstojí ani ďalšia námietka, že berný vykonávateľ nemohol nútiť obžalovaného, aby dopravil zabavený tovar na iné miesto. Podľa skutkových zistení odvolacieho súdu nešlo tu o takéto nútenie obžalovaného, ktorý mohol slobodne ponechat zabavený tovar na voze k dispozícii berného vykonávateľa. To však, že kočiš O., ktorého povoz bol obžalovaným najatý, bol ochotný dopravit tovar na príkaz berného vykonávateľa na obecný úrad, nebolo nútením obžalovaného. Že obžalovaný násilím prekazil bernému vykonávateľovi vykonanie jeho služebného úkonu a že to urobil zúmyselne, nemôže byť pochybné, hľadiac na skutkové zistenia odvolacieho súdu.
Neprávom bol ďalej uplatňovaný dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. por. námietkou, že nešlo tu o upotrebenie zbrane, lebo berný vykonávatel’ mohol stát stranou a nemusel držať kone za opraty. Keď berný vykonávatel’, chcejúc zaistiť zabavenie veci a zabránit’ úteku obžalovaného so zabaveným tovarom, zadržal kone a keď obžalovaný vtedy šľahal do koní bičom, takže tieto sa daly do cvalu a berný exekútor bol týmto násilím ohrožený na svojom zdraví, išlo tu bezpochybne o upotrebenie zbrane cieľom zmarenia úradného úkonu.
Citace:
Čís. 5526. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 111-112.