Čís. 5481.

Spoločenstvo s ručením obmedzeným je spoločnosťou obchodného práva a nepožívá ochrany cti podľa zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dňa 9. januára 1936, Zm III 534/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti P. S. pre prestupok pomluvy, následkom opravného prostriedku generálnej prokuratúry pre zachovanie právnej jednotnosti na základe verejného pojednávania vyniesol tento rozsudok: Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p., sa uznává základným a vyslovuje sa, že pravoplatnými rozsudkami okresného súdu v Modrom Kameni zo dňa 28. decembra 1933, č. j. T 330/33-6 a krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. marca 1935, č. j. To 235/34-21 bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 2 a 5 zákona o ochraně cti. Podľa § 442, odst. 7 tr. p. zrušujú sa z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. oba citované rozsudky vo výroku o vine a obžalovaný P. S. sa podľa § 326, čís. 1 tr. p. sprosťuje obžaloby pre prestupok pomluvy podľa § 2 zákona o ochraně cti.
Z dôvodov:
Rozsudkom okresného súdu v Modrom Kameni zo dňa 28. decembra 1933, č. j. T 330/33-6 bol obžalovaný P. S. uznaný vinným prestupkom pomluvy podľa § 2 zákona o ochraně cti. Prestupok ten podľa cit. rozsudku spáchal tak, že dňa 21. júna 1933 v H. T. ublížil na cti »L.«, zapísanému spoločenstvu s ručením obmedzeným v L. tým, že pred tretími osobami rečou uviedol viacej skutočností, ktoré družstvo mohly vydať v opovrženie a snížiť v obecnom mienení. Podľa § 2 zákona o ochraně cti s použitím § 21 prest. zák. bol mu uložený peňažitý trest 200 Kč, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti mal premeniť na 10 dní uzamknutia. Rozsudkom krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. marca 1935, č. j. To 235/34-21 bol potvrdený prvostupňový rozsudok s tým, že náhradný trest bol stanovený troma dnami uzamknutia. Tým bola vec pravoplatne skončená. Obžalovaný sice podal ešte zmätočnú sťažnosť, ktorú vrchný súd v Bratislavě usnesením zo dňa 12. júla 1935, č. j. Zm I 85/35-23 odmietol. Táto zmätočná sťažnosť podľa § 494, odst. 2. tr. p. nemala však právneho účinku na pravoplatnost rozsudku.
Súkromný žalobca »L.« v L. ako zapísané spoločenstvo s ručení neobmedzeným je spoločnosťou obchodného práva. Z ustanovenia § 5 zákona o ochraně cti plynie, že společnosti obchodného práva nepožívajú ochrany zákona o ochraně cti. V ustanovení tom je taxativně vypočítané, kto kromě fyzických osob požívá ochrany cit. zákona. Spoločnosti obchodného práva tam nie sú uvedené. Správnost’ horejšieho výkladu je zrejmá ostatne tiež z motívov k spomenutému zákonu. V dôsledku toho nemálo byť vôbec na základe súkromného návrhu, podaného výhradne menom spomenutého společenstva, vedené trestné pokračovanie pre prestupek pomluvy podľa zákona o ochraně cti zo dňa 28. júna 1933, čís. 108 Sb. z, a n. spáchaný na tomto spoločenstve, lebo jeho česť nie je konkrétným predmetom prestupku pomluvy podľa § 2 zákona o chráně cti. O pomluvu jednotlivých členov spoločenstva alebo jeho zamestnancov v tejto trestnej veci vôbec nejde, lebo tito neučinili súkrómných návrhov a tiež rozsudky nižších súdov hovoria výhradne o pomluve, spáchanej na »L.- družstve« a nie jeho členech alebo zamestnancoch. Ked prez to bol obžalovaný P. S. uznaný vinným prestupkom pomluvy podľa § 2 zákona o ochraně cti, spáchaným pomluvou na uvedenom spoločenstve s ručením obmedzeným, porušily nižšie súdy (okresný a krajský) předpisy §§ 2 a 5 cit. zák.

Citace:

Čís. 5481. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 30-31.