Čís. 5640.


Zákon nepredpisuje určitú formu pre návrh v smysle § 112 tr. zák.; podľa § 90 tr. por. sa vyžaduje, aby súkromný návrh bol podaný u úradov a orgánov, uvedených v § 89, odst. 2 tr. por., aby v ňom bol určité označený trestný čin, a pokiaľ je to možné, aby boly uvedené údaje vzťahujúce sa na pachateľa a účastníka.
(Rozh. zo dňa 20. júna 1936, Zm III 241/36.) Najvyšší súd v trestnej veci proti J. R. pre zločin sprenevery, zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Podľa § 384, č. 11 tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť namieta, že žiadosť s predostretím dokladov, podanú na štátne zastupiteľstvo v B. dňa 1. marca 1934, nelze považovať za návrh na zahájenie trestného pokračovania. Týmto zmätočná sťažnosť neprevádza formálny zmätok podľa § 384, č. 11 tr. p., ktorý má na mysli len nedostatek zákonitej obžaloby, ale prevádza v podstate vecný zmätok podľa § 385, č. 1 c) tr. p. Zmätočná sťažnosť v tejto čiastke je bezzákladná.
Zákon nepredpisuje určitá formu pre návrh v smysle § 112 tr. z., ale podľa § 90 tr. p. sa vyžaduje, aby súkromný návrh bol podaný u úradov a orgánov uvedených v § 89, odst. 2 tr. p., aby v ňom bol určité označený trestný čin, pre ktorý sa sťažnosť vedie, a pokiaľ je to možné, aby boly uvedené údaje, ktoré sa vzťahujú na pachateľa ako aj účastníka.
V súdenom prípade poškodená strana svojím podaním na štátne zastupiteľstvo v B. zo dňa 1. marca 1934 sa odvolávala na pôvodné trestné oznámenie podané štátnemu zastupiteľstvu v B. dňa 5. decembra 1933 a prehlásila, že pôvodné trestné oznámenie rozširuje na prípady v tomto novom podaní uvedené a žiadala o urychlené prevedenie stopovania a vyšetrovania. Obe podania označujú obžalovaného J. R. ako pachateľa.
Nakoľko v pôvodnom trestnom oznámení zo dňa 5. decembra 1933 je výslovný návrh na zavedenie trestného pokračovania proti obžalovanému J. R. pre činy v oznámení uvedené, obsahuje podanie zo dňa J. marca 1934 zrejmý prejav na zavedenie trestného pokračovania proti obžalovanému J. R. aj pre činy v tomto podaní uvedené.
Citace:
č. 5640. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 297-298.