Čís. 5671.

Návrh na dôkaz znalcom určite pomenovaným je pojmove užší než návrh na dôkaz znalcom bez obmedzenia na určitú osobu. Užší návrh je obsažený v návrhu širšom a ide-li v oboch prípadoch o dokazovanie tejže skutočnosti, je tu totožnosť dôkazov (§ 428, odst. 2 tr. p.).
Obežníky určené k sprostredkovaniu styku medzi príslušníkmi politickej strany nespadajú pod ustanovenia § 5, odst. 2, čís. 1 zák. čl. 14:1914.
»Rozširovaný spis« (§ 39, čís. 2 zák. na ochr. rep.).
Ide už o dokonané rozširovanie tlačív, a to ich »rozposlaním« (§ 8 tlač. zák.), odovzdal-li ich vinník inej osobe k odoslaniu poštou.
(Rozh. zo dňa 12. septembra 1936, Zm IV 387/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti P. H. pre prečiny podľa § 24, čís. 3 zák. čl. 14:1914 atď., zmätočné sťažnosti obžalovaného a obhájcu zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku odvolacieho súdu ohlásil a previedol zmätočnú sťažnosť a) obhájca z dôvodu § 384, čís. 9 tr. p. a § 385, čís. 1 a), b) tr. p., ale iba pokiaľ ide o čin uvedený pod čís. 2 rozsudku súdu prvej stolice, b) obžalovaný z dôvodu §§ 384, čís. 9, 385, čís. 1 a), b) 2, 3 tr. p.
Pred súdom prvej stolice bol zrejme iba o čine pod čís. 2 obžalobného spisu (teraz čís. 2 rozsudku súdu prvej stolice) navrhovaný obhájcom dôkaz výsluchom druhého znalca písma. Pre pominutie tohoto dôkazu bola ohlásená a v odvolaní uplatnená zmätočná sťažnosť. Na odvolacom hlavnom pojednávaní obhájca navrhoval dôkaz výsluchom znalca písma O. F. o totožnosti písma obžalovaného na obálkach a obežníkoch čís. 2, tedy o tejže okolnosti ako pred súdom prvej stolice.
Návrh na dôkaz určite pomenovaným znalcom je pojmove užší ako návrh na dôkaz znalcom bez obmedzenia na určitú osobu. Užší návrh je už obsažený v návrhu širšom. V oboch prípadoch išlo o dokazovanie tejže skutečnosti a je tu tedy v podstate totožnosť dôkazu. Odvolací súd pre pominutie pôvodného dôkazu uplatnenú zmätočnú sťažnosť nevzal v úvahu a návrh na dôkaz znalcom O. S. zamietol z dôvodu § 393, odst. 3, čís. 1 a 3 tr. p. Pre pominutie ostatného dôkazu podľa § 384, čís. 9 tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť je podľa § 428, odst. 2 tr. p. zákonom vylúčená, keďže ide o totožnosť dôkazu a pre pominutie tohoto dôkazu uplatnenú zmätočnú sťažnosť odvolací súd nevzal v úvahu.
S hľadiska prečinu podľa § 24, č. 3 zák. čl. 14:1914 z dôvodu § 385, č. 1 a) tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť obhájcu namieta: V danom prípade ide o dopisy opatrené podpisom obžalovaného a razítkom organizácie, takže pôvodcu možno zistiť, je to korešpondencia medzi členmi jednej strany a je preto treba použiť § 5, odst. 2, čís. 1 zák. čl. 14:1914.
Zmätočná sťažnosť nie je základná. Závadné listy sú podľa zistenia odvolacieho súdu rozmnožené na písacom stroji, — tedy rozmnožené technicky. V obežníkoch vyjadrený styk medzi príslušníkmi jednej strany — zrejme politickej strany — týká sa života spolkového. Takýto prípad neľze podriadiť pod pojem spoločenského alebo obchodného života, aký má na mysli ustanovenie § 5, odst. 2 zák. čl. 14:1914. Okrem toho podľa zisteného obsahu zrejme nejde ani o také jednoduché zprávy alebo oznámenia spoločenského alebo obchodného života, ktoré by obsahovaly výlučne sdelenia odpovedajúce uvedenému účelu, ani nejde o tlačivá užívané pri volbách, aké má na mysli citované zákonné ustanovenie. Právom tedy tieto obežníky boly podriadené pod ustanovenie § 5, odst. 4 zák. čl. 14:1914.
Podľa zistenia odvolacieho súdu predmetné rozmnožené listy nie sú opatrené údajom ani miesta tlače alebo iného rozmnoženia ani mena vlastníka tlačiarne alebo iného rozmnoženia. Takéto tlačivá podľa § 10 citovaného zákona nesmú byť rozširované. Je nerozhodné v tomto smere, že tieto listy sú opatrené podpisom obžalovaného ako odosielateľa, keď by aj bol autorom tohoto tlačiva, nakoľko pri prečine podľa § 24, č. 3 cit. zák. ide o čin spáchaný rozširovaním tlačiva neodpovedajúceho ustanoveniam § 10 cit. zák.
S hľadiska zločinu podľa § 15, č. 3 zák. č. 50/1923 Sb. z. a n. podľa § 385, č. 1 a) tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť namieta: Nakoľko obžalovaný nie je činený zodpovedným za to, že sám vyhotovil alebo dal vyhotoviť predmetné listy, nezodpovedá za čin spáchaný »tlačou«, ale iba za čin spáchaný »rozširovaným spisom«. Listy boly adresované iba dvom osobám, obžalovaný nemohol vedeť, akému počtu osôb sa dopis stane prístupným. Nie je preto splnená náležitosť skutkovej podstaty »verejnosť«.
Tak podľa obžalobného spisu, ako aj podľa výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu je obžalovaný činený zodpovedným za to, že sám odevzdal A. H. cieľom ďalšieho rozširovania 2 listy, v ktorých boly litografované obežníky svedčiace »okresnému vedeniu, všetkým okresným vedeniam na Slovensku K. S. Č.«.
Odvolací súd zisťujúc tieto skutočnosti síce podotýká, že predmetné tlačivo bezpochybne vyhotovil či dal vyhotoviť a podpísal obžalovaný, ale pri odôvodňovaní náležitosti »verejnosť« vychádza zo zistenia, že obžalovaný iba odovzdal tieto tlačivá k rozširovaniu.
Podľa zistenia obežníky boly výslovne upravené okresnému vedeniu, všetkým okresným vedeniam na Slovensku K. S. Č., takže podľa svojho určenia obsah obežníkov bol prístupný väčšiemu počtu osôb, ktoré mohly o ňom nabyť vedomosti. Obžalovaný takto upravené obežníky sám rozposlal zrejme za tým účelom, aby ich obsah prišiel k vedomosti všetkým osobám v obežníkoch uvedeným a nie iba oným dvom osobám, ktorým boly listy adresované. Nakoľko tedy obsah obežníkov bol prístupný už podľa vlastného úmyslu obžalovaného väčšiemu, bárs aj neurčitému počtu osôb, ide o čin spáchaný v rozširovanom spise. Právom tedy dovodil odvolací súd, že čin bol spáchaný verejne. Zmätočná sťažnosť v tejto čiastke je preto bezzákladná.
Rovnako bezzákladná je podľa § 385, č. 1 b) tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť, domáhajúca sa kvalifikácie činu ako pokus zločinu výzvy ku trestným činom podľa § 65 tr. z., § 15, č. 3 zák. č. 50/1923 Sb. z. a n.
Neprávom vytýka zmätočná sťažnosť, že jednaním obžalovaného sa len započalo spáchanie trestného činu. Podľa § 8 zák. čl. 14:1914 rozširovanie podľa zákona je predaj, bezplatné rozdeľovanie, vystavenie verejnému nahliadnutiu, umiestenie na verejnom mieste a rozposlanie. Podľa zistenia odvolacieho súdu obžalovaný odovzdal obežníky inej osobe cieľom odoslania poštou. Týmto vykonal obžalovaný zo svojej strany veškerú činnosť vyžadovanú k pojmu rozposlania. Je tedy jeho čin dokonaný, ako je tiež zrejmé z ustanovenia § 48, odst. 1 zák. čl. 14:1914 a § 107, č. 1 tr. z.

Citace:

Čís. 5671. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 352-355.