Čís. 5530.

Zákaz zakladania a udlržovania nevestincov, obsažený v § 14 zákona čís. 241/1922 Sb. z. a n., je opatrením len administratívnym a nebola ním utvorená nová skutková podstata samostatného deliktu, súdom trestateľného.
Pre ustálenie súdom trestateľného »zriadenia alebo udržovania nevestinca« nestačí zistenie tejto skutečnosti, ale treba zistiť skutočnosti niektorého činu v zákone o kupliarstve uvedeného.
Za nevestince treba považovat podniky alebo tomu podobné verejné domy alebo miestnosti, ktoré sú obecne prístupné a v kterých je prosti- túcia v určitej miere sústredená; nespadá sem prevádzanie prostitúcie len jednotlivé v súkromných izbách.
(Rozh. zo dňa 26. februára 1936, Zm IV 610/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti K. P-ovej pre zločin kupliarstva vyhovel zmätočnej sťažnosti obžalovanej, uplatňovanej na základe § 385, č. 1 a) tr. p., z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc a obžalovanú oslobodil podľa § 326, č. 1. tr. p. od obžaloby na ňu podanej.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť, pokiaľ uplatňuje dôvod zäátočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p., je základná.
Podľa zisteného skutkového stavu poskytla obžalovaná v B. na podzim roku 1931 prostitútke J. K. pobyt ku prevádzaniu prostitúcie, při čom si vymienila denne najprv 15 Kč a potom 10 Kč a polovičku zo zárobku. J. K., kým bývala u obžalovanej, po dobu jedného týždňa skutocne aj prevádzala prostitúciu.
Na základe týchto skutečností uznaly nižšie súdý obžalovanú za vinnú, že udržovala nevestinec, a kvalifikovaly tento čin ako prečin podľa § 14 zák. č. 241/1922 Sb. z. a n.
Obžalovaná bola preto rozsudkom kra]ského súdu odsúdená podľa § 46, odst. 1 a 3 zák. čl. XXXVI: 1908 s použitím § 91 tr. z. na jeden mesiac uzamknutia ako na hlavný trest, ďalej na 200 Kč peňažitý trest, ktorý v prípade nedobytnosti mal byť premenený na dva dni uzamknutia a podľa § 47 cit. zák. ako aj podľa § 3 zák. č. 75/1918 Sb. z. a n. na trojročnú stratu úradu a jednoročnú stratu volebného práva do obcí, ako na tresty vedľajšie. Vrchný súd následkem odvolania verejného žalobcu súčasne so zrušením druhu trestu zvýšil hlavný trest obžalovanej na väzenie v trvaní dvoch mesiacov, bezpodmienečne.
Predovšetkým ide o to, podľa ktorého ustanovenia zákona má sa táto trestná vec posudzovať. Nižšie súdy vychádzaly zreteľne z právneho názoru, že v § 14 zák. č. 241/1922 Sb. z. a n. je daná skutková podstata samostatného trestného činu, na ktorý je len trest ustanovený vo vhodných ustanoveniach trestného zákona. Najvyšší súd nesúhlasí s týmto názorom.
Zákon zo dňa 11. júla 1922, čís, 241 Sb. z. a n. o znemožnění pohlavných chorob zakazuje v § 14 zakladanie a udržovanie nevestincov a vyslovuje, že zakladanie a udržovanie nevestincov sa má trestat’ podľa ustanovení trestného zákona o kupliarstve.
Zákaz založenia a udržovania nevestincov treba považovat’ za opatrenie administrativne, pri ktorom poukazem na to, že založenie a udržovanie nevestincov má sa trestat’ podľa obecných trestných pravidiel o kupliarstve, nebola utvorená nová skutková podstata samostatného deliktu, súdom trestáteľného, ale bolo len zdôraznené, že doterajšie ustanovenia trestných zákonov o kupliarstve treba za platnosti nového zá- kona plne aplikovať aj na tie prípady, v ktorých kupliarstvo je dané v založení a udržovaní nevestinca, čo až do tej doby bolo viac alebo menej beztrestné trpené.
Plynie to najma z toho, že zákon tu nestanoví zvláštne trestné sadzby na založenie a udržovanie nevestincov, ale len poukazuje na platné trestné zákony, čím zrejme naznačuje, že v takomto prípade náležitosti skutkovej podstaty a kvalifikácia činu a v dôsledku toho aj použitie jednotlivých trestných sadzieb sa má posudzovať s hľadiska ustanovení zákona o kupliarstve už platného, tedy v oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi podľa §§ 43 a nasl. zák. čl.. XXXVI:1908. Nasvedčuje tomu ďalej, že podľa § 46 tohoto zákona sú stanovené rôzne trestné sadzby, použitie trestných sadzieb je však viazané jednak rôznou skutkovou podstatou, kvalifikáciou činu, a jednak okolnosťami v tomto § zvlášť uvedenými, ktoré majú za následok i zostrenie trestov. Pre zistenie súdom trestateľného činu »zriadenia alebo udržovania nevestinca« tedy nestačí zistenie tejto skutočnosti podľa § 14 zák. č. 241/1922 Sb. z. a n., ale je treba zistiť také skutočnosti, ktorými sú dané náležitosti niektorého činu v zákone o kupiliarstve uvedeného, lebo bez toho by ani nebolo možné rozhodnúť o tom, podľa ktorej sadzby trestným zákonom stanovenej má byť trest vymeraný. V tom případe, že by sa vyskytol taký čin, ktorý nevykazuje náležitosti trestného činu podľa ustanovení trestných zákonov, preca však je přestupkem zakona a nariadení vydaných podľa zákona č. 241/1922 Sb. z. a n., nastúpilo by všeobecné trestné ustanovenie § 17 tohoto zákona o trestaní takých prestupkov, ktoré nie sú trestné súdom. Najvyšší súd musel skúmať, pod ktoré ustanovenia zákona možno podradiť tie skutočnosti, ktoré sú vzaté za dokázané v odvolacom rozsudku.
V súdenom prípade prichádzajú v úvahu z trestných činov, patriacich do príslušnosti súdov, len náležitosti kupliarstva podľa § 43 a 45, čís. 4 zák. čl. XXXVI: 1908.
Skutková podstata § 43 cit. zák. sa tu však nevyskytuje, lebo toto ustanovenie vyžaduje ako pasivný subjekt osobu počestná, v súdenom prípade išlo však o prostitútku.
Zbývalo by tu tedy posúdenie činu podľa § 45, čís. 4 cit. zák., to je, jestli sa pachatel’, ako to pri zriadení a udržovaní nevestinca bude pravidlom, zaoberal kupliarstvom po živnostensky. Táto kvalifikačná okolnosť bola však v tomto prípade vylúčena rozsudkom odvolacieho súdu a nakoľko tento výrok odvolacieho súdu verejným žalobcom napadnutý nebol, rozsudok vrchného súdu sa stal v tejto časti pravoplatným a preto nemožno na tejto okolnosti založit’ ani zistenie skutkovej podstaty súdom trestného kupliarstva. Neľze tu tedy uznať na čin, ktorý by bol trestateľný podľa ustanovení zákona o kupliarstve.
Najvyšší súd uvažoval tedy o tom, zakladá-li čin obžalovanej prípadne skutkovú podstatu prestupku, ktorý podľa ustanovenia § 17 zák. č. 241/1922 Sb. z. a n. má byť trestaný politickým úradom. Dospel však k presvedčeniu, že nie je tu daná ani skutková podstata tohoto prestupku, lebo nešlo o založenie alebo udržovanie nevestinca, ako má na mysli zákon.
T Za nevestince treba totiž — ako to vysvitá aj z dôvodovej zprávy zákona, ktorá rozlišuje výslovne neestince od jednotlive prevádzanej prostitúcie vo forme t. zv. »voľnej lásky« — považovať podniky alebo tomu podobné verejné domy alebo miestnosti, ktoré sú obecne prístupné a v ktorých je prostitúcia v urcitej miere sústredená.
V súdenom prípade vsak išlo len o jedinú voľne bývajúcu prostitutku, ktorá prevádzala prostitúciu len jednotlive v pokoji súkromnom, ktorý jej tiež len jednotlive obžalovaná pronajala; tým nebol nevestinec ani založený ani udržovaný. Mýlily sa tedy súdy nižších stolíc a dopustily sa zmatku podľa § 385, čís. 1 a) tr. p., keď uznaly, že čin, ktorý vzaly za dokázaný, zakladá skutkovú podstatu trestného činu.

Citace:

Čís. 5530. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 117-120.