Čís. 5506.

Manipulanta dobytčích pasov, ktorý pri vystavovaní dobytčích pasov sám nesprávne postupoval a potom v trestnom pokračovaní proti osobám zúčastneným na padelaní pasov jednak navádzal svedka ku krivému svedectvu (§ 222 tr. zák.), jednak i sám ako svedok falošne vy-
povedal v úmysle, aby od seba odvrátil podozrenie z trestného činu, neľze okrem pre zločin podľa § 222 tr. zák. uznať zároveň vinným i prečinom nadržovania oným osobám podľa § 374 tr. zák.
(Rozh. zo dna 5. februárá 1936, Zm IV 493/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti Ch. S. a.spol. pre prečin fal- šovania verejnej listiny atď., čiastočne vyhověl zmátočnej sťažnosti ob¬ žalovaného J. C., z dovodu zmátočnosti označeného v § 385, č. 1 a) tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu, nakoFko tento obžalovaný bol uznaný vinným prečinom nadržovania podVa § 374 tr. z., a na základe § 326, č. 1 tr. p. obžalovaného oslobodil z obžaloby pře tento prečin.
Z dôvodov:
Základná je zmätočná sťažnosť obžalovaného J. C. v smysle § 385, č. 1 a) tr. p. z toho dôvodu ohlásená, že nespáchal čin nadržovania v prospech spoluobžalovaných, lebo nemal úmysel nadržovat’ obžalovaným S. a A., ale chcel sám uniknúť trestnému stíhaniu odvrátením od seba podozrenia, že neprávom postupoval pri vydaní dobytčieho pasu. Podľa § 17 nar. č. 40.000/1888 min. zem. manipulant dobytčích pasov je povinný sa presvedčiť, že ten, kto žiada vystavenie dobytčieho pasu, je vlastníkem dobytka. Nakoľko manipulant dobytčích pasov napíše do dobytčieho pasu falošné údaje následkom toho, že porušil svoje povinnosti, môže byť za to disciplinárne, prípadne aj trestne stíhaný.
Zistené je, že J. C. ako manipulant dobytčích pasov vystavil dobytčí pas na teľa bez toho, že by bol vypočul vlastníka teľaťa, ďalej že na základe tvrdenia spoluobžalovaných napísal do dobytčieho pasu nepravdivý údaj, že teľa je 4 týždne staré. J, C. porušil tedy svoju povinnosť pri vystavení dobytčieho pasu, lebo sa nepresvědčil o pravdivosti údajov, ktoré potvrdil; právom mohol mať tedy obavu, že by sa yydával trestnému stíhaniu, keď by uznal pri svojom svedeckom výsluchu, že pas vystavil na žiadosť spoluobžalovaných a keď by netvrdil, že M. V., vlastníčka teľaťa, dala si u neho vystavit’ pas. J. C. tedy svojou bez prísahy složenou falošnou svedeckou výpoveďou hájil v prvom radě seba,. a keď aj objektivne pomáhal oddialiť podozrenie trestného činu od spoluobžalovaných, neľze uznať, že by bol mal úmysel poskytnúť pomoc spoluobžalovaným, aby zostali beztrestnými, lebo čin J. C. bol v takej súvislosti s činom spoluobžalovaných, že len zatajením pravdy mohol sa hájiť, zvlášte keď sa vezme do úvahy, že nebol upozornený na to, že môže odopreť svedectvo. Poneváč ku skutkovej podstate prečinu podľa § 374 tr. z. sa vyžaduje úmysel nadržovateľov poskytnúť pomoc pachatel’ovi alebo účastníkovi zločinu alebo prečinu, aby zostal beztrestný, a poneváč neľze uznať, že by J. C. bol konal s týmto úmyslom, mýlil sa vrchný súd, keď obžalovaného J. C. uznal vinným prečinom podľa § 374 tr. z.
Je tu dovoď zmätočnosti uvedený v § 385, č. 1 a) tr. p. Preto najvyšší súd čiastočne vyhovel zmätočnej sťažnosti a oslobodil obžalovaného J. C. z obžaloby pre prečin nadržovania.

Citace:

Čís. 5506. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 75-76.