Čís. 5609.

Z dôvodu § 6, čís. 1 zákona čís. 562/1919 Sb. z. a n. je možné nariadiť výkon trestu len vtedy, keď prekážka v tomto ustanovení uvedená sa objavila skoršie, než nastal účinok podľa § 1, odst. 2 zákona o podmienenom odsúdení, t. j. najpozdejšie do konca skušobnej doby.
Pre rozhodnutie, či sa odsúdený osvedčil alebo či má byť v smysle § 8 zákona o podmienenom odsúdení nariadený výkon podmíenene uloženého trestu po uplynutí skušobnej doby, môžu byť smerodatné len skutečnosti, spadajúce do doby skušobnej, pokiaľ sa nimi osvedčovalo chovanie odsúdeného.
(Rozh. zo dňa 23. mája 1936, Zm IV 198/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. S., obžalovanému zo zločinu sprenevery, uznal opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný generálnou prokuraturou podľa § 441 tr. p., základným a vyslovil, že pravoplatnými usneseniami krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. marca 1935, č. j. Tk V 201/29-38 a vrchného súdu v Košiciach zo dňa 29. augusta 1935, č. j. Ts IV 47/35-55 bol porušený zákon v ustanovení § 6, č. 1 a 4 zákona o podmienenom odsúdení a prepustení; najvyšší súd podľa § 442, odst. 7 tr. p. zrušil tieto usnesenia v celom rozsahu.
Dôvody:
Obžalovaný M. S. bol rozsudkom krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. júla 1931 odsúdený pre zločin sprenevery podľa §§ 355, 356 tr. z., spáchaný v dobe od júla do októbra 1928, a pre prečin sprenevery podľa §§ 355, 356 tr. z. a § 4 zák. č. 31/1929 Sb. z. a n., spáchaný 26. januára 1929, s použitím § 91 tr. z. k trestu žalára na 6 mesiacov a ku strate úradu a velebného práva do obcí na 3 roky. Tieto tresty boly mu podmienene odložené na skušobnú dobu 3 rokov. Rozsudok nebol stranami napadnutý a stal sa dňom 13. júla 1931 pravoplatným. V sedení, konanom dňa 15. marca 1935, nariadil krajský súd v Košiciach usnesením č. j. Tk V 201/29-38 výkon uvedeného trestu s odôvodnením, že obžalovaný bol v skušobnej lehote ako aj pred ňou viac ráz odsúdený pre sprenevery a iné majetkové delikty. K sťažnosti obžalovaného vrchný súd v Košiciach usnesením zo dňa 29. augusta 1935, č. i. Ts IV 47/35-55 prvostupňové usnesenie potvrdil v podstate z tých istých dôvodov. Tým bola aj v tomto smere vec pravoplatné vybavená. Obžalovaný síce podal proti usneseniu vrchného súdu sťažnosť, táto však mu bola podľa § 378 tr. p. odmietnutá, lebo ďalší opravný prostriedok nebol tu prípustný.
Podľa spisov o iných odsúdeniach M. S. bol tento (nehradiac k uvedenému už odsúdeniu) viac ráz pre rôzne trestné činy odsúdený, a to rozsudkom:
1. okresného súdu v Košiciach zo dňa 27. marca 1928 pre prečin sprenevery, spáchaný 19. októbra 1927, na 10 dní podmienene. Súčasne bola vyslovená strata volebného práva do obcí. Rozsudok stal sa ihned pravoplatným. Usnesením z 2. júna 1930 nariadil okresný súd výkon tohoto trestu, takže M. S. trest tento odpykal dňom 21. júna 1930;
2. krajského súdu v Berehove zo dňa 26. februára 1929 pre prečin sprenevery, spáchaný 22. septembra 1927;
3. krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. marca 1929, pre prečin sprenevery, spáchaný koncom roku 1927 alebo začiatkom roku 1928;
4. okresného súdu v Košiciach zo dňa 16. októbra 1930 pre prečin sprenevery, spáchaný v marci 1929;
5. okresného súdu v Košiciach zo dňa 9. februára 1931 pre prečin podvodu, spáchaný v roku 1929;
6. okresného súdu v Sečovciach zo dňa 17. septembra 1931 pre prečin sprenevery, spáchaný v roku 1928.
Z týchto dát je zrejmé, že obžalovaný M. S. už pred spácháním činov, uvedených v rozsudku krajského súdu v Košiciach čís. j. Tk V 201/29-30, bol odsúdený pre prečin spáchaný z pohnútky nízkej a nečestnej, a to rozsudkom sub 1. uvedeným a že od odpykania trestu pre tento prečin uloženého do spáchania trestných činov uvedených v rozsudku čís. j. Tk V 201/29-30 neuplynula lehota stanovená v § 2, odst. 2 zák. o podm. ods. V dôsledku toho bolo pri odsúdení obžalovaného vo veci čís. j. Tk V 201/29 podmienené odsúdenie vylúčené ustanovením § 2 cit. zákona. Výkon trestu z dôvodu § 6, čís. 1 zák. o podm. ods. je možné však nariadiť iba vtedy, keď prekážka v tomto ustanovení uvedená sa objavila skoršie, než nastal účinok podľa § 1, odst. 2 zákona o podm. ods., t. j. najpozdejšie do konca skušobnej lehoty (č. 2679, 3993 Sb. n. s.), lebo právny účinok podľa § 1, odst. 2 zák. o podm. ods. nastáva už osvedčením sa odsúdeného, nie snáď len výrokom súdu o tom. Krajský súd v Košiciach usnesením zo dňa 15. marca 1935 rozhodoval však o tom, či má byť nariadený výkon trestu, obžalovanému uloženého vtedy, keď už skušobná lehota, rozsudkom stanovená, úplné uplynula. V dôsledku toho nemohol už krajský súd v Košiciach z toho dôvodu, že podmienené odsúdenie bolo u obžalovaného vylúčené § 2 zák. o podm. ods., nariadiť v uvedenom stadiu pokračovania výkon trestu. Výslovné to z toho dôvodu nenariadil. Neboly tu však podmienky ani pre rozhodnutie v smysle § 6, čís. 4, veta 4 zák. o podm. ods., na ktorý bod súd svoje rozhodnutie založil, lebo v smysle tohoto ustanovenia by bol mohol krajský súd o podmienečnosti či bezpodmienečnosti toho istého odsúdenia znovu rozhodnúť iba v prípade, že by obžalovanému za podmienok § 517 tr. p. vymeral súhrnný trest, čo však v súdenom prípade už ani možné nebolo, lebo všetky hlavné tresty na slobode boly v dobe, kedy rozhodoval krajský súd o tom, či má byť nariadený výkon trestu, obžalovaným už zcela odpykané.
V dôsledku toho málo ísť pri spomenutom rozhodovaní výhradne o rozhodnutie, či sa obžalovaný v skušobnej lehote osvedčil, alebo nie.
Pre riešenie otázky, či sa odsúdený osvedčil, alebo či má byť v smysle § 8 zák. o podm. ods. nariadený výkon podmienečne odloženého trestu po uplynutí skušobnej lehoty, môžu však byť smerodatnými len skutočnosti, spadajúce do doby skušobnej, pokiaľ sa nimi osvedčovalo chovanie odsúdeného (Zm I 547/35). Plynie to predovšetkým z ustanovenia § 1 zákona o podm. ods., podľa ktorého sa pokladá za to, že vinník nebol odsúdený, osvedčí-li sa v dobe skušobnej. Tiež § 8, odst. 2 cit. zákona hovorí o osvedčení sa v skušobnom čase. V dôsledku toho sú doby druhých odsúdení M. S. zcela bez významu pre posúdenie otázky, či sa tento osvedčil alebo nie, lebo odsúdeniami tými neprejavilo sa chovanie odsúdeného v dobe skušobnej. Rozhodné sú tu len doby spáchania trestných činov. Tieto však u žiadneho sub 1. až 6. opísaného činu, ako z uvedených dát je zrejmé, nespadajú do skušobnej lehoty, obžalovanému stanovenej, ale do doby pred odsúdením obžalovaného, o ktoré práve ide. Tedy ani tieto činy nie sú prejavom chovania obžalovaného v dobe skušobnej. Nemálo tedy pri rozhodovaní o osvedčení sa obžalovaného byť prihliadnuté ani ku spomenutým činom obžalovaného, ani k jeho odsúdeniam.
Keď nižšie súdy nariadily výkon trestu na základe mylného výkladu § 6, č. 1 a 4 cit. zák. výhradne pre skutečnosti, ku ktorým zreteľ mať nemalý, lebo boly celkom nerozhodné, totiž pre odsúdenia za činy, nespáchané v skušobnej lehote, porušily zákon v ustanoveniach § 6, č. 1 a 4 zák. o podm. ods. Bolo preto treba vyhoveť opravnému prostriedku generálnej prokuratúry, podanému pre zachovanie právnej jednotnosti a vysloviť porušenie cit. zákonného ustanovenia.

Citace:

č. 5609. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 239-241.