Čís. 5497.

Ustanovením § 66, odst. 1 tr. zák., že pokus zločinu alebo prečinu má byť trestaný miernejšie než dokonaný čin, nie je stanovená žiadna zvláštna nižšia sadzba na pokus zločinu alebo prečinu, menovite nie je vyslovené, že by najvyššia výmera trestu za pokus zločinu alebo prečinu nesmela přesahovat’ spodnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonem na dokonaný zločin alebo prečin.
(Rozh. zo dňa 28. januára 1936, Zm III 598/35.) Najvyšší súd v trestnej veci proti P. M., obžalovanému z pokusu zúmyselného zabitia podľa § 279 tr. z. a i., zmätočnú sťažnosť obžalovaného a jemu ustanoveného obhájcu čiastočne zamietol a čiastočne odmietol.
Z dôvodov:
Obžalovaný a jemu ustanovený obhájca ohlásili proti rozsudku porotního súdu zmätočnú sťažnosť čo do výšky trestu. Zároveň prehlásil obžalovaný, že trest ihneď nastúpi.
V písomnom odôvodnění tejto zmätočnej sťažnosti vytýkajú sťažovatelia, že porotný súd vymeral obžalovanému pre pokus zločinu úmyselného zabitia človeka proti ustanoveniu trestného zákona trest 12 ročnej káznice, nakoľko v smysle § 66 tr. z. mal mu byť trest vymeraný nižšie trestnej sadzby, stanovenej na dokonaný čin, a to následkom poľahčujúcich okolností, na ktoré zmätočná sťažnosť poukazuje, v miere sníženej, s upotrebením zmierňovacieho ustanovenia trestného zákona.
Poneváč sťažovatelia nenamietajú v zmätočnej sťažnosti, že by bol porotný súd aj v tom porušil zákon, že nevymeral obžalovanému trest za použitia § 92 tr. z., a poneváč obžalovaný po ohlásení zmätočnej stážnosti prehlásil, že chce trest ihneď nastúpiť, a tým prejavil, že sa spokojuje s druhom uloženého trestu, neľze hradiac na obsah odôvodnenia zmätočnej sťažnosti vykladať ju inakšie, než že sťažovatelia hore uvedenou výtkou chcú uplatňovať vecný dôvod zmätočnosti podľa 2. bodu § 385 tr. p. Zmätočná sťažnosť v tomto smere je bezpodstatná.
Zločin úmyselného zabitia člověka sa trestá, je-li dokonaný, podľa § 279 tr. z. trestom káznice od 10—15 rokov. Predpisom 1. odst. § 66 tr. z. je len vo všeobecnosti ustanovené, že pokus zločinu alebo prečinu má byť trestaný miernejšie než dokonaný čin. Ale tým nie je stanovená žiadna zvláštna nižšia sadzba na pokus zločinu alebo prečinu a menovite nie je vyslovené, že by najvyššia výmera trestu za pokus zločinu alebo prečinu nesmela presahovat spodnú hranicu trestnej sadzby, stanovenej zákonom na dokonaný zločin alebo prečin.
Že opačný náhľad sťažovateľov je omylný, vychádza z ustanovenia 2. odst. § 66 tr. z., ktorý výslovne uvádza, že trest za pokus ľze uložiť i pod najnižšou hranicou trestnej sadzby. Porotný súd preto neprekročil pri výmere trestu obžalovanému medze sadzby stanovenej zákonom a rozsudok tedy netrpí vadou, ktorá by tvořila vytýkaný zmätok.

Citace:

Čís. 5497. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 61-62.