Čís. 5625.

Odvolateľ nemusí dôvody svojho odvolania uviesť hneď pri jeho ohlásení, ale môže tak učiniť i v osmidennej lehote, stanovenej v § 388, odst. 2 tr. p., v ktorej môže dôvody odvolania, udané pripadne pri jeho ohlásení, rozšíriť i na ďalšie dôvody, alebo na ďalšie časti rozsudku.
(Rozh. zo dňa 4. júna 1936, Zm III 255/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. É., obžalovanému z prečinu násilia proti orgánu vrchnosti, vyhovel opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou, a vyslovil, že pravoplatným rozsudkom vrchného sudu v Bratislave zo dňa 16. decembra 1935, č. j. To II 480/35-22, bol porušený zákon v ustanoveniach § 388, odst. 2 a § 390 tr. p.
Dôvody:
Krajský súd v Komárne uznal rozsudkom zo dňa 8. mája 1935 obžalovaného A. É. vinným prečinom násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 a odsúdil ho s použitím § 91 tr. z. do väzenia na 2 týždne a k pokute 200 Kč podmienečne na 2 roky. Ihneď po vyhlásení tohoto rozsudku ohlásil okrem obžalovaného a jeho obhajcu tiež verejný žalobca odvolanie proti nízkej výmere trestu podľa § 382 tr. p. a pre podmienečné odsúdenie z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. Pri tom žiadal doručenie rozsudku so spismi. Toto doručenie sa stalo 25. júna 1935, na čo dňa 26. júna 1935 podal verejný žalobca písomné odôvodnenie svojho odvolania, v ktorom previedol nielen výtky uvedené už pri ohlásení odvolania, ale aj dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. namietajúc, že čin obžalovaného mal byť kvalifikovaný za zločin násilia proti vrchnosti podľa § 2, odst. 2 zák. čl. XL:1914. Vrchný súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 16. decembra 1935 potvrdil síce prvostupňový rozsudok, ale pri tom zvlášť tú časť odvolania verejného žalobcu, v ktorej bol vytýkaný zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., ako opozdenú odmietol s odôvodnením, že odvolateľ, ktorý pri ohlásení odvolania presne označil časti rozsudku, proti ktorým jeho odvolanie smeruje, nemôže po uplynutí lehoty, stanovenej pre ohlásenie odvolania, rozšíriť toto na dôvody v ohlásení neuvedené, smerujúce proti časti rozsudku v ohlásení odvolania nenapadnutej. takúto možnosť má vraj len ten odvolateľ, ktorý sa pri ohlásení odvolania osvedčil len všeobecne, že podává odvolanie. Proti odvolaciemu rozsudku podal zmätočnú sťažnosť len verejný žalobca. Generálna prokuratúra vzala ju prehlásením zo dňa 23. apríla 1936 zpät, takže sa stal rozsudok ten pravoplatným.
Uvedený právny názor odvolacieho sudu je však mylný. Je síce pravda, že dôvody, ktoré uviedol verejný žalobca v ohlásení odvolania, smerovaly len proti výroku o treste, kdežto dôvod, na ktorý verejný žalobca v písomnom prevedení svoje odvolanie rozšíril, smeruje proti výroku o kvalifikácii trestného činu obžalovaného, tedy proti inej časti prvostupňového rozsudku. Táto okolnosť je však nerozhodná.
Podľa predpisu § 388, odst. 1 tr. p. má byt odvolanie proti rozsudku sborového súdu prvej stolice ohlásené do 3 dní po vyhlásení rozsudku. Dôvody odvolania majú byt podľa druhého odstavca tohože § podané do 8 dní po ohlásení odvolania a žiadal-li odvolateľ pred uplynutím lehoty, stanovenej pre ohlásenie odvolania, o opis rozsudku, do 8 dní po jeho doručení.
Podľa predpisu § 390 tr. p. musí odvolateľ v ohláške odvolania alebo v jeho prevedení uviesť, proti ktorým opatreniam rozsudku a pre ktorý z dôvodov zmätočnosti odvolanie podáva. Z tohoto predpisu, menovite zo slova »alebo«, plynie, že čo do prevedenia odvolania považuje zákon jeho ohlásenie a odôvodnenie za jeden celok a že tedy nemusí odvolateľ dôvody svojho odvolania uviesť ihneď pri jeho ohlásení, ale že tak môže učiniť v osmidennej lehote, stanovenej v 388, odst. 2 tr. p., v ktorej tiež môže dôvody odvolania, udané pripadne pri jeho ohláške, rozšíriť aj na ďalšie dôvody alebo ďalšie časti rozsudku. Iba v tom prípade, že by sa odvolateľ v niektorom smere, menovite dotyčné niektorej časti rozsudku, výslovné alebo iným pochybnosť neponechávajúcím spôsobom vzdal práva opravného prostriedku, by nemohol (pokiaľ nejde o prípad § 394, odst. 4 tr. p.) v tom istom smere, alebo proti tej istej časti odvolanie v prevedení rozšíriť. Takým vzdaním sa nie je však ohlásenie odvolania iba proti niektorej časti rozsudku alebo z určitých dôvodov zmätočnosti. Zákon stanoviac zásady §§ 388, 390 tr. p. vôbec nerozoznáva ani medzi odvolateľmi, ktorí len všeobecne ohlásili odvolanie, a ktorí v ohláške jeho uviedli už niektoré dôvody alebo časti rozsudku, ani medzi verejným žalobcom a inými odvolateľmi. V dôsledku toho niet v zákone opory pre také rozlišovanie, aké robí odvolací súd vo svojom rozsudku, ale len pre rozlišovanie, či sa odvolateľ spôsobom zúčastneným osobám nepochybné zjavným vzdal v určitom smere opravného prostriedku alebo nie. Poneváč v tomto prípade sa verejný žalobca nijak nevzdal práva uplatňovať tiež proti výroku prvostupňového súdu o kvalifikácii zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., nebolo dôvodu vylúčiť mu právo k rozšíreniu odvolania v lehote § 388, odst. 2 tr. p. na tento zmätok.

Citace:

č. 5625. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 265-266.