Čís. 5736.
Neodbomik v (drogerii, nemajúcej právě úradne schváleného odborného zástupců, je zodpovědný za ťažké poškodenie těla podla § 310, odst 1 tr. zák., ktoré vzniklo tým, že z neznalosti vydal zákazníkovi k poživaniu látku škodlivá lidskému zdraviu.
(Rozh. zo dna 4. novembra 1936, Zm III 448/36.)
Obžalovaný — sám neodborník — bol zaměstnaný v drogerii svojho nepřítomného brata a bol poverený dohradom nad vedením obchodu. V době, kedy drogeria nemala právě úradne schváleného odborného zástupců, vydal obžalovaný zákazníkovi, žiadajúcemu vanilková tresť k príprave likéru, dřevený lieh, znečistěný benzínom, uisfujúc ho, že je to čistý lieh a že je k žiadanému účelu vhodnější. Dve osoby po požití likéru připraveného použitím tejto látky onemocněly prudkým žalúdočnýni katarom. Súd prvej stolice uznal obžalovaného vinným dvojnásobným prečinom ťažkého poškodenia těla z nedbalosti podla § 310, odst. 2 tr. zák. Odvolací súd kvalifikoval čin obžalovaného za dvojnásobný prečim podfa prvého odstavca cit. ustanovenia.
Najvyšší súd zmátočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne odmietol, čiastočne zámietol.
Z dovodov:
Po zákone na základe § 385, č. 1 a) tr. p., uplatněná zmátočná sťažnosť namieta, že rozsudok odvolacieho súdu sám uznává, že len při odbornej znalosti je možné rozoznať, či ide o čistý lieh alebo dřevený lieh, a že obžalovaný žiadnych odborných znalostí nemal. Z toho dovodzuje zmiátočná sťažnosť, že obžalovaný nemal možnosti rozoznať čistý lieh od údajného dřeveného liehu. Zmátočná sťažnosť v tejto čiastke je bezzákladná. Keď obžabvaný nemal odborných znalostí, nemal na seba prevziať vybavenie věcí, ktoré vyžaduijú zvláštnych odborných znalostí; keď tedy obžalovaný prez to tak učinil, je třeba právom ho činiť za to zodpovědným.
Zo zísteného skutkového stavu, že drogeria nemala dňa 23. mája 1934 úradne schváleného zástupců, tedy že nemala žiadneho odborníka, dovodzuje zmátočná sťažnosť vinu majitela drogerie a nevinu obžalovaného. Ani v tejto čiastke nie je zmátočná sťažnosť základná, lebo táto okolnosť neopravňovala ešte obžalovaného, aby na mieste úradne schváleného zástupců konal úkony, vyžadujúce odborných znalostí, ktorý obžalovaný nemal. Keď tedy obžalovaný tak učinil, musí aj niesť následky za tento svoj čin.
Citace:
čís. 5736. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 483-484.