Čís. 5520.

Prechovávateľom a koncesionárom radiovej prijímacej stanice, danej oprávnenou firmou záujemcovi na skúšku, ostává po čas povolenej skúšky, prípadne do drievejšieho zakúpenia prístroja, sama firma.
Záujemca je povinný opatriť si riadnu koncesiu teprv vtedy, keď sa stal vlastníkom prístroja, alebo keď ho i po uplynutí skušobnej lehoty nechal u seba.
(Rozh. zo dňa 19. februára 1936, Zm III 556/35.) Najvyšší súd v trestnej veci proti Š. K. pre prečin nedovoleného prechovávania radiotelefonného zariadenia, následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného, z moci úradnej na základe 1. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu v celom rozsahu a vrchnému súdu uložil, aby vo veci znova jednal a rozhodol; zmätočnú sťažnosť poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Najvyšší súd preskúmavši následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného rozsudok vrchného súdu, nadobudol presvedčenia, že za terajšieho stavu neľze vo veci meritorne rozhodnúť, a to z týchto dôvodov:
Vrchný súd nehľadiac na obranu obžalovaného, že prijímací radiofonný aparát mal od A. K. (obchodníka radiom) len na skúšku a že tento aparát bol uňho četníctvom zhabaný ešte pred tým, než 14denná skušobná doba uplynula a než aparát kúpil, a nevyjádřivši sa zretelne ani o tom, či preberá zistenie súdu prvej stolice, že obžalovaný od mesiaca mája 1934 prechovával vo svojom dome tento radioaparát a ho kúpil ešte před zabavením, — odoprel prevedenie dôkazov v uvedenom smere nabídnutých a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný Š. K. uznaný vinným prečinom podľa § 24, odst. 1 zák. č. 9/1924 Sb. z. a n.
Vrchný súd totiž zaujal stanovisko, že okolnosti obranou uvedené sú pre posúdenie veci nerozhodné, lebo podľa § 1 zák. č. 9/1924 Sb. z. a n. je každé prechovávanie radiotelefonného zariadenia viazané k vrchnostenskému povoleniu a zákon nerozoznáva medzi prechováváním takého aparátu na skúšku, alebo držaním aparátu kúpou zadováženého, takže v dôsledku toho aj na skúšku upotrebený aparát podlieha koncesii podľa cit. ustanovenia zákona. Toto právne stanovisko, opreté iba o povšechné ustanovenie zákona, treba však preskúmať na základe predpisov, ktoré slúžia k prevedeniu zákona ako si ich vyžiadal rozvoj rozhlasu a ako sa ukázalo v praxi zákona potrebným zaistiť účel cit. ustanovenia zákona, totiž evidenciu osob radiofoniu prevádzajúcich.
Podľa § 2 vlád. nariadenia zo dňa 17. apríla 1924, čís. 78 Sb. z. a n., je pre udelenie povolenia koncesie podľa zákona potrebnej príslušné ministerstvo pošt a telegrafov. Toto stanovilo v obore tejto pravomoci výnosom zo dňa 27. júna 1927 čís. 34035-XI-27 zvláštne predpisy o inštalácii prijímacích radiofonných stanic na skúšku (viď Dr. Alois Burda a Stanislav Konečný: Rozhlasová služba u poštovních úřadů, str. 15, čís. 19 a Úřední list pošt a telegrafů v Brně, ročník 1927, str. 161).
Podľa obsahu tohoto výnosu vydává poštová a telegrafná správa zvláštne potvrdenky, ktoré po dobu 14 dní nahradzujú oprávneným firmám, — ktoré záujemcom zariaďujú prijímacie radiofonné stanice na skúšku, ako aj osobám, u ktorých je stanica na skúšku inštalovaná, — koncesiu na prijímaciu radiofonnú stanicu. Týmito potvrdenkami sa osvedčuje, že firma v potvrdení vyznačená a oprávnená k výrobe alebo predaju radiových zariadení premiestila s vedomím poštovej správy na dní koncesovanú prijímaciu stanicu a zariadila ju na skúšku u záujemcu na potvrdenke vyznačeného, ktorý chce stanicu pred zakúpením vyskúšať. Také potvrdenky platia na dobu 14 dní, môžu byť objednané len oprávnenou radiovou firmou, ktorá musí mať samozrejmé koncesiu na prevádzanie radiovej stanice vydanú príslušnýlm poštovým úradom. Tuto okolnost’ ohľadom firmy má si zistiť úrad pri vydaní potvrdeniek firme; len takej firme smejú byť potvrdenky úradom vydané. Firma alebo jej zástupca, akonáhle zriaďuje u niekoho radiofonnú sta- nicu na skúšku, musí ešte v deň inštalácie predložiť riadne vyplnené potvrdenie poštovému úradu k overeniu, a to tomu poštovému úradu, v obvode ktorého bola stanica pokusné zariadená. Toto predloženie môže podľa výnosu ministerstva pošt čís. 65848-XI-31 zo dňa 16. októbra 1931 opatřit’ u príslušného úradu poštového buď radiová firma, alebo aj sám kúpychtivý, resp. kupujúci záujemca, ktorý sa má stať koncesionárom rozhlasu. Po uplynutí 14 dní po pokusnom zariadení stanice je jej dočasný držitel’ povinný zjednat’ si u poštového úradu riadnu koncesiu a nebola-li do tej doby kúpa stanice uskutočnená, musí firma stanicu odstranit’. Nie je nutné viesť v evidencii osoby, u ktorých stanice na skúšku boly zriadené.
Tento výnos ministerstva pošt a telegrafov nezmenil sice obecný predpis § 1 zákona č. 9/1924 Sb. z. a n., podľa ktorého možno prechovávat’ radiofonné zariadenie len na základe zvláštneho povolenia, ktoré je rýdze osobné a bez ktorého je prechovávanie trestné podľa § 24, odst. 1 zákona. Jeho obsah a účel je však rozhodný pre posúdenie otázok, kým je prístroj, daný oprávnenou firmou na skúšku, po čas skušobnej lehoty v smysle zákona prechovávaný, či je jeho prechovávanie aj u záujemcu v smysle zákona povolené na základe koncesie vydanej firme alebo či sa má v smysle zákona považovat’ za prechovávanie bez povolenia, keď záujemca o kúpu prístroja má prístroj v povolenej skušobnej lehote u seba bez toho, že by mu predávajúca, k prechovávaniu odovzdaného prístroja oprávnená firma bola vydala osvedčenie, ktoré má pre neho nahradit’ osobnú koncesiu.
Najvyšší súd riešil tieto otázky takto: Účelom tohoto výnosu je zrejme snaha vyhoveť pri pokračujúcej propagande rozhlasu radiovému priemyslu a obchodu ako aj obecenstvu umožnením takej skušobnej inštalácie u nových záujemcov rozhlasu, za ktorej by nebol dotial’ nerozhodný záujemca nútený si brat’ koncesiu a platiť rozhlasový poplatok (sr. aj vývody autorov hore uvedenej príručky). Výnos sám hovorí len o premiestení koncesovanej prijímacej stanice; tým zreteľne naznačuje, že považuje na krátku dobu skúšky pred zakúpením prístroja, ktorý až do zakúpenia zostáva vlastníctvom predávájúcej firmy, tento prístroj, krytý koncesiou firmy, len za premiestený k dočasnému držitel’ovi, ktorého podľa cit. výnosu netreba viesť u štátnej správy ani v evidencii ako držiteľa prístroja. Úrad pre udelenie koncesie príslušný ani nevydává potvrdenie, ale len firma sama; poneváč netreba ani viesť v evidencii osoby, u ktorých boly stanice na skúšku zriadené, je zrejmé, že štátna správa spokojuje sa ohľadom prístrojov na skúšku daných evidenciou, ktorú vykonala o oprávnení radiových firiem samých pri predaju blanketov potvrdeniek a ktorú môže vždy u obchodníka vykonat’ podľa počtu ním objednaných a záujemcom vydaných potvrdeniek. Z toho všetkého plynie, že prechovávateľom a koncesionárom radiového prístroja daného oprávnenou firmou na skúšku zostáva v smysle zákona po čas povolenej skúšky, prípadne do drievejšieho zakúpenia pristroja sama firma, svoj koncesovaný pristroj len premiestivšia; prezatýmne a podmienkami výnosu striktne obmedzené držanie prístroja, firmou zákaznikovi len dočasne svereného, nepovažuje ani štátna správa u tohoto zákaznika za také prechovávanie, ku ktorému sa v zákone vyžaduje osobné úradné povolenie pre tohoto dočasného držiteľa; toto dočasné držanie inou osobou je tedy v prípadoch vo výnose stanovených kryté povolením, ktoré udelil úrad firme, a táto sama prechovává v smysle zákona prístroj dočasne nie u seba, ale u zákazníka. Ani u obchodnika, ani u záujemcu neľze tedy uznať, že by po čas dovolenej skušobnej lehoty prechovávali prístroj bez povolenia, keď radiový obchodník svoj koncesovaný prístroj premiestil na túto dobu k záujemcovi. Len obchodnikovi sú pri tomto premiesteni v záujme evidencie takých pristrojov uložené určité povinnosti; záujemcovi je uložená povinnost zadovážiť si riadnu koncesiu teprv potom, keď prístroj kúpil, tedy ho nabyl do vlastnictva, alebo keď ho vôbec nechal u seba aj po uplynuti skušobnej lehoty; tu sa už stal on jeho prechovávateľom v smysle platných predpisov. Keď obchodnik pri premiesteni pristroja nezachoval predpisy o vystaveni dočasnej potvrdenky, nejde tu ani u neho, ani však po čas skušobnej lehoty u dočasného držiteľa o prečin podľa § 24, odst. 1. zák., ale o prestupok trestný len u obchodnika podľa 6. odst. tohoto §.
Pre správné posúdenie viny obžalovaného je tedy rozhodné, či, od kedy a jak dlho pred tým, než četnictvo u neho pristroj zabavilo, mal ho na skúšku od oprávneného obchodnika a či ku kúpe pristroja došlo ešte pred tým, než bol prístroj zabavený. Keď vrchný súd pri svojom rozhodnuti nezistil, sú-li tu skutočnosti pre posudzovanie viny obžalovaného aj s tohoto hľadiska rozhodné alebo nie, nehľadel na také okolnosti, od ktorých závisí možnost použitia príslušného ustanovenia zákona. Preto najvyšší súd pokračoval podľa § 35, odst. 1 por. nor.

Citace:

Čís. 5520. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 102-105.