Čís. 5669.

Pre položenie zvláštnych skutkových otázok podľa § 11 por. nov. je rozhodné, či sa pri hlavnom pojednávaní vyskytol údaj odpovedajúci návrhu, nerozhoduje však, či je onen údaj tiež pravdivý. Súčasné nosenie viac zbraní bez úradného povolenia je len jedným prestupkom nedovoleného prechovávania zbraní podľa § 6 nar. čís. 5476/1914 M. E.
(Rozh. zo dňa 9. septembra 1936, Zm IV 311/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. T. a spol., obžalovaným zo zločinu úmyselného zabitia človeka atď., vyhovujúc zčasti zmätočnej sťažnosti obhájcu obžalovaného J. T., založenej na dôvode zmätočnosti podľa § 29, čís. 4 por. nov., zrušil podľa § 34, odst. 1 por. nov. rozsudok porotného súdu i s hlavným pojednávaním čo do obžalovaného J. T. a následkom súvislosti podľa § 387, posl. odst. tr. p. z úradnej moci aj čo do obžalovaného J. T., a to v častiach týkajúcich sa trestných činov spáchaných na úkor Š. V. a J. K. a v dôsledku toho aj čo do výrokov o treste a výrokov s tým súviciacich; z úradnej moci zrušil najvyšší súd z dôvodu zmätočnosti podľa čís. 1 b) § 385 tr. p. rozsudok porotného súdu, pokiaľ ním bol trestný čin, spáchaný obžalovaným J. T. nosením dvoch pišťôl bez úradného povolenia, kvalifikovaný ako dvojnásobný prestupok podľa § 6 nar. č. 5476/1914 M. E., a kvalifikoval tento trestný čin ako jednonásobný prestupok podľa citov. ustanovenia.
Z dôvodov:
Z dôvodu § 29, čís. 4 por. nov. zmätočná sťažnosť v prospech obžalovaného J. T. vytýká, že porotný súd porušil ustanovenia §§ 5 a 11 por. nov., keď nepripustil obhajobou navrhované výpomocné skutkové a právne otázky v smysle §§ 301, resp. 306 tr. z. a na veľké rozčulenie v smysle § 281, odst. 1 a 2, resp. § 307, odst. 1 a 2 tr. z., ačkoľvek obžalovaný sa bránil tým, že strelil zo strachu, keď bol k tomu vyzvaný, namieril, ale strelil do zeme, že strelil rýchle za sebou a mohol nebohého zastreliť len tak, že vystrelil za sebou dvakrát, prvým výstrelom zasiahol V. a druhá rana išla smerom do stredu krčmy, kam prišiel práve v tej chvíli K., ktorý pri prvom výstrele v krčme ani nebol.
Zmätočnej sťažnosti zvoleného obhájcu obžalovaného J. T. neľze zčasti odopreť oprávnenia. Podľa obsahu zápisnice navrhoval obhájca čo do obžalovaného J. T. položenie zvláštnych skutkových otázok vedľa navrhnutých skutkových otázok 1 a 3 a položenie zvláštnych právnych otázok vedľa právnych otázok 2 a 4.
Obhajoba žiadala, aby vo zvláštnych skutkových otázkach bola vynechaná veta »merajúc s pištoľou na tam pri dverách sa nachodiaceho Š. V., resp. J. K.«. Z toho návrhu plynie, že obhajoba navrhovala zvláštne skutkové otázky toho znenia, ako boly súdom porotcom predložené, s vynechaním zmienenej vety, chcejúc zrejme vynechaním onej vety dosiahnuť položenia skutkových otázok v podstate zodpovedajúcich obrane oibžalovaného J. T. Tento sa hájil na hlavnom pojednávaní tým, že strieľal do zeme bez úmyslu poškodených zasiahnuť alebo dokonca
Trestní rozhodnutí XVIII. 21 zabiť; to je však práve vyjadrené v pominutí vety, že namieril pištoľou na Š. V. a J. K. Neľze preto o týchto skutočnostiach, o ktoré sa návrh obhajoby opiera, tvrdiť, že nevyšly za hlavného pojednávania na javo. Pre položenie týchto skutkových otázok neni smerodajné, či svedkovia potvrdili opak obhajoby obžalovaného, a že nikto jeho obranu nepotvrdil, ako porotný súd v zamietajúcom usnesení uvádza, poneváč podľa § 11 por. nov. je pre položenie skutkových otázok rozhodné, či sa za hlavného pojednávania vyskytol údaj odpovedajúci návrhu, nie však už aj jeho pravdivosť, lebo túto posúdiť je úlohou porotcov na základe voľnej úvahy výsledkov hlavného pojednávania a musí im byť daná práve položením zodpovedajúcej otázky možnosť k tomu, keď je to pre kvalifikáciu trestného činu relevantné. Poneváč, jako bude ďalej dovodené, tu tomu tak bolo, porušil porotný súd, keď navrhované skutkové otázky porotcom nepredložil a návrh obhajoby zamietol, rozhodujúci predpis § 11 por. nov. a zavinil tým zmätok podľa § 29, čís. 4 por. nov., ktorý sťažovateľ právom vytýka.
Z potreby týchto skutkových otázok už nezbytne vyplýva potreba položenia zvláštnych právnych otázok odpovedajúcich údaju obžalovaného, lebo tá okolnosť, ako obžalovaný strieľal, či mieril a kam, je dôležitá pre posúdenie, či mal úmysel výstrelmi človeka zabiť alebo prípadne len poraniť, pri čom v jednom prípade bol človek ťažko poranený, v druhom však nastala smrť (§§ 301 a 306 tr. z.).
Obhajoba však navrhovala aj položenie zvláštnych právnych otázok, a to právnej otázky na zločin ťažkého poškodenia na tele podľa § 301 tr. z. vedľa 2. právnej otázky a právnych otázok na zločin zabitia podľa § 281, odst. 1 a 2 tr. z. a na zločin smrteľného poškodenia tela podľa § 306 tr. z. a podľa § 307, odst. 1 a 2 tr. z. vedľa 4. právnej otázky.
Z návrhu obhajoby neplynie, že by navrhované otázky skutkové a právne boly na seba viazané, keďže boly samostatne navrhované; z toho plynie, že navrhované právne otázky treba samostatne posudzovať, teda nie len so zreteľom k navrhovaným otázkam skutkovým, ale aj so zreteľom k skutkovým otázkám súdom porotcom predloženým.
Navrhované právne otázky podľa § 301 tr. z., resp. § 306 tr. z. lišia sa od položených právnych otázok podľa § 279 tr. z. v podstate čo do právneho záveru ohľadom úmyslu vyžadovaného u jednotlivých týchto zločinov. Toto právne posúdenie prislúcha však predovšetkým porotcom. Poneváč skutkový stav zistený v 1. skutkovej otázke súdom porotcom predloženej nevylučuje pri poranení Š. V. — hľadiac zvlášte na výsledok — vedľa právneho záveru na úmysel v § 279 tr. z. uvedený ani záver na úmysel v § 301 tr. z. predpokladaný a ohľadom usmrtenia J. K. skutkový stav zistený v 3. otázke pripúšťa pri povšechnom znení otázky »merajúc na J. K.« právny záver na úmysel v § 279 tr. z., alebo v § 306 tr. z. požadovaný, nebolo prípustné toto uvažovanie porotcom odňať zamietnutím navrhovaných otázok, lebo nebolo možno navrhované právne otázky zo zákona vylúčiť. Zamietnutím navrhovaných právnych otázok podľa § 301 tr. z., resp. § 306 tr. z. aj so zreteľom ku skutkovým otázkam súdom položeným, porušil teda porotný súd rozhodujúci predpis §§ 6 a 11 por. nov. na položenie zvláštnych otázok o kvalifikácii činu odlišnej od obžaloby.
Výrok týkajúci sa odsúdenia obžalovaného J. T. pre dvojnásobný prestupok podľa § 6 nar. č. 5476/1914 M. E. nebol napadnutý. Najvyšší súd, preskúmajúc vec z úradnej moci, zbadal však, že obžalovaný J. T. bol v tejto časti rozsudku nesprávne odsúdený pre dvojnásobný prestupok podľa § 6 nar. č. 5476/1914 M. E. len na základe toho, že nosil neoprávnene dve pištole. Citované nariadenie nemá na zreteli len jednu zbraň; i súčasné nosenie viac zbraní bez úradného povolenia porušuje jeden zákaz v tom smere daný; preto multiplicita zbraní nedovolene u seba držaných nezakladá multiplicitu prestupkov podľa počtu prechovávaných zbraní. Nedovoleným držaním dvoch pištolí v tejže dobe dopustil sa tedy obžalovaný len prostého prestupku podľa cit. nar. a preto bolo treba obžalovanému nepriaznivý rozsudok z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., ktorého tu treba dbať z úradnej povinnosti, zrušiť a vyniesť rozhodnutie zákonu zodpovedajúce.

Citace:

Čís. 5669. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 340-343.