Čís. 5647.

Kvalifikoval-li sborový súd prvej stolice trestný čin proti cti, spáchaný pred účinnosťou zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n., pre ktorý bola už pred účinnosťou tohoto zákona podaná žaloba, len za prestupok patriaci ku príslušnosti okresného sudu, riadi sa ďalší postup stolíc a použiteľnosť opravných prostriedkov zásadou § 41, čís. 3 cit. zákona; proti rozhodnutiu vrchného sudu je tedy prípustná zmätočná sťažnosť.
(Rozh. zo dňa 23. júna 1936, Zm IV 247/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. B. pre prestupok pomluvy vyhovel sťažnosti obžalovaného do usnesenia vrchného súdu v Košiciach zo dňa 10. februára 1936, ktorým bola jeho zmätočná sťažnosť odmietnutá ako zákonom vylúčená, napadnuté usnesenie vrchného súdu zrušil a zmätočnú sťažnosť obžalovaného prijal na súd; z úradnej povinnosti na základe zmätočnej sťažnosti obžalovaného zrušil najvyšší súd z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, č. 4 tr. p. rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 21. októbra 1935 a uložil odvolaciemu súdu, aby vo veci znova pokračoval a rozhodol; zmätočnú sťažnosť obžalovaného poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Na obžalovaného J. B. podalo štátne zastupiteľstvo dňa 9. februára 1932 obžalobu pre prečin pomluvy podľa § 1, § 3, odst. 2, č. 2. a § 9, č. 4 zák. čl. XLI:1914, ktorú na hlavnom pojednávaní dňa 12. apríla 1934 zmenilo potiaľ, že čin obžalovaného kvalifikovalo ako prestupok utrhania na cti podľa § 3, odst. 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. Krajský súd rozsudkom zo dňa 14. marca 1935 uznal obžalovaného vinným prestupkom pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. Proti tomuto rozsudku ohlásil odvolanie jednak verejný žalobca do výroku o treste, a to podľa § 382 tr. p. pre nízky výmer trestu, ako aj z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 3 tr. p. pre použitie § 21 tr. z. o prest., jednak obžalovaný do viny a trestu.
Na pojednávaní konanom pred vrchným súdom označil zástupca vrchného štátneho zastupiteľstva odvolanie verejného žalobcu, ohlásené z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 3 tr. p., za zmätočnú sťažnosť a v tejto časti s ním súhlasil, naproti tomu odvolanie podané len do výšky trestu vzal zpät. Vrchný súd, považujúc aj opravný prostriedok obžalovaného za zmätočnú sťažnosť, rozhodol rozsudkom zo dňa 21. októbra 1935 o týchto opravných prostriedkoch ako o zmätočných sťažnostiach, poukazujúc na to, že proti rozsudku súdu prvej stolice, ktorý rozhodoval len o trestnom čine prikázanom do oboru působnosti okresného súdu, bola podľa ustanovení § 381, odst. 2, č. 2 a § 426, odst. 1, č. 2 tr. p. prípustná len zmätočná sťažnosť.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal obžalovaný včas odpor a zmätočnú sťažnosť, ktorú vrchný súd usnesením zo dňa 10. februára 1936 odmietol ako zákonom vylúčenú. Proti tomuto usneseniu vrchného súdu podal obžalovaný včas sťažnosť, ktorej nelze odopreť oprávnenie.
Predpoklad rozsudku vrchného súdu zo dňa 21. októbra 1935 ako aj usnesenia zo dňa 10. februára 1936, ako by predmetom rozhodovania bol už u krajského súdu čin spadajúci do príslušnosti okresného súdu, je mylný. Prečin pomluvy podľa § 1, § 3, odst. 2, č. 2 a § 9, č. 4 zák. čl. XLI:1914 patril podľa § 17, odst. 1, č. 3 a 4 zák. čl. XXXIV:1897 k príslušnosti krajských súdov. Za platnosti zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. má sa tento trestný čin kvalifikovať ako prestupok podľa § 2, po prípade podľa § 3 tohoto zákona. Platí o ňom preto aj predpis § 41, č. 3 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., podľa ktorého v trestnom pokračovaní pre činy spáchané pred účinnosťou tohoto zákona, ktoré neboly spáchané tlačou a náležaly dosiaľ k príslušnosti krajských súdov, má sa pokračovať pred súdom dosiaľ príslušným, bol-li pred účinnosťou tohoto zákona už podaný obžalovací spis. Tak tomu bol o v súdenom prípade, lebo — ako bolo už uvedené — obžaloba bola podaná už dňa 9. februára 1932. Patril preto trestný čin, ktorý bol predmetom rozsudku krajského súdu, aj za platnosti zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. k príslušnosti krajského súdu, ktorý o ňom rozhodoval v prvej stolici, a bolo preto proti rozsudku krajského súdu podľa ustanovenia § 381, odst. 1 tr. p. prípustné odvolanie k vrchnému súdu a proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 426, odst. 1, č. 4 tr. p. ďalší opravný prostriedok, zmätočná sťažnosť.
Pokiaľ odvolací súd napadnutým usnesením vyslovil, že podaná zmätočná sťažnosť obžalovaného je neprípustná, a odmietol ju ako zákonom vylúčenú, učinil tak neprávom. Bolo preto vyhovené sťažnosti obžalovaného, podanej do tohoto odmietajúceho usnesenia, toto zrušené a opravný prostriedok obžalovaného, vrchným súdom odmietnutý, prijatý k súdu.
O tomto opravnom prostriedku, podanom do rozsudku vrchného súdu zo dňa 21. októbra 1935, nemohol však najvyšší súd rozhodnúť vo veci samej, lebo z uvedeného plynie, že odvolací súd napadnutým rozsudkom zapríčinil dôvod zmätočnosti podľa § 384, č. 4 tr. p., keď považoval opravný prostriedok obžalovaného len za zmätočnú sťažnosť a vybavil ho ako tento opravný prostriedok užšieho obsahu, kdežto ho mal vybaviť správné ako odvolanie, tedy ako opravný prostriedok širšieho obsahu, pripúšťajúci premanie rozsudku súdu prvej stolice aj quoad factum a nie len z dôvodov zmätočnosti presne stanovených zákonem. Poneváč důvodu zmätočnosti podľa § 384, č. 4 tr. p. treba dbať podľa § 384, odst. 5 tr. p. vždy z úradnej povinnosti, bol napadnutý rozsudek odvolacieho súdu zrušený podľa § 34, odst. 1 por. nov. a § 404, odst. 1 tr. p. a vec vrátená odvolaciemu súdu s poukazom, aby ju znova prejednal, považujúc opravný prostriedok obžalovaného, podaný proti rozsudku súdu prvej stolice, za odvolanie.

Citace:

č. 5647. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 307-309.