Čís. 5659.

Ide o násilie proti orgánu vrchnosti v smysle § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914, trhal-li vinník z rúk orgánu vrchnosti osobu, voči ktorej onen orgán konal právny výkon svojho povolania.
(Rozh. zo dňa 7. júla 1936, Zm IV 306/36.)
Trestní rozhodnutí XVIII. 20 Policajní strážnici podľa úradného príkazu viedli A. P. na policajné riaditeľstvo. Obžalovaná M. K. išla najprv za nimi, cestou ich však predbehla a zastavila sa. Keď ju A. P. spatril, dal sa na útek smerom k nej. Strážnici ho však chytili a tu ho obžalovaná začala trhať z ich rúk; teprv na dôrazné vyzvanie policajných orgánov upustila od svojho odporu. Oba súdy nižších stolíc uznaly za to obžalovanú vinnou prečinom násilia proti orgánom vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovanej a jej obhájcu zčasti odmietol a zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Na základe dôvodu zmätočnosti podľa čís. 1 a) § 385 tr. p. tvrdia sťažovatelia, že nemožno hovoriť o násilí, keď obžalovaná držala A. P., chcejúc ho chrániť pred zatknutím, lebo najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 23. februára 1935, č. Zm IV 487/34 uznal, že nejde o násilie proti orgánu vrchnosti, uchopí-li obžalovaný osobu, ktorú chcel orgán vrchnosti odviesť na strážnicu, za ruku a ťahá ju, aby išla s ním (s obžalovaným).
Zmätočné sťažnosti sú však v tejto časti prevedené spôsobom neslučiteľným s ustanovením odst. 3. § 33 por. nov., lebo sťažovatelia nehľadia na skutkové zistenie vrchného súdu v jeho súhrne, ale vytrhujú z neho iba jednu časť a z tejto dovodzujú nedostatok náležitostí skutkovej podstaty. Podľa zistenia odvolacieho súdu uchopila obžalovaná A. P., keď ho policajní inšpektori držali a predvádzali podľa daného im úradného rozkazu na policajné riaditeľstvo, a ťahala P. v úmysle, aby im ho z rúk vytrhla. Zmätočné sťažnosti, ktoré pomíjajú, že vytrhovanie P. sa stalo z rúk policajných orgánov a že tedy smerovalo proti ich fyzickej činnosti oproti inej osobe, ktorej činnosti obžalovaná svojou fyzickou činnosťou prekážala, sú prevedené v odpore s ustanovením odst. 3 § 33 por. nov. a boly ako zákonom vylúčené podľa odst. 3 § 434 tr. p. odmietnuté.
Pri tom najvyšší súd podotýká, že sťažovatelia sa mylne dovolávajú citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu (uverejneného v Právnom Obzore čís. 4—5 z roku 1936 na str. 74), lebo toto rozhodnutie výslovne konštatuje, že považuje síce v ňom opísanú činnosť obžalovaného za násilie, avšak nesmerujúce proti orgánu vrchnosti, poneváč tento osobu odvádzanú nedržal vtedy, kedy ju obžalovaný uchopil za ruku a ťahal, aby išla s ním.

Citace:

Čís. 5659. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 325-326.