Čís. 5645.

K naplneniu skutkovej podstaty činu trestného podľa § 301 tr. zák. sa vyžaduje po subjektivnej stránke nepriateľský úmysel, t. j. priamy úmysel spôsobiť druhému telesné poškodenie alebo porušenie zdravia; nestačí výsledok nezamýšľaný, spôsobený konáním pachateľovým sice úmyselným, ale smerujúcim k inému škodnému výsledku, alebo púhe vedomie vinníka, že výsledok je možný.
(Rozh. zo dňa 23. júna 1936, Zm III 256/36.)
Najvyšší súd v trestne j veci proti J. A., obžalovanému zo zločinu podlá § 301 tr. z., vyhovel zmätočnej sťažnosti obžalovaného, pokiaľ uplatňovala dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. Z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušil rozsudky oboch nižších súdov čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaného a kvalifikoval jeho čin ako prečin ťažkého telesného ublíženia spáchaný z neopatrnosti podľa § 310, odst, 1 tr. z.
Z dôvodov:
Výtkou, že ani v prípade, že obžalovaný skutočne strhol poškodeného s násypu záhrady, nedá sa usudzovať na úmysel poškodenia na tele a najmä nie na to, že by bol obžalovaný chcel poškodenému zlomiť prsty na nohe (správné: náprstné kosti prstov), takže by jeho čin bolo možno kvalifikovať najvyššie ako prečin podľa 310 tr. z., je vecne uplatnený dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. Tejto námietke nelze odopreť oprávnenie.
K naplneniu skutkovej podstaty činu trestného podľa § 301 tr. z. sa vyžaduje po subjektívnej stránke nepriateľský úmysel ublížiť druhému na tele alebo poškodiť jeho zdravie, tedy priamy úmysel spôsobiť druhému telesné poškodenie alebo porušenie zdravia, ako bezpečne plynie zo slov zákona: » úmyselne .... ublíži na tele alebo poškodí jeho zdravie . . . . . . «. Nestačí preto k naplneniu skutkovej podstaty tohoto trestného činu výsledok nezamýšľaný, zapríčinený konaním pachateľovým síce úmyselným, ale smerujúcim k inému škodnému výsledku, alebo púhe vedomie vinníka, že výsledok je možný.
Na to, v akom úmysle jednal pachateľ, treba usudzovať zo zistených skutkových okolností, ktoré sprevádzaly čin obžalovaného. V súdenom prípade zistily nižšie súdy ako skutočnosť, že obžalovaný pristihol poškodeného — trinástročného A. H. — na záhrade svojich rodičov pri trhaní ovocia, že ho chytil, viac ráz kopnul, udrel do hlavy a nakonec shodil s kamenitého násypu záhrady, vysokého dva metre, následkom čoho poškodený s tohoto násypu spadol a utrpel zlomenie náprstných kostí ľavej nohy. Je bezpochybné, že toto poranenie nepovstalo ani od kopnutia, ani od uderenia poškodeného do hlavy, preto tieto činy obžalovaného treba ponechat pri posudzovaní jeho úmyslu mimo úvahy. Zbývá teda pre posúdenie úmyslu obžalovaného len to, že poškodeného shodil s kamenitého násypu, vysokého dva metre. Na zlý úmysel obžalovaného, tak ako bol vymedzený, bolo by možné uzatvárať len vtedy, keby bolo možné tvrdiť, že z podobného konania pravidelné nastáva ublíženie na tele alebo porušenie zdravia. To tvrdiť nelze, lebo ať už skok alebo shodenie s výšky dvoch metrov u mladého chlapca nemáva za následok pravidelné ani ublíženie na tele, ani porušenie zdravia. Nelze tedy ani bezpečne tvrdiť, že obžalovaný nastalý výsledok musel predvídat, tým menej ovšem, že ho chcel privodiť. Nie je preto daná skutková podstata zločinu podľa § 301 tr. z. po subjektívnej stránke. Obžalovaný však pri náležitej pečlivosti mohol si uvedomiť, že jeho čin je nebezpečný pre telesnú neporušenosť poškodeného, že môže — nie však musí — mať za následok poškodenie tela alebo zdravia poškodeného, jednal preto nedbale, keď vykonal čin ať už vo vedomí tejto jeho nebezpečnosti, ať preto, že si jeho nebezpečnosť neuvedomil, hod si ju pri náležitej opatrnosti uvedomiť mohol. Keďže pak následkom jeho činu nastalo ťažké poranenie poškodeného, vykazuje jeho čin tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke všetky náležitosti skutkovej podstaty prečinu podľa § 310, odst. 1 tr. z. a bolo preto treba jeho čin kvalifikovať pod Ta tohoto miesta zákona.

Citace:

č. 5645. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 304-306.