Čís. 5495.
Súd porušil zákon v ustanovení § 5, odst. 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., uznal-li obžalovaného vinným trestným činom proti cti na žalobu spoločnosti obchodného práva.
(Rozh. zo dňa 28. januára 1936, Zm III 594/35.) Najvyšší súd v trestnej věci proti J. Ch. pre prestupok pomluvy vyhovel opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p. a vyslovil, že pravoplatným rozsudkom okresného súdu v Turč. Sv. Martine zo dňa 13. marca 1934, č. j. T 1301/33-7, potvrdeným rozsudkem krajského súdu zo dňa 15. novembra 1934, č. j. To 395/34-11, bol porušený zákon v ustanovení § 5, odst. 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., pokiaľ týmto rozsudkom bol obžalovaný odsúdený tiež k súkromnej obžalobe firmy »V., spoločnosť pre stavbu silníc Ž.«; najvyšší súd zároveň podľa § 442, odst. 7 tr. p. zrušil túto časť uvedených rozsudkov a podľa § 326, č. 1 tr. p. oslobodil obžalovaného od obžaloby podanej naňho pre prestupek podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. firmou »V., spoločnosť pre stavbu silníc Ž.«.
Z dôvodov:
Dňa 2. novembra 1933 došla k okresnému súdu v Turč. Sv. Martine společná obžaloba Ing. J. S. a firmy »V., spoločnosť pre stavbu silníc Ž.«, ako hlavných súkromných žalobcov, na J. Ch. pre prestupok pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., spáchaný dňa 26. septembra 1933 výrokom vytýkajúcim neodbornú prácu pri asfaltovaní ulice, pre- vádzanom spoločne Ing. J. S. a firmou V.«
Na základe tejto obžaloby vyniesol menovaný okresný súd po preve- denom pojednávaní dňa 13. marca 1934 rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným prestupkom pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý spáchal tým, že koncom septembra 1933 vo V. u prítomnosti viacerých kritizoval asfaltovanie ulice, ktoré prevádzal Ing. S. z V. a firma V. zo Ž., pri čom sa vyslovil o tomto asfaltovaní, že je to fušerstvo, tedy niekomu na cti ublížil tým, že pred treťou osobou o ňom uviedol skutočnosť, ktorá by ho mohla snížiť v obecnom mienení.« Vedľa výroku o treste uvádza rozsudok ten ďalej, že »podľa §§ 479 a 480 tr..p. je obžalovaný povinný behom 15 dní od pravoplatnosti rozsudku pod exekúciou zaplatit’ súkr. žalobníkem trovy pravotné a svedečné v obnose 378 Kč.«
Na odvolanie obžalovaného krajský súd v Banskéj Bystrici ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 15. novembra 1934 rozsudok prvostupňového súdu na základe § 554, odst. 2 tr. p. potvrdil a zároveň odsúdil obžalovaného, aby podľa § 480 tr. p. zaplatil do 15 dní pod ťarchou exekúcie »súkromným žalobcom Ing. J. S. a firmě »V.« k rukám ich právneho zástupcu na apelačných pravotných trovách čiastku 156 Kč.«
V dôvodoch tohoto svojho rozsudku uvádza odvolací súd: »Krajský súd sice zbadal, že okresný súd mal jednanie obžalovaného kvalifikovať ako dvojnásobný prestupok pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., lebo obidvaja súkromní žalobcovia boli tvrdením obžalovaného na svojej cti dotknutí a obaja tiež včas podali návrh na potrestanie obžalovaného; poneváč však rozsudok prvého súdu v neprospech obžalovaného nebol napadnutý, musel krajský súd v tomto smere prvostupňový rozsudok ponechať netknutým.«
Na základe uvedeného je patrné, že oba menované súdy uznaly obžalovaného vinným prestupkom pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. aj na základe obžaloby firmy »V. spoločnosť pře stavbu silníc Ž.«, že sa to sice neprejavilo vo výroku o kvalifikácii trestného činu obžalovaného, že to však malo vliv na určenie útrat trestného pokračovania, lebo obidva súdy pri určení útrat právneho zastúpenia prihliadly k ustanoveniam § 7 vlád. nar. č. 95/1923 Sb. z. a n.
Týmto postupom a rozhodováním porušily však súdy zákon v ustanovení § 5, odst. 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý výčetmo uvádza, kto kromě fvzických osob požíva tiež ochrany cti podľa tohoto zákona a tedy kto je krome fyzických osôb oprávnený k súkromnej žalobe pre trestný čin podľa tohoto zákona ( § 15, odst. 1 cit. zák.). Medzi týmito oprávnenými k súkromnej obžalobě nie sú uvedené obchodné a priemyselné podniky, lebo tieto neľze zahrnúť ani pod pojem »korporácií zákonom uznaných.« To plynie bezpochybne aj z dôvodovej zprávy ústavneprávneho výboru poslaneckej snemovne Národného Shromaždenia k osnove tohoto zákona, ktorá výslovné uvádza, že vládny návrh zákona priznával ochranu cti aj spoločnostiam práva obchodného, čo však menovaný výbor nepovažoval za nutné a vrátil sa k zákonnému stavu, ktorý tu bol podľa § 492 tr. zák. driev rak., ktorému aj prispôsobil znenie osnovy tak, ako sa neskoršie aj stala zákonom.
Firma »V;« ako spoločnosť obchodného práva vôbec nepožívá ochrany cti a nemôže byť ani predmetom trestného činu proti bezpečnosti cti.
Podľa toho, čo bolo uvedené, nebol zisteným činom obžalovaného spáchaný prestupek pomluvy na škodu firmy »V., spoločnosť pre stavbu silníc Ž.« Preto najvyšší súd vyhověl opravnému prostriedku, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p.