Čís. 5661.Podal-li obžalovaný, odsúdený k trestu žalára vo výmere blízkej najnižšej jeho hranici, odvolanie do trestu s odôvodnením, že trest je úplne neprimeraný jeho vine a poľahčujúcej okolnosti, treba mať za to, že sa domáha podstatného zmiernenia svojho trestu a tedy i použitia § 92 tr. zák.Započítanie predbežnej väzby do trestu.(Rozh. zo dňa 8. júla 1936, Zm IV 136/36.)20* Najvyšší súd v trestnej veci proti A. P. pre zločin krádeže, vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, rozsudok odvolacieho súdu na základe § 33, odst. 1 por. nov. zrušil z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 2 tr. p. vo výroku o započítaní predbežnej väzby a obžalovanému A. P. započítal predbežnú väzbu od 8. mája 1935 do 13. augusta 1935 v plnom rozsahu, vazbu od 13. augusta 1935 do 6. decembra 1935 výmerou 3 (troch) mesiacov.Z dôvodov:Proti rozsudku odvolacieho súdu podal a previedol včas verejný žalobca zmätočnú sťažnosť z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 2 tr. p. preto, že obžalovanému bola predbežná väzba zarátená odo dňa zatknutia až do vynesenia druhostupňového rozsudku v plnom rozsahu. Generálna prokuratúra zmätočnú sťažnosť zadržala.Po vynesení prvostupňového rozsudku zo dňa 13. augusta 1935, ktorý bol obžalovanému vyhlásený 22. augusta 1935, podal obžalovaný odvolanie do výšky trestu prehlásiac, že trest 7 mesiacov žalára je jeho vine zcela neprimeraný, vysoký a preto žiada za sníženie tohoto trestu, zvlášte keď trestné činy úplne doznal. Uložený trest obžalovaný nenastúpil. V dôsledku toho ponechal prvý súd usnesením zo dňa 24. augusta 1935 obžalovaného v predbežnej väzbe až do pravoplatného ukončenia veci.Z prehlásenia obžalovaného, že trest 7 mesiacov, tedy len o 1 mesiac najnižšiu výmeru trestu presahujúci trest, je úplne neprimeraný a vysoký, a z toho, že uvádza tiež poľahčujúcu okolnosť, treba mať za to, že sa obžalovaný domáhal svojím prehlásením podstatného zmiernenia svojho trestu, tedy i použitia § 92 tr. z.Mýlil sa preto odvolací súd, keď predpokladal, že obžalovaný sa uspokojil s druhom uloženého mu trestu, a niet podkladu k záveru, že trest nastúpil, keď sám takéto prehlásenie neučinil a bol v skutočnosti naďalej ponechaný v predbežnej väzbe. Neboly tu tedy splnené podmienky § 506, odst. 2 tr. p., v dôsledku čoho bolo treba zarátať väzbu vytrpenú obžalovaným po vynesení prvého rozsudku podľa ustanovenia § 505 tr. p. len pomerne k ťarche uloženého mu rozsudkom trestu.