Čís. 5596.

Nelegitímne švagrovstvo je tiež pomerom, aký má na mysli § 39, čís. 4 zákona na ochranu republiky, samo o sebe však ešte nestačí k vylúčeniu trestnosti podľa § 21, čís. 3 cit. zák.; treba zistiť okolnosti potrebné pre záver, či by vinník ujmu osoby, ktorej nadržoval, pociťoval ako ujmu vlastnú.
(Rozh. zo dňa 5. mája 1936, Zm III 225/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. V., obžalovanému zo zločinu nadržovania vojenskému zločinu, z úradnej moci na základe ustanovenia odst. 1 § 35 por. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu a uložil tomuto súdu, aby znova vo veci jednal a rozhodnul.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu, ktorým bol obžalovaný obžaloby pre zločin nadržovania vojenskému zločinu podľa § 21, čís. 2. zák. na ochr. rep. na základe bodu 3. § 326 tr. p. sprostený, ohlásil verejný žalobca zmätočnú sťažnosť podľa čís. 1 c) § 385 tr. p., ktorú generálny prokurátor udržal.
Vrchný súd sprostil obžalovaného obžaloby pre zmienený zločin z toho dôvodu, že je daná okolnosť vylučujúca trestateľnosť podľa čís. 3 § 21 zák. na ochr. rep., poneváč obžalovaný podľa týmto súdom zistených skutočností žije v konkubináte so sestrou tej osoby, ktorej vojenskému zločinu obžalovaný nadržoval, a že teda nadržoval osobe blízkej, ktorá je k nemu v pomere rodinnom, alebo v pomere obdobnom, a že považuje pomer nelegitímneho švagrovstva obžalovaného k vojenskému zbehovi R. L. za taký pomer, aký má na mysli § 39, č. 4 zák. na ochr. rep.
K založeniu dôvodu vylučujúceho trestateľnosť podľa § 21, č. 3 zák. cis. 50/1923 Sb. z. a n. sa vyžaduje okrem toho, že nadržovanie sa stalo osobe blízkej, ešte i to, že musí isť o taký vnútorný pomer, že by ten, o ktorého ide, totiž obžalovaný, pociťoval ujmu Utrpenú osobou, ktorej nadržuje, ako ujmu vlastnú.
Jedine z tej okolnosti, že obžalovaný žije so sestrou osoby, ktorej vojenskému zločinu nadržoval, v konkubináte, nemožno už usúdiť, že by účinok prípadnej ujmy vzniklej R. L. tiež obžalovaný intenzívne pociťoval a že by z tohoto dôvodu bol R. L-ovi nadržoval, poneváč nelegitímne, švagrovstvo u osob takého spoločenského postavenia ako je obžalovaný a jeho družka, ktorí sú potulní cigáni, nebývá trvalé a nelze už bez Všetkého z neho odvádzať bližšie rodinné vzťahy u ďalšieho príbuzenstva.
Aby mohol byť učinený právny záver o tom, či išlo o osobu blízku, ku ktorej je obžalovaný v takom pomere rodinnom, alebo v pomere obdobnom, že by ujmu ňou utrpenú pociťoval ako ujmu vlastnú, bude treba zistiť skutočnosti, či obžalovaný sa so zbehom R. L. stýkal, ako často a akého rázu a trvania tieto styky boly, v akom vzájomnom pomere žili zbeh R. L. a jeho sestra K. M., s ktorou obžalovaný žije v konkubináte, pri čom bude treba aj uvážiť vlastné udanie obžalovaného, že mal úmysel oznámiť zbeha R. L. četnictvu a že tak neučinil len preto, poneváč v dedine nebolo četnictva.
Poneváč vrchný súd tieto okolnosti nezistil a najvyšší súd ich v dôsledku zásady odst. 3 § 33 por. nov. sám zistiť nemôže, bez zistenia týchto skutočností nelze však posúdiť, či v konkrétnom prípade nezákonný pomer švagrovstva zakladal taký vnútorný pomer obžalovaného k zbehovi R. L., aký má § 39, č. 4 zák. na ochr. rep. na mysli, postupoval najvyšší súd z úradnej moci podľa § 35, odst. 1 por. nov.

Citace:

č. 5596. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 221-222.