Čís. 5629.

Aby súd mohol v smysle § 9, odst. 3 zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n. upustiť od uloženia trestu, vyžaduje sa, aby vinník skutočne už poskytol primerané zadosťučinenie; nestačí, keď zadosťučinenie len ponúkol.
(Rozh. zo dňa 9. júna 1936, Zm III 206/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti F. V. pre prestupok zanedbania povinnej pečlivosti zmätočnú stažnosť obžalovaného zčásti odmietol, zčásti zamietol.
Z dôvodov:
Bezzákladná je z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 2 tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť, ktorá sa domáha upustenia od uloženia trestu v smysle § 9, odst. 3 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. z dôvodu, že obžalovaný dňa 5. augusta 1935 na začiatku hlavného pojednávania prehlásil, že je ochotný dať hlavnému súkromnému žalobcovi zodpovedajúce zadosťučinenie.
Podľa zistenia odvolacieho súdu bol obžalovaný F. V. ochotný poskytnúť hlavnému súkromnému žalobcovi úplné zadosťučinenie na hlavnom pojednávaní dňa 5. augusta 1935.
Podľa § 9, odst. 3 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. súd môže upustit od uloženia trestu, keď vinník poskytol tomu, komu bolo ublížené, najpozdejšie pred počiatkom hlavného pojednávania, primerané zadosťučinenie. Vyžaduje sa tedy k splneniu podmienky upustenia od potrestania, aby zadosťučinenie bolo už skutočne aj poskytnuté, a nestačí tedy, keď zadosťučinenie bolo len ponúknuté, nehľadiac na to, že zo všeobecného prehlásenia obžalovaného nelze ani posúdiť, aké zadosťučinenie mal obžalovaný na mysli pod názvom »úplné zadosťučinenie«. Pri nesplnení už tejto podmienky nie je treba ďalej skúmať, či toto ponúknutie zadosťučinenia bolo učinené aj zavčas.

Citace:

č. 5629. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 274-274.