Čís. 5692.

Slovné delikty, zakladajúce ináč skutkovú podstatu prečinu podľa § 15, čís. 2 zákona na ochranu republiky, ktorými vodcovia shluklého davu utvrdzovali účastníkov shluknutia v násilnom odpore so zbraňou proti výkonu úradnych orgánov, sú absorbované skutkovou podstatou zločinu podľa § 6, odst. 1, prvý prípad zák. čl. 40:1914.
(Rozh. zo dňa 26. septembra 1936, Zm III 143/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti D. S. a spol. pre zločin násilia proti orgánom vrchnosti zmätočné sťažnosti obžalovaných čiastočne odmietol, čiastočne zamietol, z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. však zrušil podľa § 33, odst. 1 por. nov. rozsudky oboch súdov nižších stolíc vo výroku, ktorým bol trestný čin obžalovaných D. S. a F. T. kvalifikovaný tiež ako prečin podľa § 15, čís. 2 zák. na ochr .rep., a tuto kvalifikáciu pominul.
Z dôvodov:
Súdy nižších stolíc kvalifikovaly výroky obžalovaných D. S. a F. T.: »Neutekajte, nebojte sa tých raubírov, ľudia, poďte sem, nedáme ich vziať« ako prečiny podľa § 15, čís. 2 zák. na ochr. rep.
Podľa zistenia súdu prvej stolice, prevzatého i súdom odvolacím, boli obžalovaní D. S. a F. T. účastníkmi shluknuvšieho sa davu, z ktorého bolo hádzané na zakročujúcich četnikov kameňami a drevom; za to boli uznaní vinnými zločinom podľa § 6, odst. 1 zák. čl. 40:1914. Citované výroky vykrikovali oba pri tejže príležitosti v dave, ktorý povzbudzovali, aby nedal odviesť zatknutých A. J. a I. K. Tieto výroky obžalovaných smerovaly tedy k utvrdeniu účastníkov shluknutia v násilnom odpore proti úradnému zákroku četníkov a boly namierené proti týmže úradným orgánom, proti ktorým smerovalo i samo fyzické násilie a sú preto ako slovné delikty absorbované skutkovou podstatou ťažšieho trestného činu, totiž zločinu podľa § 6, odst. 1, prvý prípad zák. čl. 40:1914.
V dôsledku toho je výrok nižších súdov, pokiaľ uznaly i na kvalifikáciu prečinu podľa § 15, č. 2 zák. na ochr. rep., zmätočný podľa § 385, č. 1 b) tr. p., na ktorú zmätočnosť bolo treba podľa posl. odst. § 385 tr. p. dbať, keďže je v neprospech obžalovaného, z úradnej povinnosti a vyniesť rozsudok vyhovujúci zákonu. Pri výmere trestu uvážil najvyšší súd tieže poľahčujúce okolnosti ako nižšie súdy. Smysel zistených výrokov poukazuje jasné na to, že obžalovaní D. S. a F. T. mali vodčiu úlohu v shluklom dave, lebo usmerňovali jeho sily a dirigovali násilný jeho odpor zámerne k prekazeniu úradného výkonu četníkov; je preto odôvodnené použitie vyššej sadzby cit. zák. ustanovenia.

Citace:

Čís. 5692. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 408-409.