Čís. 5527.

Pokial' bola pri povolení podmieneného odkladtu výkonu trestu skušobná doba stanovená v medziach určených ustanovením § 3 zákona čís. 562/1919 Sb. z. a n., je zmätočná sťažnosť, domáhajúca sa skrátenia skušobnej doby, zákonom vylúčená.
Súd sa nedopustil zmätku podľa § 385, čís. 2 tr. p., uložil-li podľa § 4 zákona o podmienenom odsúdení vinníkovi, aby podl’a svojích sil nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil, hoci poškodenému bola škoda už treťou osobou nakradená, vinník sám je nemajetný a musí sa starať o svoju nezaopatrenú rodinu.
(Rozh. zo dňa 21. februára 1936, Zm IV 540/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti M. Š., obžalovanému z prečinu podľa § 290 tr. z., zmätočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne odmietol a čiastočne zamietol.
Dôvody:
Proti usneseniu vrchného súdu podal obžalovaný zmätočnú sťažnosť, v ktorej žiada za sníženie skušobnej doby na jeden rok a za pominutie podmienky náhrady škody podľa svojich sil, tedy zrejme zmätočnú sťažnosť podľa č. 2 § 385 tr. p. Zmätočná sťažnosť je zákonom vylúčená v tej časti, v ktorej sa obžalovaný domáhá sníženia skušobnej doby na jeden rok. Obžalovaný bol odsúdený pre prečin podľa §§ 290 a 291 tr. z. k trestu väzenia na jeden mesiac ako k trestu hlavnému a k peňažitej pokute jedentisíc Kč ako k trestu vedľajšiemu, ktorá sa na prípad nevymožiteľnosti premeňuje na 10 dní väzenia. Napadnutým usnesením bolo obžalovanému povolené podmienené odsúdenie so skušobnou dobou 3 rokov. Podľa § 3 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. činí doba skušobná rok až tri roky, ide-li o trest peňažitý, alebo o trest na slobodě do 6 mesiacov, a dva až päť rokov, ide-li o trest vyšší. Bol-li vedľa trestu na slobodě uložený tiež peňažitý trest, rozhoduje o dlžke doby skušobnej úhrn hlavného trestu a trestu náhradného, stanoveného pre přrpad nevymožiteľnosti trestu na peniazoch. Z tohoto ustanovenia zákona plynie, že skošobnú dobu neľze sice stanovit’ dlhšiu než je vrchná hranica, ani kratšiu, než je dolná hranica, stanovená v § 3 cit. zákona, a že prekročenie týchto zákonom stanovených hraníc zakladá zmätok podľa čísla 2 § 385 tr. p. Pokial’ však skušobná doba bola určená v medziach týchto zákonom stanovených hraníc, neni tu zmätku, pre ktorý lze podľa odst. 1. § 428 tr. p. zmätočnú sťažnosť uplatniť. Poneváč podľa odst. 2 § 33 por. nov. strany nemôžu navrhovať sníženie trestu v medziach trestnej sadzby vymeraného, sťažovateľ sa v tomto prípade domáhá sníženia skušobnej doby, vymeranej v hore zmienených hraniciach, je zmätočná sťažnosť v tejto časti vylúčená a bola podľa odst. 3 § 434 tr. p. odmietnutá.
Inak je zmätočná sťažnosť bezzákladná. Podľa § 4 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. má súd podmienene odsúdenému zpravidla uložit’, aby vo skušobnej dobe podľa svojich sil nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Poneváč sťažovateľ ani nebere v pochybnosť, že z jeho trestného činu vznikla škoda, neni žiadnej zákonitej prekážky, aby obžalovanému bola uložená povinnosť podľa § 4 cit. zák. Okolnosti sťažovateľom namietané, že rodičom nebohého bola hneď nahradená škoda, vzniklá z titulu pohrabného a iných trov ,mestom K.,že rodičia podali na mesto K. žalobu o náhradu škody v premrštenej výške 180 000 Kč, že obžalovaný je nemajetný a musí sa starat’ o manželku a 4 nezaopatrené děti, neodnímajú napadenému výroku zákonný podklad, lebo námietky obžalovaného nie sú rozhodné čo do otázky, či napadnutým výrokom bol porušený zákon pri uložení podmienok v smysle § 4 cit. zákona, ale môžu byť závážné pri uvažovaní o tom, či sa obžalovaný vo skušobnej dobe podľa podmienok mu uložených osvedčil. Zmätočná sťažnosť bola v tejto časti ako bezzákladná podľa odst. 1 § 36 por. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís. 5527. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 112-113.