Čís. 5632.Ustanovenie § 308 tr. zák. predpokladá na rozdiel od ustanovení §§ 70, 301, 306 tr. zák. samostatnú trestnú činnosť každého pachateľa, neodvislú od takej činnosti iných pachateľov a spočívajúcu u každého pachateľa na samostatnom zlom úmysle.Akonáhle ide o spoločné konanie prevedené v spoločnom zlom úmysle, je upotrebenie kvalifikácie podľa § 308 tr. zák. vylúčené.V § 91, odst. 1 tr. zák. je daná ustanovením o tom, že má byť uložený trest blízky najnižšej výmere alebo v tejto najnižšej výmere samej, len všeobecná smernica pre voľnú úvahu súdu o tom, v akej miere považuje za primerané priblížiť sa k dolnej hranici trestnej sadzby. Neprimerané použitie tohoto práva súdu nespadá pod žiadny dôvod zmätočnosti.(Rozh. zo dňa 13. júna 1036, Zm IV 235/36.)Najvyšší súd v trestnej veci proti k. Ch. a spol. pre zločin zúmyselného zabitia človeka, zmätočné sťažnosti obhájcov obžalovaných čiastočne odmietol a čiastočne zamietol. Z dôvodov:Sťažovateľ vidí zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. v tom, že čin obžalovaného t. Ch. nebol kvalifikovaný ako zločin podľa § 308 tr. z. Pokiaľ sťažovateľ túto výtku odôvodňuje námietkou, že bol určité zistený pachateľ, t. j. zrejme ten, kto dal poškodenému smrteľný úder, je jeho zmätočná sťažnosť bezzákladná.Ustanovenie § 308 tr. z. predpokládá na rozdiel od ustanovení §§ 70, 301, 306 tr. z. samostatnú trestuhodná činnosť každého pachateľa, neodvislú od takej činnosti iných pachateľov a spočívajúcu ú každého pachateľa na samostatnom zlom úmysle, ktorý by nebol spojený s takým zlým úmyslom iných pachateľov. Akonáhle však ide o spoločné konanie prevedené vo spoločnom zlom úmysle, je vylúčené upotrebenie kvalifikácie podľa § 308 tr. z., lebo ide o spolupachateľstvo na ťažšom trestnom čine, totiž na zločine podľa §§ 301, 306 tr. z.Podľa kladné zodpovedaných skutkových otázok napadol obžalovaný E. Ch. spoločne s druhým obžalovaným poškodeného a v bitke jedon z nich mu dal smrteľný úder. Z toho je jasné zrejmé, že obžalovaní konali ako spolupachatelia, že tedy zodpovedajú za celý nimi spôsobený výsledok a že tedy tá okolnosť, že nebol zistený ten, ktorý dal smrteľný úder poškodenému, nemá vôbec vlivu na rozhodnutie otázky, či ide o zločin smrteľného poškodenia tela podľa §§ 70, 301, 306 tr. z., alebo o zločin smrteľného poškodenia tela spôsobeného niekoľko osobami zlým nakladaním podľa § 308 tr. z.Zmätok podľa § 385, čís. 2 tr. p. uplatňuje sťažovateľ námietkou, že hľadiac na použitie § 91 tr. z. mal súd pri sadzbe káznice od 2 do 10 rokov uložiť trest 2 rokov, alebo tomuto blízky. Uložením trestu 6 rokov vraj nezachoval pri výmere trestu medze zákonom stanovené.V § 91, odst. 1 tr. z. je daná ustanovením o priblížení najnižšej výmere trestu ustanoveného na čin, pripadne ustanovením o vymeraní trestu v samej najnižšej hranici, len všeobecná smernica pre voľnú úvahu súdu o tom, v akej miere považuje za primerané priblížiť sa k dolnej hranici trestnej sadzby. Neprimerané použitie tohoto práva súdu, spočívájúceho na jeho voľnom uvážení, nespadá však pod žiadny dôvod zmätočnosti, ktorý by mohla strana uplatniť. Touto zmätočnou sťažnosťou vo skutočnosti domáha sa sťažovateľ sníženia trestu v medziach trestnej sadzby, čo je však v smysle § 33, odst. 2 por. nov. neprípustné. Je tedy v tejto časti zmätočná sťažnosť obhájcu obžalovaného E. Ch. vylúčená zákonom.