Čís. 5620.

Pri sprenevere rozhoduje, či si pachateľ privlastnil sverené cudzie movité veci bezprávné, t j. vo vedomí, že privlastnením si ich porušuje dôveru v neho kladenu a že sa jeho konanie protiví príkazu, s ktorým mu boly veci sverené; k vylúčeniu tohoto vedomia však stačí, považuje-li sa pachateľ dôvodne za oprávneného podržaľ si sverenú vec k zaisteniu vlastnej pohľadávky, o ktorej je presvedčený, že mu právom patrí, trebárs pohľadávka bola sporná alebo ešte nesplatná.
(Rozh. zo dna 3. júna 1936, Zm IV 14/36.)
Medzi obžalovaným I. L. a poškodenou firmou F. Š. (náhradnou súkromnou žalobkyňou), bol komisionársky pomer v smysle obchodného zákona. Pri revízii skladu a vyúčtovaní platov bol zistený schodok v neprospech poškodenej firmy, ktorý po odpočítaní záruky obžalovaného činil asi 13000 Kč. Obžaloba vinila I. L-a, že túto čiastku spreneveril (§§ 355, 356 tr. zák.).
Súd prvej stolice podľa § 326, čís. 2 (správné č. 1) tr. p. sprostil obžalovaného obžaloby; odvolací súd tento rozsudok potvrdil, a to v podstate z týchto dôvodov: Podľa zisteného skutkového stavu poškodená firma priznala obžalovanému prostredníctvom svojho oprávneného spolumajiteľa F. Š. k dobru 5000 Kč na úpravu obchodného portálu a čiastku nájomného za dva roky v sume 8500 Kč; tieto sumy mohol si obžalovaný zo zisteného schodku odpočítať z dôvodu práva retenčného (čl. 309 obch. zák.).
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť náhradnej súkromnej žalobkyne zčásti odmietol, zčásti zamietol.
Z dôvodov:
Právna námietka s hľadiska zmätku podľa § 385, čís. 1a) tr. p., že by obžalovaný mohol použiť zadržovacieho práva v smysle § 309 obch. zák. len na základe splatných protipohľadávok, čo by sa pripadne málo zistiť predbežne v civilnom spore, je bezzákladná. Pri zločine sprenevery je rozhodujúce, či si pachateľ privlastnil sverené cudzie movité veci bezprávne, t. j. vo vedomí, že privlastnením si vecí porušuje dôveru v neho kladenú a že sa jeho konanie protiví príkazu, s ktorým mu boly veci sverené. Na vylúčenie tohoto vedomia však stačí, keď sa pachateľ považuje dôvodne za oprávneného podržať si sverenú vec k zaisteniu vlastnej pohľadávky, o ktorej je presvedčený, že mu právom patrí, hoci táto pohľadávka bola sporná, alebo ešte nesplatná. Aj keď tedy náhradná súkromná žalobkyňa popiera právny význam zisteného prehlásenia šéfa firmy F. Š., že bude obžalovanému hradit na jeho režiu nájomné za sklep, je to pre trestná vec bezvýznamné a netreba táto otázku riešiť, poneváč obžalovanému je treba priznať už na základe tohoto zistenia nedostatok vedomia bezprávnosti, čím je skutková podstata sprenevery vylúčená.

Citace:

č. 5620. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 260-261.