Čís. 5505.

Pojem »verejného úradníka« nie je totožný s pojmom orgánu vrchnosti. Sprisahaný lesný hájnik na súkromnom majetku, nemajúcom určenie pre verejné blaho alebo záujmy vymedzené v § 461 tr. zák., nie je verejným úradníkom.
(Rozh. zo dňa 5. februára 1936, Zm III 606/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti J. K., obžalovanému z preči- nu zneužitia úradnej moci, z úradnej povinnosti z dovodu zmátočnosti podťa § 385, č. 1 c) tr. p. zrušil rozsudky oboch nižších súdov v celom rozsahu a na základe § 326, č. 4 tr. p. sprostil obžalovaného obžaloby naňho vznesenej.
Z dôvodov:
Obžalovaný ohlásil a previedol zmätočnú sťažnosť z dôvodu § 385, č. 1 b) tr. p. Pri preskúmaní veci z úradnej povinnosti spoznal najvyšší súd toto:
Súdy nižších stolíc uznaly obžalovaného vinným, že dňa 21. decembra 1934 v chotári obce O., kde ako sprisahaný lesný adjunkt pristihol pytliakov pri kladení ok, keď dostihol J. P., o ktorom sa domnieval, že sa zúčastnil tohoto trestného činu, bil ho palicou a spôsobil mu tak pora- nenie opísané v lekárskom svedectve a hojaci sa za 8 dní, teda ako verejný úradník pri výkone svojho povolania skutkom inému ublížil; tento čin bol kvalifikovaný ako prečin zneužitia úradnej moci podľa § 473 tr. z.
Súdy nižších stolíc použily kvalifikácie podľa § 473 tr. z., lebo považovaly obžalovaného, keď ako sprisahaný lesný hájnik konal službu v sukromnom lese, za verejného úradníka. Uvedené okolnosti sú ovšem vhodné k naplneniu pojmu orgánu vrchnosti podľa § 5 zák. čl. XL:1914. Pojem verejného úradníka však nie je totožný s pojmom orgánu vrchnosti. Zrejmé je to z porovnania § 461 tr. z. a pôvodného § 166 tr. z. a teraz § 5 cit. zák. čl. XL;1914. Koho je možno v smysle tr. zák. — v tomto případe v smysle § 473 tr. z. — pokladať za verejného úradníka, určuje § 461 tr. z. Sú to jednak tie osoby, ktoré podľa svojho úradu, služby alebo zvláštneho poverenia sú zaviazané prevádzať štátne úkoly verejnej správy alebo spravedlnosti, municípia alebo obce. Táto kvalifikácia u obžalovaného vôbec chýba, lebo obhospodarovanie súkromného lesa nespadá pod tieto prípady.
Ďalej stanoví § 461 tr. z. za verejných úradníkov tie osoby, ktoré u verejných fondov, nemocníc, ústavov choromyseľných a pod. sú ustanovené ako dozorci, lekári, úradníci alebo sluhovia.
Avšak v súdenom prípade nie je tvrdené, ani zo zistených skutkových okolností to neplynie, že by bol mal majetok, na ktorom bol obžalovaný sprisahaným hájnikom, nejaké také určenie pre verejné blaho alebo záujmy vymedzené v § 461 tr. zák., ktoré práve zriadencom na takom majetku dodává charakter verejných úradníkov v smysle trestného zákona. V súdenom případe ide len o súkromný hospodársky podnik.
Neprávom preto bol čin obžalovaného, ktorého nemožno pokladať za verejného úradníka, kvalifikovaný ako prečin zneužitia úradnej moci podľa § 473 tr. z., čím bol zapríčiněný zmätok podľa § 385, č. 1. b) tr. p. V dôsledku toho bolo by treba kvalifikovat čin obžalovaného ako prečin ľahkého poškodenia na tele podľa § 301 tr. z., pre ktorý podľa § 312 tr. z. ľze zahájit trestné pokračovanie len na návrh poškodenej strany. Poneváč poškodený J. P. prehlásil, že nežiada potrestanie obžalovaného a tedy neučinil zákonom vyžadovaný návrh na potrestanie obžalovaného, nemožno podľa § 326, č. 4 tr. p. uznat obžalovaného vinným ani týmto trestným činom. Odsudzujúce rozsudky nižších súdov sú tedy postihnuté vecným zmätkom podľa § 385, čís. 1 c) tr. p.; poneváč toto sa stalo na škodu obžalovaného, bolo treba k tomuto vecnému zmätku hľadeť z moci úradnej podľa § 385, posl. odst. tr. p.

Citace:

Čís. 5504. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 73-74.