Čís. 5504.

Je po právě úkon strážců zvere (poľného hájnika), smrujúci k tomu,
aby bola zistená totožnosť osoby přistihnutej pri spáchaní poľovníckeho
prestupku (v. § 42 zák. čl. XX:1883).
(Rozh. zo dňa 5. februára 1936, Zm III 352/35.) Najvyšší súd v trestnej věci proti S. S. a spol. pre zločin násilia proti orgánu vrchnosti zmätočnú sťažnosť obžalovaného S. S. čiastočne odmietol a čiastotečne zamietol.
Z dôvodov:
Podľa § 385, č. 1. a) tr. p. ako dôvod zmätočnosti označuje sťažovatel’, že poškodený strážca nepokračoval vraj po práve, keď nabitou puškou nútil obžalovaného ísť s ním do súkromného bytu, totiž k hlavnému lesnému, ktorému príkazu obžalovaný vraj nemusel vyhoveť.
Táto časť v smysle § 385, č. 1 a) tr. p. ohlásenej zmätočnej sťažnosti je však bezzákladná.
Podľa § 42 zák. čl. XX; 1883 poškodený strážca zvere bol povinný zistiť totožnosť obžalovaného pristihnutého pri spáchaní poľovného prestupku. Aby mohol dosiahnuť tohoto účelu, bol strážca oprávněný žiadať, aby obžalovaný išiel s ním k hlavnému lesnému, lebo poškodený bol sám proti dvom pachateľom, potreboval tedy pomoc ku stráženiu zadržaných, ďalej lebo mohol úfať, že pomocou hlavného lesného podarí sa mu ľahším spôsobom zistiť totožnost’ obžalovaného, než predvedením k najbližšiemu ku pokračovaniu pre poľovný prestupok přrslušnému administratívnemu úradu. Preto sa nemýlil vrchný súd, keď mal za to, že poškodený strážca pokračoval po práve, a keď uznal obžalovaného vinným v smysle §§ 4 a 6 zák. čl. XL;1914.

Citace:

Čís. 5504. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 73-74.