Č. 1713.

Stavebné právo (Slovensko — Bratislava): Priestupok neoprávnenej stavby vo smysle § 53. staveb. statutu župy Bratislavskej.
(Nález zo dňa 30. novembra 1922 č. 17918.) Věc: Šalamon B. v D. S. proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska stran policajného priestupku stavby bez povolenia.
Výrok: Pokial' rozsuďkom bol o vyslovené, že sa má postavená búda odstranit, zrušuje sa napadnuté rozhodnutie pre vadnosť pokračovania; v ostatňom sa sťažnosť zamietá ako neopodstatněná.
Dovody: Rychtář obce Dunajskej Středy dňa 3-ho marca 1920 oznámil hlavnému služnému v D. S., že Šalamon B. počal na vlastnom dvore stavať dřevenu budu, že mu to rychtář bol zapovedal, že ale B. pres zápoveď tuto budu dostavil — oznamuje ho preto pre nedovolenu stavbu a navrhuje potrestanie a odstranenie búdy.
Hlavny slúžny v D. S. ako policajný trestný súdca rozsudkom z — uznal Šalamona B. vinným priestupkoimi stavebným dl'a § 53 stav. statutu župy bratislavskej, ktorého sa dopustil, že na dvore svojho obytného stavenia bez úradného povolenia postavil dřevenu budu — aj zo stanoviska požárně" policajného pozastavenu — a odsúdil ho k peňažitej pokutě 100 K, v páde nesohnatelnosti tejto k uzavretiu 6 dňovému, zároveň nariadil odstranenie búdy extra dominium do 8 dní.
Župan odmrštil odvolanie sť-lovo a rozsudkem zo dňa — potvrdil rozsudok I. stupňový z jeho dóvodov a aj preto, že zpráva obecného představenstva č. — dosvědčila, že stará búda bola celkom zbořená a nove vystavená je o 30 cm dlhšia a o 60 cm vyššia, takže súsed ne- móže otvoriť oblok.
Minister s plnou mocou pre správu Slovenska rozhodnutím z — potvrdil rozsudok II. stupňový v základe § 52 stav. statutu župy bratislavskej.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie ako nezákonité a vadné uvažoval nss takto:
Žal. úřad vychádzal zo skutkového zistenia I. inštanciou převedeného a k nariadení II. inštancie doplněného, že Šalamon B. bez toho, že by sa domáhal bol úradného svolenia, na dvore svojho domu v D. S. dal rozbúrať dřevenu budu tam stávajúcu, tuto s čiastočným použitím starého materiálu na tom istojn mieste sice, ale o 30 cm dlhšú a o 60 cm vyššú dal postavit, čim znemožnil otvorenie obloka súsedovho domu a že búda je nebezpečná zo stanoviska požárneho1, lebo nachádza sa na dvore sť-la viacej dřevených búd.
Toto skutkové zistenie sťažnosť nepopierá, doplňujúc ho iba tvrdením, že základy búdy nie sú zapuštěné do země a že búda stála a stojí vedťa steny požárnej súseda.
Žal. úřad v základe výše uvedeného skutkového zistenia uznal sť-la vinným priestupku § 53 stavebného statutu župy bratislavskej č. XLVIII/2, schváleného ministerstvom vnútra dňa 24-ho mája 1909 pod č. 18051/1909 a modifikovaného nariadením ministerstva vnútra dňa 7-ho októbra 1912 č. 150306/1912.
Sťažnosť napadá rozsudok tento v prvom radě z dóvodu, že sť-l neprávom bol uznaný vinným priestupku uvedeného, lebo nejednalo sa o stavbu, tým menej o novostavbu, ale o reštauráciu takej búdy, ktorá nie je zapuštěná do země a k vystavení ktorej nie je třeba úradného povolenia. Namieta tedy sťažnosť nezákonitosť výroku napadnutého preto, lebo úřad shťadal v jednaní sť-la priestupok § 53 cit. statutu, ačkol'vek nemožno vraj jednanie sť-lovo za priestupok ten kvalifikovat.
Nss nesdieli náhl'ad ten. § 1 cit. statutu stanoví, že nikdo nesmie obytný dom alebo inú stavbu bez svolenia príslušnej administratívnej vrchnosti stavať, z tejto příčiny každú novostavbu a každú přestavbu, ktorou sa zovňajšek budoyy změní, alebo ktorou sú dotčené záujmy a práva súsedov, třeba oznámit obecnému představenstvu cestou obecného alebo okolného notára.
§ 53 cit. statutu stanoví, že každé porušenie zapovědí a opatření statutu je priestupkom a má sa trestat pokutou do 100 K sahajúcej.
Sťažnosť vidí nezákonitosť výroku žal. úřadu v tonu, že nešlo o takú stavbu, ktqrá podliehá úradnému schváleniu, ale neprávom, lebo ako z doslovu cit. § 1 je patrno, nie len stavba obytného stavenia, ale i každej inej budovy a každá přestavba, ktorou se mění zovňajšok budovy a dotýká sa záujmov a práv súsedov, vyžaduje schválenia úradného.
Keď tedy sť-1 prevádzal přestavbu, ktorou póvodná budova bola zvátšena a ktorou následkom toho zvátšenia nastala změna v užívaniu domu súseda — že totiž tento nemohol otvoriť oblok svoj — zaiste právom mal úřad za to, že ide i přestavbu podliehajúcu schválení a právom uznal sť-la vinným priestupku v § 53 cit. statutu stanoveného, keďže přestavba stala sa bez oznámenia zo strany sť-la.
Výtka sťažnosti, že úřad výrokom svojím riešil neprávom súkromoprávnu otázku, či súsed má právo na oblok a či nie — je tiež neopodstatněná, lebo úřad neriešil otázku tuto, ale len vyslovil, že stavba nebola úradne schválená a že preto sa dopustil sť-l priestupku § 53 štat. a pre tento bol potrestaný a k tomu úřad bol vo smysle § 52 cit. statutu stanoviaceho, že o priestupkoch proti statutu rozhodujú politické vrchnosti — oprávněný.
Naproti tomu ale uznal nss opodstatněnu výtku sťažnosti, že výrok ohl'adne odstranenia búdy spočívá na vadnom pokračovaniu.
Žal. úřad nariadil sice odstranenie búdy, ale neuvedol, z ktorého dovodil zavazuje sť-la k odstranění tejže, menovite neuvedol či sa má tak stať preto, že bola postavená bez úradného povolenia, či preto, že stavbou tou porušené je právo súsedovo na oblok a či snad preto, že ide o stavbu nebezpečnu zo stanoviska ohňo-policajného.
Keď ale úřad opomenul uviesť dovod tohoto svojho opatrenia — znemožnil tým stránke, aby učinlive bránila svoje právo.
Znemožnenie toto je ale podstatnou vadou pokračovania, lebo bráni aj nss-u, aby bezpečné prezkúmal oprávněnost napadnutého výroku v tejto jeho čiasti a bolo preto napadnuté rozhodnutie, pokial' vyslovené ním bojo odstranenie postavenej búdy, zrušeno pre vadnosť pokračovaní dl'a § 6 zák. z 22-ho októbra 1875 č 36 r. z. z r. 1876.

Citace:

č. 1713. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1924, svazek/ročník 4/2, s. 521-523.