Č. 1657.

Domovské právo (Slovensko): Od účinnosti ústavného zákona zo dňa 9ho apríla 1920 č. 236 sb. z. a n., nie je obec na bývalom území uhorskom sa nachádzajúca, oprávněná vybierať poplatok za prijatie do svazku obce, keď sa jedná o nárok na prijatie dl'a §§ 2 a 4 zákona zo dna 5-ho decembra 1896 č. 222 r. z.
(Nález zo dňa 15-ho novembra 1922 č. 12757.)
Vec: Dr. Aladár P. v B. proti správnému výboru města Bratislavy stran poplatku za prijatie do svazu obecného.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa ako nezákonité.
Dovody: St-l podal dňa 19-ho aprila 1921 žiadosť mestskej radě v Bratislavě, aby bol do svazku obce přijatý, lebo bývá od r. 1903 v Bratislavě, ztratil příslušnost v Komárně, odkial' sa vzdialil v tomže reku, vykonává advokáciu, prispieva za celu dobu svojho pobytu k bremenom obce a je zachovalým —prijatie nech je bez poplatku, lebo má právo na prijatie.
V zasadnutí dňa 23-ho aprila 1921 konanom vyslovila městská rada, že sť-1 bude přijatý do svazku obce, keď složí čiastku 5000 K ako poplatok za prijatie.
Sť-1 podal odvolanie, žiadajúc, aby poplatok tento bol zotretý — případne snížený na najnižší obnos, lebo bývá už dlho v Bratislavě, je štatným občanom republiky, vykonává povolanie advokáta — ohťadne prijatie do svazku obce platia předpisy § 9 zákona z 5-ho decembra 1896 č. 222 r. z. (arg. § 13 zák. č. 236/1920), dl'a ktorého neslobodno vyberať poplatok, stane-li sa prijatie v základe §§ 2—4 tohoto zákona, keďže ale bývá už viacej ako 10 roikov v obci dobrovolné, nemožno žiadať uvedeného poplatku.
Správný výbor města Bratislavy vyhověl odvolaniu sť-la a snížil poplatok ten na 2000 K, ale odmietnul odvolanie, pokial' sa domáhal sť-1 zotretie poplatku vóbec, lebo dl'a § 14 zák. čl. XXII : 1886 móže obec brať poplatok za prijatie do svojho svazku i keď se tak stane v základe § 10.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Sťažnosť spatřuje nezákonnitosť napadnutého rozhodnutia jediné v tom, že neprávom město Bratislava urobilo závislým prijatie sť-la do svazku svojho na poplatku, lebo dl'a § 13 zákona ústavného z 9-ho aprila 1920 č. 236 sb. z. a n. pre povinnost obce přijímat do svazku svojho, platí pre územia bývalého Maďarska zákon z 5-ho decembra 1896 č. 222 r. z. a § 9 tohoto zákona zapovedá vyberanie poplatku za prijatie do svazku obce, ktoré stane sa na základe §§ 2—4 tohoto zákona.
Nss uznal výtku tuto opodstatněnu, lebo normě zákona ústavného z 9-ho aprila 1920 č. 236 sb. z. a n. v § 13 stanovenej nemožno inakšie rozumieť, než že ustanovenia zák. čl. XXII : 1886 ohl'adne povinnosti obce přijímat do svazku svojho na bývalom území uhorskom platnosťou ústavného zákona č. 236 ex 1920 sb. z. a n. přestává platiť a že miesto ustanovenia uhor. zák. čl. XXII : 1886 ohťadne povinného priji- mania do svazku obce platiť budu naďalej předpisy citovaného zákona č. 222 ex 1896 r. z. Platí tedy od doby účinnosti cit. úst. zákona aj na bývalom území uhorskom předpisy zákona z 5-ho decembra 1896 č. 222 r. z. a to § 2, že prijatie do svazku obce nemóže obec pobytu odpírati příslušníku státu, který po dosaženej svéprávnosti po 10 let před podáním žiadosti o právo domovské dobrovolné nepřetržité v obci býval, aj předpis § 9, odst. 3, že za prijatie do svazku, ktoré sa stane na základe §§ 2—4 tohoto zákona, nesmie sa poplatok vybierať.
Keď je ale nesporno, že u sť-la dl'a § 2 cit. zák. 222 ex 1896 nastal nárok na prijatie do svazku obce Bratislava viac než desaťročným dobrovolným a nepřetržitým pobytom po dosaženej svéprávnosti, nemóže obec Bratislava dňa 23-ho aprila 1921, keď už platil ústavný zákon č. 236 ex 1920 sb. z. a n„ urobit závislým prijatie na poplatku za toto prijatie, nakol'ko posledný odstavec cit. § 9 zapovedá vybieranie poplatku v tomto případe zo strany obce.
Keď tedy žal. úřad urobil prijatie sť-la do svazu obce Bratislavy vychádzajúc z předpokladu, že obec má povinnosť žiadateťa přijat do svazu— závislým na poplatku, jednal nezákonite a bolo preto napadnuté rozhodnutie zrušeno dl'a § 7 zák. o ss.

Citace:

č. 1657. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1924, svazek/ročník 4/2, s. 391-393.