Č. 1685.

Výčapnická licencia (Slovensko): I. Dl'a §§ 11. a 14. zák. č. 64/1918 sb. z. a n. minister pre správu Slovenska má právo podrobiť revisii všetky vypožičané licencie k výčapu liehových nápojov na Slovensku a připadne licencie vypožičané aj odvolať. — II. § 3. nar. ministra pre správu Slovenska zo dna 11. aug. 1919 č. 681 pres. nezakládá pre nikoho nárok na vypožičania licencie yýčapnickej.
(Nález zo dna 23ho novembra 1922 č. 17366.)
Vec: Ladislav Cs. v H. J. proti generálnemu finančnemu riaditelstvu v Bratislava stran licencie výčapnickej.
Výrok. Sťažnosť zamietá sa ako neopodstatněná.
Dovody: Ladislav Cs. požíval dl'a povolenia finančneho riaditelstva v Bratislavě z 30-ho juna 1904 č. — v H. J. čp. — neobmedzeného predaju liehovin dl'a zák. čl. XXV : 1899 a to na dobu neurčitú.
Dňa 13-ho septembra 1919 sť-1 žiadal finančně riaditelstvo v Bratislavě, aby jemu povolenie bolo obnoveno resp. uděleno, lebo v obci niet inej krčmy — krčmarstvo je už 15 rokov jeho výdělečným zaměstnáním, a je zachovalým.
Finančně riaditelstvo v Bratislavě 8-ho aprila 1921 pod č. — upovedomilo sť-la, že generálně finančně riaditelstvo v Bratislavě rozhodnutím zo — vypožičanú licenciu neobmedzeného výčapu liehovin inému žiadatelovi požičalo, nasledkom toho finančně riaditelstvo jeho doterajšiu licenciu zrušuje, a súčasne sa poukazuje berný úřad, aby predpisaný licenčný poplatok ročitých 40 K odpísal počinajúc 1-ho júla 1921.
Generálně finančně riaditelstvo rozhodnutím z — nevyhovělo odvo-
laniu sť-la, lebo licencia v obci H. J. bola už vydaná osobě potrebnejšej
a terajši počet obyvatel obce nedovoluje povolenie dalšej licencie a sf-1
vzhl'adom na svoje hmotné poměry nie je na tuto živnost utisknutý.
O sťažnosti napadajúcej rozhodnutie toto pre nezákonitosť uvažoval nss takto:
V prvej radě bolo sa súdu zaoberať námietkou absolutnej inkompetencie, ktorú uplatňuje sťažnost tvrdiac, že aj v I. inštancii aj v II. rozhodovalo generálně finančně riaditelstvo o žiadosti za licenciu. Námietku tuto nss neuznal za opodstatněnu, odporuje ona spisom, kedže rozhodo- valo v I. inštancii finančně riaditelstvo v Bratislavě a to dňa 8-ho aprila 1921 pod č. —. Okolnosť, že finančně riaditelstvo v rozhodnutí svojom cituje nějaký výnos generálneho finančneho riaditelstva — neuvedla sť-la v omyl, veď podal v legálnom čase odvolanie proti rozhodnutí finančneho riaditelstva. Rozhodlo tedy generálně finančnč riaditelstvo iba raz — a to právě napadnutým rozhodnutím, — které, poneváč rozhodnutie stalo sa poradom inštančným, nemožno považovať za výrok úradu nekompetentného.
Dalšia námietka sťažnosti obsahuje výtku, že žal. úřad neprávom vychádzal z předpokladu, že licencia sť-la zanikla následkem nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, lebo tento nebol oprávněný zrušiť uh. zák. čl. XXV : 1899, dl'a ktorého móže sa už stávajúca licencia výčapnická odňať iba keď sú dané předpoklady v § 15 tohoto zák. čl. stanovené.
Výtku tuto neuznal nss za správnú. Nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 11-ho augusta 1919 č. 6810 praes., uveřejněné pod č. 131 z r. 1919 v Úradných Novinách, neobsahuje ničeho iného než prevedenia zákona zo dňa 10-ho decembra 1918 č. 64 sb. z. a n.
Pokial tedy možno mluviť o zrušení starších zákonov, stalo sa zrušenie toto uvedeným zákonom samotným a nie výše citovaným nariadenim slúžicím iba k převedení zákona daného. V § 11 zák. č. 64 : 1918 bolo vysloveno, že všetky udělené práva výroby, výčapu a predaju všetkých druhov liehovin sú podrobené revisii a že takové práva móžu sa odvolať.
Dl'a § 14 tohoto zákona bola převedením tejto akcie pověřena vláda čsl. republiky, ktorej ale súčasne bolo přiznané právo dať niektorému členu svojemu plnu moc, aby vydával nariadenia a konal všetko na udržania poriadku, na konsolidovania pomerov a na zabezpečenia riadného statného života.
Keď vláda preniesla toto oprávnenie na ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, nemóže sa pochybovat o tom, že minister bol oprávněný podrobit revisii všetky požičané licencie k výčapu liehových nápojov a že v dósledku toho bol aj oprávněný je odvolat.
Konečné uplatňuje sťažnosť, že v danom případe neprávom udělená bola licencia Janovi li. a nie sf-lovi, ktorí už 25 rokov ku všeobecnej spokojenosti občanov prevádza výčap, kedže H. nie je válečným inva- lidom a nie je utisknutý výživou svojou na krčmárenia.
Dl'a § 3 cit. nar. ministra plnomocníka pre Slovensko vydá nové oprávnenia prislušné finančně riaditelstvo bezúhonným prislušnikom statným, menovite válečným invalidom, legionárom, vdovám a sirotám po národných pracovnikoch a padlých vo, válce, potravným družstvám a osobám, ktoré z iných příčin sú hodné štátnej podpory.
Zákonitá norma táto obsahuje dl'a svojho znenia iba direktivu, ktorou sa máju riadiť finančně úřady pri udělovaní nových oprávněni ponechávajúc inak úradom volnost rozhodovania a nemožno ustanovenie toto vysvětlovat tak, že by ono zakládalo právo kohokolvek na udelenie licencie.
Kedže ale nariadením citovaným — ktoré je pre udelovania výčapnickych licencii jediné platným predpisom — nie je stanovené subjektivné právo na udelemia licencie, nemá takéhoto práva ani st-1, nemože tedy právom tvrdit, že by udělením licencie osobě druhej bolo jeho právu krivdeno a bola preto sťažnosť aj v tomto směre ako neopodstatněná zamietnuta.

Citace:

č. 1685. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1924, svazek/ročník 4/2, s. 453-454.