Č. 10921.

Dávka z prírastku hodnoty nemovitosti. — Administrativně pokračovanie (Slovensko): Za platnosti zák. č. 125/1927 a vl. nar. č. 96/1928 a č. 186/1929 Sb. ide z rozhodnutia obecného zastupitelstva vo věci dávky z prírastku hodnoty nemovitosti další instančný postup na okresný úrad.
(Nález zo dna 7. decembra 1933 č. 20.754.)
Prejudikatura: srov. Boh. A 3949/24.
Vec: Elza L. a spol. v Užhorode proti obecnému zastupitelstvu obce B. o dávku z prírastku hodnoty nemovitosti.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre vadnosť pokračovania.
Dôvody: Obecné zastupitelstvo obce B. vo svojom zasadnutí dňa 3. februára 1930 zamietlo odvolanie sť-ľov podané Drom Gejzom L., advokátem v Užhorode, bez plnej moci, do platobného rozkazu starostu zmienenej obce zo dňa 20. novembra 1929, ktorým bola sť-ľom ako odpredávateľom predpísaná dávka z prírastku hodnoty nemovitostí v obci B., prevedených na základe kúpopredajnej smluvy de dato v Užhorode dňa 20. júla 1926 na kupujúcich Ondreja H. a spol. Toto usneseme je opatrené klauzulou, že proti němu dalšie odvolanie nemá miesta.
Majúc rozhodovať o sťažnosti do tohoto rozhodnutia, musel sa nss predovšetkým z povinnosti úradnej zaoberať otázkou, zda žal. úrad právom označil svoje rozhodnutie ako konečné rozhodnutie úradu správneho vo smysle § 5 zák. o ss. V tomto smere dospel nss k týmto záverom:
Podľa spisov správnych bol v danom prípade podrobený dávke z prírastku hodnoty nemovitosti prevod nemovitostí ležiacich v maľej obci na Slov., uskutočnený dňa 20. júla 1926.
Nss vyslovil už v nál. Boh. A 3949/24 právny názor, že totiž podľa pravidiel o dávke z prírastku hodnoty nemovitostí (dodatok III k nariadeniu č. 143/1922) rozhoduje o tejto dávke na Slov. vo veľkých a malých obciach v poslednej stolici správnej župný úrad ako vyšší dohliadací úrad. V tomto nálezu bolo vyslovené i to, že podľa odst. 2. a 3 § 19 zmienených pravidiel rozhodujú o odvolaniach, bola-li v I. stolici dávka predpísaná obecným starostom, v II. stolici obecné zastupitelstvo, v III. stolici bezprostredný dohliadací úrad a vo IV. stolici vyšší dohliadací úrad a dalej bolo vyslovené, že vzhľadom na ustanovenie § 58 zák. č. 329/21 pokiaľ ide o veľké a malé obce přísluší na Slov. rozhodovat o odvolaniach počnúc dňom 1. januára 1923, pokiaľ nebudu sriadené okresné a župné senáty podľa zák. č. 158/20 — k čomu ale vôbec nedošlo — ako bezproserednému dohliadaciemu úradu a v dalšom postupe stolíc ako vyššiemu dohliadaciemu úradu, novým okresným a župným úradom.
Zmena tohoto právneho stavu nastala dňom 1. júla 1928 tým, že tohoto dňa nabyl na území Slov. účinnosti zákon o organizácii politickej správy zo dňa 14. júla 1927 č. 125 Sb., ktorým bolo na Slov. zavedené nové sriadenie zemské s úradom zemským a s úradmi okresnými. Pôsobnosť týchto úradov vymedzená bola v §§ 4 a 5 cit. zák. tak, že podľa § 4 úrady okresné na Slov. vykonávajú vnútornú správu a práva, ktoré podľa predpisov dosiaľ platných prislúchaly okresným úradom, okresným náčelníkom a okresným výborom, kdežto úrad zemský na Slov. vykonáva podľa § 5 vnútornú správu a práva, ktoré podľa predpisov dosial’ platných prislúchaly župným úradom, županom, župným zastupiteľstvam a výborom.
Podľa právného stavu takto vytvoreného bol tedy přípustný další inštančný postup podľa § 19 cit. pravidiel do rozhodnutia obecného zastupitelstva vo veci dávky z prírastku hodnoty nemovitosti na okresný úrad a to i vzhľadom na ustanovenia vl. nar. z 28. júla 1928 č. 96 Sb. a vl. nar. č. 186/1929 nabyvšieho účinnosti dňa 15. januára 1930, tedy ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
Žal. úrad označil tedy neprávom svoje rozhodnutie ako konečné rozhodnutie úradu správneho v smysle § 5 zák. o ss. Toto nesprávne poučenie o opravných prostriedkach zakladá podstatná vadu pokračovania.

Citace:

Č. 10921. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 798-799.