Č. 16928.

Zaměstnanci veřejní. — Administrativně pokračovanie (Slovensko): I. Rozhodnutie zem. úřadu jako prvej stolice vo věci služobných príjmov župného zamestnanca nie je podľa čl. 8 odst. 1 zák. č. 125/1927 Sb. konečné. — II. Nepripojenie poučenia o opravných prostriedkoch zakládá podstatná vadu pokračovania.
(Nález zo dňa 12. decembra 1933 č. 21.197.)
Prejudikatura: ad I. Boh. A 10.670/33, ad II Boh. A 9271/31, 9480/31, 9974/32.
Vec: Jozef K. v K. proti zemskému úřadu v Bratislavě o služobné požitky.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre vadnosť pokračovania.
Dôvody: V podaní de pres. 18. septembra 1929 domáhal sa sť-ľ aby mu bol rozdiel medzi jeho platom, ktorý činil na dobu od 1. januára 1923 do 31. marca 1923 1920 Kč, a medzi penziou, ktorá mu bola vyplatená na tuto dobu čiastkou 267 Kč 50 h, tedy obnos 1.652 Kč 50 h poukázaný a žiadosť tuto odôvodnil s tým, že jako bývalý župný diurnista bol dekretom župného úřadu v Košiciach zo dňa 28. februára 1923, doručeným mu koncom marca 1923, penzionovaný a že, poneváč sa jeho penzionovanie stalo vo smysle statutu býv. župy zemplínskej, mal nárok na riadny plat až. do doručenia dekretu o penzionovaní, že dostal však plat len do konca roku 1922.
Napadnutým rozhodnutím zamietol zem. úřad v Bratislavě žiadosť sť-ľovu s týmto odôvodnením: Poneváč sť-ľ konal aktívnu službu len do konca decembra 1922 a do tejto doby aktivně požitky obdržal, nemá nároku na aktivně požitky do konca marca 1923.
Majúc rozhodovat’ o sťažnosti na toto rozhodnutie, musel sa nss predovšetkým z úradnej povinnosti zabývať otázkou, zda rozhodnutie to je výrokom úřadu, ktorý je povolaný rozhodovat’ vo věci, o ktorú ide, jako posledná stolica správná (§ 5 zák. o ss). V tomto smere dospěl nss k týmto záverom: Podľa správných spisov uplatňoval sť-ľ — jako nesporno, býv. župný zaměstnanec na Slov. — v pokračovaní správnom nárok na určité služobné požitky z doby svojej aktívnej služby. O tomto nároku rozhodnul dňa 17. januára 1930, tedy v době, kedy na Slov. bol už v účinnosti zákon o organizácii politickej správy č. 125/27, zem. úřad jako jediná stolica.
Nss vyslovil už v nál. Boh. A 10670/33 právny názor, pri ňomž sotrval i v danom případe, že totiž rozhodnutie zem. úřadu jako prvej stolice vo věci služobných príjmov župného zamestnanca na Slov. není — vzhľadom k ustanoveniu odst. 1 čl. 8 zák. č. 125/27 — v inštančnom poradě konečné.
Vzhľadom k zásadě, vyslovenej v cit. nál. nebolo napadnuté rozhodnutie vydané zem. úradom konečné, lež bolo proti rozhodnutiu tomu podľa odst. 1 čl. 8 zák. č. 125/27 přípustné odvolanie k min., a bola by tedy vlastně sťažnosť podaná do tohoto rozhodnutia k nss podľa § 5 zák. o ss nepřípustná. Lež — podľa čistopisu napadnutého rozhodnutia, zaslaného okr. úřadu, ktorýžto čistopis je založený vo správných spisoch, ani podľa intimátu napadnutého rozhodnutia, ktorý je připojený k sťažnosti — nebolo napadnuté rozhodnutie opatřené poučením O opravnom prostriedku, ač předpisy § 68 odst. 2 a § 71 odst. 1 vl. nar. č. 8/28 tak výslovné nariaďujú. Tento nedostatek bol spôsobilý uviesť sť-ľa v omyl, že ide o rozhodnutie konečné a primal ho k tomu, že podal proti rozhodnutiu tomu sťažnosť k nss a zmeškal následkom toho podat’ proti němu včas riadne odvolanie inštančné, po případe žiadosť za navrátenie v predošlý stav podľa § 84 odst. 1 bodu 3 cit. vl. nar. Keďže však cit. nar. v § 71 odst. 2 výslovné stanoví, že nesprávné a neúplné poučenie nemôže byť straně na újmu, čo ovšem tým viac musí platit’ i pre ten případ, nebolo-li proti výslovnému předpisu dané poučenie žiadne, dlžno v nedostatku tom spatřovat’ podstatnú vadu pokračovania (srov. Boh. A 9271/31, 9480/31 a 9974/32).
Pre túto vadu bolo napadnuté rozhodnutie zrušit’ podľa § 6 odst. 2 zák. o ss.

Citace:

Č. 10928. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 814-816.