Č. 10944.

Církevne veci (Slovensko): * Doba najvyš troch rokov, po ktorú lza vo smysle § bodu b) zák. čl. XIV:1898 vo zneni § 4 zák. čl. XIII:1909 odopreť nárok na kongruový doplňok, počítá sa pri odsúzeniu trestným súdom k trestu na slobode odo dňa odpykania tohoto trestu.
(Nález zo dňa 16. decembra 1933 č. 21.381.)
Vec: Emil Sz. v R. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave o kongruu.
Výrok: Napadnuté rozhod nu tie zrušuje sa pre nezákonosť.
Dôvody: St-ľ — ev. a. v. duchovný — podal dňa 19. júla 1927 židosť k žal. úradu za poukázanie kongruy vo smysle nového kongruového zákona, a to odo dňa 1. januára 1926.
Napadnutým rozhodnutím bola žiadosť táto zamietnutá s týmto odôvodnením: Sť-ľovi bol výnosom žal. úradu zo dňa 27. februára 1926 odopretý nárok na kongruálne požitky. S odvoláním sa na nový kongruálny zák. č. 122/26 žiada sť-ľ v uvedenej žiadosti o priznanie ,kongruy od 1. januára 1926, t. j. odo dňa účinnosti zákona. Žiadosť táto sa zamieta s poukazom na § 6 zák. č. 122/26, resp bod b) § 7 zák. čl. XIV: 1898 a § 4 zák. čl. XIII: 1909, keďže výnosom tunajšieho úradu zo dňa 27. februára 1926 bol sť-ľovi odopretý nárok na kongruu, a to dľa zmienených predpisov od datovania tohoto výnosu, tedy od 27. februára 1926 na dobu troch rokov, tedy do 27. februára 1929, a tak v dôsledku uvedených zákonných predpisov žiadosť menovaného v čase predloženia bola bezpredmetná.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Sť-ľ namieta, že neprávom mu bola žiadosť za poukazanie kongruálnych pôžitkov zamietnutá, lebo podťa predpisu bodu b) § 7 zák. č. XIV: 1898 môžu byť duchovnému kongruálne požitky odňaté na dobu troch rokov, ktorážto doba má byť v prípade odsúzenia ku trestu na slobode počítaná od toho dňa, v ktorý si duchovný tento trest dopykal, — nie však jako žal. úrad vyslovil, od dáta výnosu, ktorým mu žal. úrad požitky tie odňal; kedže si však sť-ľ odpykal svoj trest na slobode dňom 7. mája 1924, končila zmienená 3 ročná doba 7. májom 1927 a majú byť tedy kongruálne požitky sť-ľovi od dňa 7. mája 1927 poukázané.
K týmto vývodom sťažnosti slušelo uviesť:
Výnosom zo dňa 27. februára 1926, ktorého sa napadnuté rozhodnutie dovolává, vyslovil žal. úrad, že sť-ľ bol rozsudkom s-dnej tabule v Košiciach zo dňa 16. februára 1923 posúdený pre prečin poburovania dľa § 172 odst. II tr. zák. na 14 dní vazenia a 100 Kč pokuty, precož podťa ustanovenia bodu b) § 7 zák. čl. XIV: 1898 nemôže mať účasť v dôchodkovom doplnení. V tomto výnose neni uvedeno, od ktorého dňa počítá žal. úrad trojročnú dobu, ktorá je v bode b) § 7 zák. čl. XIV: 1898, resp. v § 4 zák. čl. XIII: 1909 stanovená a za ktorú nemôže byť sť-ľ kongruálnych pôžitkov súčastnený. Žal. úrad zmieňuje sa o tejto dobe až v napadnutom rozhodnutí, vyslovivši, že nárok na kongruu bol sť-ľovi odoprený vyšecitovaným výnosom dľa cit. zákonných predpisov od datovania tohoto výnosu, t. j. od 27. februára 1926, na dobu troch rokov, tedy do 27. februára 1929. Ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo správných spisov nevysvitá sice, zda žal. úrad vychádzal zo skutkového predpokladu, zda totiž sť-ľ — jak tvrdí v sťažnosti — svoj trest ztráty slobody vskutku odpykal 7. mája 1924 — lež, jak patrno z vývodov odvodného spisu, ktorý žal. úrad na sťažnosť sť-ľlovu podal, háji žal. úrad právny názor, že pre riešenie sporu je ľahostajné, zda a kedy sť-ľ svoj trest odpykal a že i v takomto prípade je dátum výnosu, ktorým žal. úrad nepriznal sť-ľovi nárok na kongruálne požitky, pre započatie trojročnej doby smerodatným.
Lež tento názor žal. úradu nemá — jako tiež sfažnosť vytýká — v zákone opory.
V bode b) § 7 zák. čl. XIV: 1898 vo znení § 4 zák. čl. XIII: 1909, ktoréžto predpisy boly ponechané v platnosti i za účinnosti zák. č. 122/26 (vide § 6 tohoto zák. a § 177 vl. nar. č. 124/28), sa stanoví, že nemôže byť účastný dôchodkového doplnenia a jestli sa ho súčastnil, ztratí účasť ten duchovný, ktorý spáchá ťažký morálny prečin nevhodný pre jeho stav, alebo ktorý prejaví protistátne chovanie a bol preto rozsudkom trestného súdu, alebo disciplinárne odsúdený, nakoľko ho trestný súd odsúdil trestom ztráty slobody, po dobu trvania trestu ztráty slobody a na najvýš tri roky počítané od odpykania trestu, ináče však odo dňa právoplatnosti súdného trestného rozsudku alebo disciplinárného usnesenia, resp. od dáta min. rozhodnutia, spomenutého v § 9.
Z cit. ustanovenia je zrejmé, že, bol-li duchovný rozsudkom trestného súdu odsúdený pre protistátne chovanie k trestu ztráty slobody, neni účastný doplňku kongruy, resp., bol-li ho účastny, ztratí ho na dobu trvania trestu ztráty slobody a na dobu najvyš troch rokov, počítaných od odpykania tohoto trestu.
Jako shora uvedeno, tvrdí sť-ľ, že si trest ztráty slobody, uložený mu rozsudkom trestného súdu, odpykal dňa 7. mája 1924. Bolo-li by tvrdenie toto pravdivé, tak počínala by 3 ročná doba, stanovená v bode b) § 7 zák. čl. XIV:1898 vo znení § 4 zák. čl. XIII:1909, týmto dňom a končila by 7. májom 1927, z čoho plynie, že by nárok sť-ľov na doplňok kongruy odo dňa 7. mája 1927 nebolo lzá s hľadiska cit. zák. predpisov odopreť — predpokládajúc, že sú tu dané všetky zákonné podmienky pre priznanie tohoto nároku. Lež žal. úrad, vycházdajúc, jak shora dovodeno, z mylného právného názoru o počiatku zmienenej 3 ročnej lehoty, nezistil vyšezmienenú, pre riešenie tohoto sporu rozhodnu skutkovú okolnosť, totiž, zda sť-ľ svoj trest ztráty slobody skutočne dňa 7. mája 1924 odpykal.
Bolo preto napadnuté rozhodnutie, spočívajúce na mylnom právnom názore, zrušiť podľa § 7 zák. o ss, aniž sa nss musel zaoberať ďalšími námietkami sťažnosti.

Citace:

Č. 10944. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 867-869.