Č. 10945.

Církevné veci (Slovensko): * Ustanovenia § 9 zák. čl. XIV: 1898 vo znení § 5 zák. čl. XIII: 1909 lza užiť len stran duchovného, ktorý doplňok kongruy skutočne už užívá.
(Nález zo dňa 16. decembra 1933 č. 21.382.) Vec: Emil Sz. v R. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave o odňatí kongruy.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre nezákonnost.
Dôvody: Výnosom zo dňa 27. septembra 1929 požiadal žal. úrad ev. a. v. biskupský úrad v Lipt. Sv. Mikuláši, aby proti sť-ľovi — ev. a. v. duchovnému — zaviedol disiciplinárne pokračovanie na základe pripojeného obžalobného spisu vo smysle §§ 7 a 9 zák. čl. XIV: 1898, resp. §§ 4 a 5 zák. čl. XIII:1909 a dľa § 6 zák. č. 122/1926 Sb. a § 177 vl. nar. č. 124/1928 Sb., a vyzval tenže biskupský úrad, aby 1. podľa cit. predpisov podal cestou zem. úradu v Bratislave do 3 mesiacov od obdržania tohoto výnosu zprávu, že bolo disc. pokračovaní proti sť-ľovi zavedené, a 2. aby vzhľadom k ustanoveniu § 5 zák. čl. XIII: 1909, resp. § 6 zák. č. 122/1926 Sb. a § 177 nar. č. 124/1928 Sb. podal zprávu o zakončení disc. pokračovania cestou zem. úradu s pripojením patričného disc. rozsudku do 4 mesiacov; žal. úrad v tomto výnose doložil, že v opačnom prípade sub 1 po troch, v prípade sub 2 po štyroch mesiacach automaticky zastaví sť-ľovi vo smysle výše cit. zákonných predpisov výplatu kongruálnych pôžitkov.
Napadnutým rozhodnutím odňal žal. úrad sť-ľovi doživotne nárok na kongruálny plat, zvýšenie tohože, výchovné a platy odpočivné a zaopatrovacie a to v podstate s tým odôvodnením, že ev. a. v. biskupský úrad v Lipt. Sv. Mikuláši nevyhovel výzve obsaženej vo výše uvedenom výnose, totiž že nepodal cestou zem. úradu v Bratislave v lehotách vo výnose tom uvedených zprávu ani o zavadení disc. pokračovania proti sť-ľovi ani o výsledku tohoto disc. pokračovania.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Sť-ľ namieta, že mu žal. úrad na základe § 9 zák. čl. XIV: 1898 neprávom odňal doživotne kongruálne požitky, lebo takýchto pôžitkov sť-ľ vôbec ešte nemal, a dovodzuje, že v danom prípade mohol by prísť v úvahu len § 8 cit. zák., podľa ktoréhož lza odopreť doplnenie duchovného dôchodku len po skončení disc. pokračovania a po hlášení výsledku tohože. K námietke tejto slušelo uviesť:
V § 9 zák. čl. XIV: 1898 sa stanoví, že jestli sa proti duchovnému, ktorý má doplnený dôchod (§ 1, 2), podá u min. výúčby (teraz školstva a nár. osvety) dôvodná sťažnosť pre ťažký mravný prečin, nevhodný k jeho stavu alebo pre protištátne chovanie, minister vyzve príslušný konfesionálny úrad sdelením opisu k nemu došlej obžaloby k zavedeniu disc. pokračovania; jestli konfesionálny úrad prez výzvu nezaviedol proti patričnému duchovnému disc. pokračovanie, minister rozhodne po uplynutí troch mesiacov od doručenia výzvy o odňatí doplňujúceho obnosu. Podľa § 5 zák. čl. XIII: 1909, ktorým bol § 9 zák. čl. XIV:1898 doplnený, môže minister ohľadne odňatia kongruy i vtedy rozhodnuť, jestli konfesionálny vrchný úrad disc. pokračovanie, ktoré má byť na základe výzvy ministra zavedené, do štyroch mesiacov počítaných od výzvy nezakončí a svoje usnesenie nepredloží.
Z cit. zákonných predpisov, ktoré boly ponechané v platnosti i za účinnosti zák. č. 122/1926 Sb. (vide § 6 tohoto zák. a § 177 vl. nar. č. 124/1928 Sb.). plynie zrejme, že min. je oprávnené rozhodovať o odnatí kongruálnych pôžitkov za podmienok stanovených v § 9 zák. čl. XIV:1898 vo znení § 5 zák. čl. XIII:1909 len v tom prípade, jestli ide o takého duchovného, ktorý doplňok kongruy už má. Správnosť tohoto názoru plynie i z ustanovenia § 8 zák. XIV:1898. Toto ustanovenie jedná totiž o poskytnutí alebo odoprení doplňujúceho dôchodu takému duchovnému, ktorý sa o to uchádza, tedy takému duchovnému, ktorý takýto doplnený dôchod ešte nemá, v ktoromžto prípade však, možno-li vzniesť námietku proti takému duchovnému pre ťažký mravný prečin alebo protistátne chovanie podľa bodu b) § 7, vyzve minister príslušný konfesionálny úrad k zavedeniu disc. pokračovania a v takomto prípade len po skončení pokračovania a po sdelení výsledku rozhodne o poskytnutí alebo odoprení doplnenia dôchodku.
Podľa obsahu napadnutého rozhodnutia — jako je tiež patrno z vývodov odvodného spisu — odňal žal. úrad sť-ľovi nárok na kongruálne požitky na základe § 9 zák. čl. XIV: 1898, dovodzujúc — jako tiež patrno z vývodov odvodného spisu — že sť-ľ je kňazom účinkujúcim na systemizovanom mieste s nárokom na kongruu, že nárok tento mu bol výnosom zo dňa 27. februára 1926 odoprený a že preto právom bol na neho cit. § aplikovaný. Z vývodov odvodného spisu sa podává, že žal. úrad vykládá ustanovenie § 9 cit. zák. v ten smyseľ, že k použitiu tohoto § stačí, keď je duchovný kňazom činným, a má nárok na doplňok kongruy, — že tedy je ľahostajné, zda duchovný doplňok kongruy, ktorý lza podľa tohoto § odňať, v skutku už mal. Lež názor tento je — jako tiež sťažnosť vytýká — mylný, lebo § 9 cit. zák. výslovné stanoví, že odňať doplňok kongruy za podmienok v tomto § stanovených lzá len takému duchovnému, ktorý doplňok kongruy už má, tedy ktorému doplňok kongruy už bol poskytnutý a ktorý ho už užívá. V danom prípade však, jak z vývodov odvodného spisu žal. úradu patrno, sť-ľovi doplňok kongruy poskytnutý ešte nebol, a sť-ľ doplňku kongruy v dobe výzvy žal. úradu o zavedení disc. pokračovania nepožíval.
Odňal-li tedy žal. úrad, opierajúc sa o § 9 zák. čl. XIV:1898 vo znení § 5 zák. čl. XIII:1909, sť-ľovi nárok na kongruálny plat a ďalšie v napadnutom rozhodnutí uvedené požitky, ktorý plat, resp. požitky sť-F ešte nepobieral, spočívá napadnuté rozhodnutie na mylnom právnom názore a bolo preto napadnuté rozhodnutie zrušit podľa § 7 zák. o ss, aniž sa nss musel zabývať dalšími námietkami sťažnosti.

Citace:

Č. 10945. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 869-871.