Č. 10923.Policajné právo trestné (Slovensko): Pre pokračovanie trestnopolicajné, provedené uradmi správnými ohľadne priestupku podľa čl. 3 odst. 2 zák. č. 125/1927 Sb. je bez právneho významu, zda snad čin kladený obvinenému za vinu podľa tohoto predpisu zakladá i skutkovou podstatu trestného činu, ktorého stihanie je vyhradené trestným súdom, a aký bol výsledok pokračovanie prevedeného snáď pre tento trestný čin pred trestným súdom.(Nález zo dňa 9. decembra 1933 č. 20.755.)Vec: Dr. Štefan K. v Lučenci proti zemskému úradu v Bratislave o policajný priestupok.Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.Dôvody: Policajný komisariát ako policajný trestný súd v Lučenci rozhodnutím zo dňa 18. marca 1930 vyslovil toto: Uznává sť-ľa vinným v priestupku proti článku 3 odst. 2 zák. zo dňa 14. júla 1927 č. 125 Sb., ktorý spáchal tým, že dňa 16. novembra 1929 v hostinci K. v L. počas odbývania banketu na počest’ senátora Dra Sz. před 96 osobami predniesol prípitok (toast), ktorý nazval modlitbou, následovného znenia: »Hiszek egy istenben, hiszek egy imában, hiszek egy Szilassy dr. boldogságában!« a »Nem, nem soha sem hagyjuk el Dr. Szilassy senátoři.« (»Verím v boha, verím v jednu modlitbu, verím, že Dr. Szilassy bude šťastný,« »Nie, nikdy neopustíme Dra Szilassyho, senátora«); týmito slovami, ktoré sa zvačša shodujú s irredentickou modlitbou Maďarov, v Lučenci všeobecne známou, porušil obviněný povinnú slušnost a zodpovědné chovanie sa vôči všetkým na bankete prítomným spoluobčanom maďarskej národnosti a tým vzbudil tak u na bankete prítomných jako aj u občianstva města L. čsl. národnosti verejné pohoršenie. Preto policajný komisariát menovaného na základe horecitovaného zák. odsudzuje na 300 Kč peňažitú pokutu. Vymeraná peňažitá pokuta má byť rátajúc od právomoci tohoto výroku behom 15 dní zaplatená, ináč bude exekvovaná, a v páde nedobytnosti na 15 dňový zátvor premenená. Vymeraná peňažitá pokuta má byť obrátená na ciele označené v článku 11 zák. č. 125/27, totiž přináleží štátu. Rozsudok po právoplatnosti má byť advokátskej komore do Turč. Sv. Martina zaslaný. — Za dôvody svojho rozhodnutia uviedol okresný úrad toto: Obvinený priznal, že inkriminované vety predniesol, a prehlásil, že nemienil tým vzbudiť žiadon nepríjemný alebo neslušný dojem na prítomných, ale že vety predniesol v dobrej nálade a v podnapiľom stave. Poneváč ale prednesené vety vzbudily u prítomných občanov maďarskej národnosti veľmi nepríjemný a kompromitujúci účinok, všetci prítomní jednanie to odsudzovali a boli nad prejavmi pohoršení. Prejav komentovaly tiež miestne časopisy s ponoršením nad nemiestnym a neslušným vystupováním obvineného. Že vety tie vzbudily odpor a pohoršenie u prítomných, dokazuje mimo svedeckých výpovedí tá okolnosť, že okolosediaci hostia ťahali obvineného za šaty s výzvou, aby si sadnul a nehovoril ďalej, tiež že obvinený cítiac vyvolané rozhoršenie jeho slov u přítomných ešte v tú samu noc dna 17. novembra 1929 podal sám proti sebe oznámenie, aby následky a trestné pokračovanie, ktoré sám predvídal, boly zmiernené lebo odčinené. Obľahčujúce okolnosti sú, že obvinený je nemajetný, trestaný nebol, a skutok svoj ocitoval. Naproti tomu obťažujúca okolnosť je, že obvinený je advokát a následky svojho počínania a prejavov dľa platného právneho poriadku mohol predvídat.Napadnutým rozhodnutím žal. úrad k odvolaniu sť-ľovmu zmienené rozhodnutie policajného komisariátu podľa § 200 pol. tr. por. čo do viny potvrdil na základe jeho odôvodnenia, čo do trestu ale čiastočne zmenil a náhradný trest uzamknutia snížil na jeden deň zátvoru, súčasne ďalej v smysle § 200 pol. tr. por. a §§ 1, 3 a 22 zák. zo dňa 17. októbra 1919 č. 562 Sb. povolil obžalovanému odklad výkonu trestu na dobu jednoho roku z dôvodu jeho doterajšej zachovalosti nakoľko je odôvodnená nádej, že sa v budúcnosti páchania trestných činov vystrihá. V napadnutom rozhodnutí bolo ďalej uvedené: Ináč na obsah a vývody odvolania nemohol byť vzatý zreteľ, poneváč spáchanie priestupku bolo dostatočne dokázané vykonaným šetrením a prevedeným pokračováním a výpoveďou pri ňom vypočutých svedkov ako aj čiastočným doznáním obvineného. Obvinený doznal, že v hostinci, tedy miestnosti verejne prístupnej, preniesol prípitky hore uvedené. Znenie prípitkov tých začína nesporné slovami irredentistickej modlitby: »Hiszek egy istenben . . . . . . . .,« »Nem, nem, soha . . . . . . .,« všeobecne propagáciou maďarskou rozširovanej a všeobecne známej. Je preto pochopiteľné, že už tento počiatok prípitkového preslovu obvineného vzbudil neľubosť a pohoršenie u prítomných loyálných občanov, ako dosvedčil svedok Jozef R., Imrich S. a Arpád K. Ďalej je pochopiteľné, že o prípade sa dozvedela širšia verejnosť, lebo o podobných prípadoch sa na vidieckom meste obyčajne širšia verejnosť skoro dozvie a ich kritizuje a je samozrejmé, že občania národnosti čsl. museli byť obvineným užitými slovami a zněním prípitkov pohoršení. Nakoľko takéto jednanie obvineného obsahuje znaky neprístojnosti, ktorou bolo spôsobene verejne pohoršenie a ktorou bola porušená oná miera slušnosti proti loyálnym občanom, ktorú obvinený vo verejnej miestnosti zachovať bol povinný, muselo byť uznané, že obvinený bol dôvodne odsúdený a preto bol rozsudok potvrdený. Námietka obvineného, že zastavenie trestného pokračovania štátnym zastupiteľstvom prekážalo zavedeniu priestupkového pokračovania u policajného trestného sudu, nebola uznaná, lebo zastavenie trestného pokračovania štátnym zastupiteľstvom platilo len pre obor pôsobnosti tohoto štátneho zastupiteľstva, ale neplatilo pre obor pôsobnosti trestného súdu policajného. — Zmena výšky náhradného trestu uzamknutia a jej sníženie je odôvodnené pomerom v čl. 3 cit. zák. uvedenej výšky sadzby trestu na peňazoch ku trestu na slobode, dľa ktorého za 350 Kč trestu na peňazoch pripadá jeden den zátvoru. Premenenie trestu na peňazoch v náhradný trest uzamknutia sa zakladá na § 22 zák. čl. XL:1879. Sdelenie rozsudku advokátskej komore sa zakladá na § 161 odst. 2 pol. tr. por. a toto sdelenie má dľa odst. 5 cit. § miesto aj v prípade, keď výkon trestu bol podmienečne odložený.O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:I. Sť-ľ vytýka predne, že žal. úrad neprávom potvrdil napadnutým rozhodnutím rozhodnutie policajného komisariátu v Lučenci zo dňa 18. marca 1930 čo vo věci tejto pokračujúcej inštancie prvej, podľa ktorého rozhodnutia sť-l’ bol uznaný vinným v priestupku proti odst. 2 článku 3 zák. zo dňa 14. júla 1927 č. 125 Sb., lebo že pre ten čin, pre ktorý sť-l’ bol napadnutým rozhodnutím žal. úradu v postupe inštančnom uznaný vinným, bolo proti sť-l’ovi zahájené trestné pokračovanie i u štátneho zastupitelstva v Banskej Bystrici, že však toto zastupitelstvo svojim usnesením zo dňa 27. januára 1930 proti sť-ľovi zahájené trestné pokračovanie zastavilo podľa bodu 1 § 101 trest. poriadku z do vodu, že nie je tu vôbec trestného činu; preto vraj i politické úrady v tejto veci pokračujúce malý zastaviť trestné pokračovanie proti sť-ľovi z dôvodu, že nie je tu trestného činu.Touto námietkou vytýka sť-ľ zrejme, že nemohol byť preto stíhaný a odsúdený pre priestupok odst. 2 článku 3 zák. č. 125/1927 Sb., že pre ten samý trestný čin bolo učinené trestné oznámenie u štátneho zastupitelstva v Banskej Bystrici, že ale toto zastupitelstvo na základe tohoto trestného oznámenia proti sť-ľovi zavedené trestné pokračovanie zastavilo.Táto námietka je bezdôvodná.Napadnutým rozhodnutím bol sť-ľ v postupe inštančnom odsúdený pre priestupok podĺa odst. 2 článku 3 zák. č. 125/1927 Sb. Ku stíhaniu tohoto priestupku sú — ako sa to v cit. normě výslovné uvádza — povolané politické úrady (resp. vzhľadom na článok 13 tohože zák. štátne policajné úrady) »bez újmy súdneho stíhania.« Z toho plynie, že pre pokračovanie trestnopolicajné, převedené úradmi správnými ohťadne priestupku podľa odst. 2 článku 3 zák. č. 125/1927 Sb. je bez právneho významu, zda snáď čin kladený sť-ľovi za vinu podľa tohoto předpisu zakladá i skutková podstatu trestného činu, ktorého stíhanie je vyhradené trestným súdom, a aký bol výsledok pokračovania prevedeného snáď pre tento trestný čin. Poneváč ale k zahájeniu trestnopolicajného pokračovania pre priestupok podľa odst. 2 článku 3 zák. č. 125/1927 Sb. nevyžaduje sa návrhu štátneho zastupitelstva, nemá pre toto trestnopolicajné pokračovanie právneho významu ani stanovisko, ktoré štátne zastupitelstvo zaujalo v usnesení, ktorého sa sť-ť vo sťažnósti dovolává. Za tohoto stavu veci nemal nss vôbec príčiny zkúmať, zda zmienené usnesenie štátneho zastupitelstva má vskutku onen obsah, ktorý mu sť-ľ prikladá. — — — — —