Č. 10911.

Církevné veci (Slovensko):* Administrativný úřad nie je kompetentný rozhodovat’ spor medzi príslušníkmi židovskej autonomnej orthodoxnej obce na Slovensku o »vlastnictvo« ke kostolným sedadlům.
(Nález zo dňa 2. decembra 1933 č. 20.114.)
Prejudikatura: srov. Boh. A 9720/32.
Vec: Samuel A. v K. proti zemskému úradu v Bratislave ohľadne kostolného sedadla.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: V podaní de pres. 10. novembra 1927, upravenom na okresný úrad v Kráľ. Chlumci, uplatňoval sť-ľ proti Jozefovi K. nárok na »uznanie vlastníckého práva a držby ohľadne dvoch sedadiel v aut. orth. izraelitskom kostole v K., označených číslami 38 a 43. Okresný úrad v Kráľ. Chlumci výmerom zo dňa 28. apríla 1930 vyslovil, že zamieta »žalobnú žiadosť« sť-ľovu a že upravuje, aby »so svojou sťažnosťou sa obrátil na porad občianskeho súdu.« Svoje rozhodnutie odôvodnil okr. úřad takto: V tomto spore nie je kompetentný rozhodovať okr. urad, lebo tento spor patrí vo smysle rozhodnutia býv. uhorskej kurie č. 116/1895 na porad občianskych súdov a to preto, že židovské kostolné sedadlá tvoria predmet »verejného« obratu a v dôsledku toho tým, že sť-ľovi bolo odňaté miesto sedadla v kostole, ide hatenie vo vykonávaní súkromného práva, ktoré spory však bezsporne patria do kompetencie občianskych súdov. — Napadnutým rozhodnutím zamietol žal. úrad sť-ľovo odvolanie z dôvodov rozhodnutia okr. úradu.
O sťažnosti uvážil nss:
Podľa správnych spisov vzniesol sť-ť — jako je nesporno, príslušník židovskej autonomnej orthodoxnej náboženskej obce v K. — na úrady správné proti inému príslušníkovi tejže náboženskej obce spor o uznanie »vlastníctva« ke kostolným sedadlám v kostole zmienenej náboženskej obce. Napadnuté rozhodnutie — stejne jako rozhodnutie okr. úradu, ktoré žal. úrad napadnutým rozhodnutím v porade stolíc správných potvrdil, — obsahuje jediný judikátny výrok, totiž výrok, že úrady správne nie sú príslušné k rozhodovaniu zmieneného sporu. Ďalšia časť rozhodnutia okr. úradu, napadnutým rozhodnutím stejne potvrdená, totiž časť, v nějž sa uvádza, že k rozhodovaniu onoho sporu sú príslušné riadne súdy, nelza pokladať za judikátny výrok lež len za odôvodnenie pre vlastný judikátny výrok o nepříslušnosti úradov správných.
Sť-ľ brojac proti judikátnemu výroku žal. úradu, stojí na stanovisku, že úrady správné sú príslušné rozhodovať spor, o ktorý tu ide, a dovolává sa pre toto svoje stanovisko usnesenia najvyššieho súdu v Brně č. R III 409/27.
Nss nemohol však sdeliť stanovisko sťažnosti.
Spor, jehož riešenia úradmi správnymi sa sť-ľ v pokračovaní správnom domáhal, vzniknul medzi dvorná príslušníkmi židovskej autonomnej orthodoxnej náboženskej obce na Slov. a týkal sa »vlastníctva k sedadlom v kostole« tejto náboženskej obce.
Nss nemusel sa v danom prípade zabývať otázkou, zda spor tohoto druhu dlžno posudzovať jako spor o súkromoprávne vlastníctvo, či jako spor vzniklý v lone náboženskej obce medzi jej príslušníkmi straniva účasti na bohoslužbě s určitého miesta — lebo nech sa spor ten posudzuje s toho či onoho hľadiska, nelzä dospieť k záveru, že by k riešeniu tohoto sporu boly kompetentné úrady správne. Keďby totiž — zejmena vzhľadom k ustanoveniu § 5 lit. c), f), g) a § 23 lit. i), j) stanov židovskej autonomnej orthodoxnej náboženskej obce v K. zo dňa 29. júla 1909, schválených výnosom býv. uh. min. kultu zo dňa 7. septembra 1911, — bolo lza vychádzať z toho, že sedadlá (miesta) v kostole tejto obce môžu tvoriť predmet súkromoprávneho vlastníctva, bol by tu spor o súkromné vlastníctvo, tedy o otázku práva súkromného, k jejž autoritatívnemu riešeniu boly by kompetentně riadne súdy, jako je patrné z ustanovenia §§ 1 a 2 zák. čl. 1:1911. Keďby sa však oný spor posudzoval ako spor vzniklý v lóne náboženskej obce medzi jej príslušníkmi straniva účasti na bohoslužbě s určitého miesta, náležalo by rozhodovanie takéhoto sporu do kompetencie autonomného rozhodčieho súdu cirkevného, jako je patrné z nar. býv. uh. min. kultu zo dňa 27. októbra 1905 č. 4249 R. T. č. 127/1905 (srov. tiež nál. Boh. A 9720/31).
Z toho, čo bolo uvedené, plynie tedy, nech sa oný spor, ktorý sť-ľ vzniesol v pokračovaní správnom, posudzuje s ktoréhokoľvek z oboch svrchu zmienených hľadisk, ktoré tu môžu prichádzať v úvahu, nedostávalo sa úradom správnym kompetencie k riešeniu tohoto sporu. Vtedy ale nemohol nss shľadať nezákonným vlastný judikátny výrok žal. úradu, že totiž úrady správne neboly v danom prípade príslušné k rozhodovaniu sporu, o ktorý tu ide, a nemusel sa už zabývať otázkou správnosti odôvodnenia onoho judikátneho výroku.
K vývodom sťažnosti, že žal. úrad v napadnutom rozhodnuti nevzal zreteľu na usnesenie najvyššieho súdu č. R III 409/27, k odvolaniu připojené, v nomž bolo v inej obdobnej veci vyslovené, že k rozhodovaniu sporu o užívaní sedadiel v židovskom kostole sú príslušné úrady správne, slušelo uviesť, že úrad správny riešiac svoju kompetenciu k rozhodovaniu v konkrétnom prípade, neni viazaný výrokom riadnych súdov, ktoré v obdobnej veci vyslovily svoju nepríslušnosť.

Citace:

Č. 10911. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 774-776.