Č. 10853.

Samospráva obecná. — Pokračovanie před nss-om (Podk. Rus): I. Starosta města (Berehova) ako taký nie je legitimovaný ku sťážnosti na nss do rozhodnutia zemského výboru, ktorým tento upravujúc rozpočet města podľa odst. 5 § 10 zák. č. 77/1927 Sb. nariadil sníženie honoráru pre starostu města. — II. V akých smeroch móže si obec sťažovať k nss-u do rozhodnutia zem. výboru, ktorým bol upraven rozpočet obce?
(Nález zo dňa 14. novembra 1933 č. 18772.)
Prejudikatura: ad II. srov. Boh. A 9130, 9401, 9501/31.
Vec: Město Berehovo a Eugen O. v Berehove proti zemskému výboru v Užhorode o obecnom rozpočte pre rok 1930.
Výrok: Sťažnosť Eugena O. odmieta sa pre nepřípustnost’, sťažnosť města Berehova zamieta sa pre bezdóvodnosť.
Dovody: Napadnutým rozhodnutím previedol žal. zem. výbor v rozpočte města Berehova pre rok 1930 dl’a ustanovenia odst. 5 § 10 zák. č. 77/1927 Sb., pokiať to prichádza v úvahu pre tento spor, následovně změny: V úhradě riadnej: »1.« zvýšit’ pol. 12. kap. I. »daň činžovnú 1925, 1926, 1927 a 1928« s premenovaním tejto položky na »obecná dávka z nájomného so sadzbou 15% z preliminovanej čiastky 200000 Kč na 411434 Kč 40 h. — V potrebe riadnej: »5.« snížit’ pol. 1. kap. II. rubr. 1. »honorár starostu« s premenovaním tejto položky na »honorár starostu a jeho dvoch námestkov« z preliminovanej čiastky 42000 Kč na 36000 Kč; »6.« zařadit’ ako pol. 1. kap. III. rubr. 2. »príspevok k nákladom na stráž bezpečnosti a civilnú stráž« v čiastke 40000 Kč; »11.« škrtnúť pol. 7. kap. XI. rubr. 1. »podpora maďarskému internátu z roku 1924« 20000 Kč; »12.« zvýšit’ pol. 7 kap. XI. rubr. 2 »príspevok na zemskú nemocnicu v Berehove« z preliminovanej čiastky 10000 Kč na 20000 Kč. — Ďalej uviedol žal. zem. výbor v napadnutom rozhodnutí toto: »So zretelom k sníženiu pol. 1. kap. II. rubr. 1. »honorár starostu a jeho dvoch námestkov« stanoví zem. výbor súčasne pre rok 1930 honorár starostu města Berehova v 24000 Kč a jeho dvoch námestkov po 6000 Kč. — Zem. výbor nariaďuje, aby v meste Berehove bola v r. 1930 vyberaná obecná dávka z nájomného vo výške 15% z daňového základu podl’a pravidiel vydaných v prílohe k vlád. nariadeniu č. 143/1922 vo znění čl. VI. vl. nar. č. 15/28. — Upravený rozpočet vykazuje úhrnnú potřebu 4638931 Kč 40 h, úhrnnú úhradu 3985054 Kč 40 h, tedy schodek 653877 Kč, ktorý bude uhradený 112% přirážkou k dani činžovnej zo základu 293964 Kč v čiastke 329239 Kč 70 h a 200% přirážkou k ostatným daniam, ku ktorým lza vyberať obecnú přirážku zo základu 162318 Kč 75 h v čiastke 324637 Kč 50 h. Keďže rozpočtový schodek bude takto úplné uhradený z daňových prirážok, neni nutné, aby městu Berehovu bol poskytnutý príspevok z fondu sriadeného dl’a ustanovenia § 10 zák. č. 77/1927.
Do tohoto rozhodnutia podali sťažnosť k nss-u: I. Eugen O., starosta města Berehova, a II. město Berehovo.
O sťažnostiach uvážil nss:
I. Sťažnosť Eugena O. brojí len proti onej časti napadnutého rozhodnutia, ktorou žal. úřad previedol v rozpočte města Berehova na rok 1930 změnu v tom smere, že v potrebe riadnej v pol. 1 kap. II. rubr. 1 »honorár starostu«, resp. »honorár starostu a jeho dvoch námestkov« snížil honorár starostu s 30000 Kč na 24000 Kč, a vyslovil, že so zřetelem k tomuto sníženiu »stanoví« súčasne honorár starostu města pre rok 1930 na 24000 Kč.
Majúc jednať o sťažnosti Eugena O., musel sa nss najprv z povinnosti úradnej zabývat’ otázkou, zda tento sť-l je legitimovaný k podaniu sťažnosti do zmienenej časti napadnutého rozhodnutia. V tomto smere dospěl nss k týmto záverom:
Z textácie napadnutého rozhodnutia ide zcela bezpochybne na javo, že oná časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týká sníženia honoráru starostu města Berehova s 30000 Kč na 24000 Kč, je povahou svojou len rozpočtovým opatřením, ktoré žal. úřad učinil vo funkcii úřadu dohliadacieho, upravujúc obecný rozpočet s hťadiska ustanovení odst. 5 § 10 zák. č. 77/27, ktoré ustanovenia žal. úřad v napadnutom rozhod- nutí tiež citoval. Takéto opatrenie móže sa však týkať len úpravy plánu obecného hospodárenia na určitý rok (1930) a móže tedy opatrenie to prejaviť právně účinky len proti obci samej; že toto opatrenie málo prejaviť podťa stanoviska žal. úřadu vskutku právně účinky len proti obci, je patrné tiež z tej okolnosti, že podťa dispozície žal. úřadu uvedenej na konci napadnutého rozhodnutia mala byť o napadnutom rozhodnutí vyrozuměná len obec. Naproti tomu nebolo však v tejto časti napadnutého rozhodnutia rozhodované s právnym účinkom vóči sť-ťovi o rozsahu povinnosti obce čo do honoráru starostu a zejmena nebolo rozhodované o tom, zdali sť-ť má právny nárok na výplatu starostenskej odměny vo výši 30000 Kč na základe usnesenia zastupitelstva města Berehova zo dna 25. septembra 1928, jehož sa — ako pravoplatného usnesenia — dovolává sť-ť vo svojej sťažnosti. Na svrchu zmienenej právnej povahe uvedenej časti napadnutého rozhodnutia nemohla by sama o sebe nič meniť ani tá okolnosť, že by snáď napadnuté rozhodnutie bolo bývalo doručené sť-lovi, nie ako orgánu obce (s účinkom pre obec), ale ako percipientovi zmieneného honoráru.
Neobsahuje-li však zmienená časť napadnutého rozhodnutia, ako bolo uvedené, výroku, ktorý by sa mohol dotýkat’ subj. práv sť-lových vo smysle § 2 zák. o ss, vtedy nelzá sť-ťovi přiznat’ legitimáciu k podaniu sťažnosti k nss do zmienenej časti napadnutého rozhodnutia. Bolo preto sťažnosť Eugena O. odmietnuť pre nepřípustnost’.
II. Rozhodujúc o sťažnosti města Berehova, vychádzal nss z týchto úvah: 1. Sťažujúce si město, brojac proti tomu opatreniu žal. úřadu v napadnutom rozhodnutí obsaženému, podĺa ktorého žal. úřad previedol v rozpočtu města pre rok 1930 změny, vytýká predne to, že napadnuté rozhodnutie je podstatné vadné preto, že žal. úřad v tomže nezaoberá sa námietkami, ktoré sťažujúce si město uplatňovalo vo svojom vyjádření, usnesenom v zasedaní zastupitelského sboru dňa 30. decembra 1929, a podanom k usneseniu okresného výboru zo dňa 11. decembra 1929, zejmena tou mámietkou, ktorá směrovala proti zamýšlanej úpravě zinieneného rozpočtu dotyčné póžitkov městských zamestnancov podĺa zák. č. 103/26 a v ktorej bolo vytýkané, že zamýšlaná úprava požitkov mest. zamestnancov podĺa zák. č. 103/26 je nemožná, lebo tieto požitky boly už pravoplatné stanovené usnesením býv. správného výboru města Berehova z r. 1927, schváleným župným úradom v Mukačeve, a zamýšlaná úprava dotýkala by sa tedy nabytých práv týchto zamestnancov.
Avšak táto výtka vadnosti je bezdůvodná už preto, že napadnuté rozhodnutie neni nějakým inštančným rozhodnutím zem. výboru vóči rozhodnutiu okr. výboru vo věci obecného rozpočtu, ale je aktom, ktorý zem. výbor vydal, vykonávajúc funkciu dohliadacieho úřadu s hĺadiska úpravy rozpočtu podĺa § 10 odst. 5 zák. č. 77/27, pri ktorejžto úpravě sa žal. zem. výbor vobec nedotknul rozpočtovej položky týkajúcej sa platov zamestnancov sťažujúceho si města, z čoho plynie, že žal. zem. výbor nemal ani podnětu zabývať sa námietkami, ktoré sťažujúce si město vznieslo proti usneseniu okresného výboru zo dňa 11. decembra 1929.
2. Pokiaĺ však daFšia námietka sťažnosti vytýká, že napadnuté rozhodnutie je podstatné vadné preto, že žal. úřad v tomže nezaoberal sa námietkami odvolania, ktoré podalo sťažujúce si město do rozhodnutia okresného úřadu zo dňa 26. marca 1930, uznal nss túto námietku sťažnosti bezdůvodnou z týchto úvah:
V napadnutom rozhodnutí bolo predmetom rozhodovania žal. úřadu poskytnutie příspěvku z vyrovnávacieho fondu a úprava rozpočtu podĺa odst. 5 § 10 zák. č. 77/27. Avšak okr. úřad v rozhodnutí zo dňa 26. marca 1930 učinil opatrenie podĺa § 11 vl. nar. č. 71/1921 Sb. v tom smere, aby to usnesenie mest. zastupitelstva zo dňa 30. decembra 1929 nebolo převedené, podĺa ktorého sa malý požitky městských zamestnancov vyplácat’ podĺa čiastok v rozpočtu preliminovaných. Rozhodnul tedy okresný úřad týmto rozhodnutím vo věci prevádzania rozpočtu, nie ale vo věci úpravy rozpočtovej položky a preto neprávom vytýká sťažujúce si město, že žal. úřad v napadnutom rozhodnutí nezaoberal sa námietkami zmieneného odvolania, lebo však neišlo o odvolanie vo věci úpravy rozpočtu.
3. V ďalších námietkach vytýká sťažnosť, že žal. úřad nebol oprávněný učinit’ opatrenie, podĺa ktorého niektoré položky z rozpočtu města vylučuje, resp. snižuje, lebo vraj zem. výbor je oprávněný učinit’ opatrenia podĺa odst. 5 § 10 zák. č. 77/27 len vtedy, jestli poskytne tej ktorej obci príspevok z vyrovnávacieho fondu, nie ale vtedy, jestli — ako sa stalo v danom případe — zamietne žiadosť obce za poskytnutie takéhoto příspěvku.
Táto námietka sťažnosti je bezdóvodná, lebo — ako je to patrné z odst. 3 a 5 § 10 zák. č. 77/27 — nastáva oprávnenie zem. výboru k úpravě obecného rozpočtu podl’a odst. 5 § 10, jakmile obec podá žiadosť za poskytnutie příspěvku z vyrovnávacieho fondu, a je tedy pre otázku onoho oprávnenia zem. výboru nerozhodná okolnost’, že následkom úpravy rozpočtu prevedenej spósobom posledně zmieneným nedošlo vóbec k poskytnutiu příspěvku z vyrovnávacieho fondu.
4. Sťažnosť ďalej vytýká, že žal. úřad změny ním v rozpočte prevedené vóbec neodóvodnil, a že vóbec nereagoval na výtky sťažujúceho si města, vznesené vo vyjádření zo dňa 5. mája 1930, podanom k ro počtovým změnám, zamýšlaným podťa usnesenia žal. úřadu zo dňa 16. apríla 1930.
O týchto vývodoch sťažnosti uvážil nss:
K podstatnému obsahu samosprávy obce na Slov. a Podk. Rusi náležala podĺa zák. čl. XXII: 1886 sloboaná správa imania obce (§ 21 lit. c), z čoho vyplývalo i oprávnenie obce slobodne sa usnášať o výročnom rozpočtu (§§ 122—125). Obecný rozpočet podliehal kontrole poplatníkov a municipiu prislúchalo len právo schvalovacie, resp. rozhodovanie o podaných »sťažnostiach« do rozpočtu (§ 126).
Podĺa obecnej finančnej novely (zákon č. 329/21, posobnost’ ktorého bola vl. nar. č. 216/22, vydaným na základe odst. 3 § 59 zák. č. 329/21 rozšířená i na územie Podk. Rusi) slobodné právo sostaviť obecný rozpočet bolo vyhradené obecnému zastupitelstvu (§ 6). Poplatníkovi a voličovi prislúcha právo opravného prostriedku (§ 6 odst. 4 a 5), kdežto dozorčí úřad je z moci úradnej len oprávněný do rozpočtu zařadit’ plnenie zákonné alebo na vykonateťnom titulu sa zakládajúce, pokiať sa týče sostaviť rozpočet nákladom obce, jestliže obec prez vyzvanie bezprostředného úřadu dohliadacieho v lehote týmto jej stanovenej rozpočet nesostavila (§ 7 odst. 4). Ináč je však právo vyššieho úřadu dohliadacieho obmedzené na schvalovaní prirážiek (§§ 30 a 31), jakož i niektorých obecných dávok (viď zejmena §§ 26, 27, 33, 35, 39) a zvlášť dóležitých aktov hospodářských (§ 23).
Tento stav právny sa však zákonom č. 77/27 podstatné změnil. Pretíženie poplatníkov příliš veĺkými přirážkami viedlo zákonodárců k mimoriadnemu opatreniu, ktoré záleží v radikálnom omedzení obecnej samosprávy v jej právu rozpočtovom. Obec móže sice dosavádnym sposobom podĺa zák. č. 329/21 bez vlivu dohliadacieho úřadu rozpočet sostaviť, avšak len vtedy, jestliže vyjde pri tom s maximálnou přirážkou podĺa § 1 zák. č. 77/27. Podĺa § 3 odst. 7 cit. zák. má však úřad, přirážky obecné povoťujúci, pri povoťovaní prirážiek prihliadnuť k tomu, aby rozpočtový schodok bol zpravidla uhradený v rámci maximálnej výške prirážiek. Nestačí-li však celková úhrada ani s připočítáním výnosu najvyššej přirážky, podĺa § 1 prípustnej k úplnej úhradě rozpočtovej potřeby, má úřad přirážky povoťujúci zkúmať jednotlivé položky rozpočtu i po stránke účelnosti a prevádzať v potrebe i v úhradě změny ako čo do zaradenia tak čo do výšky. Takéto opatrenie podĺa cit. odst. 7 nahraďujú usnesenia zastupitelských sborov (§ 3 odst. 8). Stejné práva a povinnosti v příčině úpravy rozpočtu jak sú stanovené v § 3 odst. 7 a 8 prislúchajú podl’a § 10 odst. 5 zem. výborom pri poskytovaní příspěvku z vyrovnávacieho fondu podĺa § 10 odst. 2.
Otázka, zdali určitá položka má s hradiska účelnosti byť v rozpočtu ponechaná a v akej výške má v ňom byť ponechaná, je tedy v medziach právě vytčených z dispozície obce vyňatá a přenesená bezprostredne na úřad obecnú přirážku povoťujúci, pokial’ sa týče na zem. výbor poskytujúci príspevok z vyrovnávacieho fondu. Úřady právě zmienené vstupujú tedy v tomto vzťahu úplné na miesto orgánov obecných tým bolo privodené ďalekosiahle obmedzenie hospodárskej samosprávy, aká tu bola za účinnosti zák. čl. XXII: 1886 a tiež pozdejšie za účinnosti zák. č. 329/21. Z toho podává sa i právně postavenie obce vóči aktom zem. výboru, vydaným na základe § 10 odst. 5, resp. § 3 odst. 7 zák. č. 77/27.
Zo zásady slobodnej správy nospodárskej a slobodného práva rozpočtového, ktorá bola zákonodárstvom až do vydania zák. č. 77/27 uznaná, plynie ovšem právo obce bránit’ sa opravnými prostriedkami a tiež sťažnosťou k nss-u proti každému obmedzeniu tohoto práva zásahom dohliadacích úradov. S existenciou práva slobodného sostavenia rozpočtu padá však i právo obce bránit’ sa proti aktu úřadu dohliadacieho, ktorý podťa zákona vstupuje na miesto slobodného opatrenia obce a tedy sám nahradzuje jej vol’ný přejav; opatrenie úřadu dohliadacieho vydané na základe § 3 odst. 7 a 8 a § 10 odst. 5 zák. č. 77/27 je tedy právně zcela rovnocenné usneseniu obecného zastupitelstva. Sťažnosť obce proti takémuto aktu bola by tedy len potiai’ přípustná, pokial’ by popierala, že je splněný zákonný předpoklad pre vydanie takéhoto opatrenia úřadu dohliadacieho, alebo pokial’ by tvrdila, že úřad tento překročil medze svojej pravomoci alebo že nešetřil predpisov o pokračovaní v zákone predpísanom. V iných než právě uvedených smeroch nelza obci přiznat’ vecnú legitimáciu ku sťažnosti. Zejména nemóže obec s úspechom vytýkat’, že úradné rozhodnutie neobsahuje žiadneho odóvodnenia, prečo boly jednotlivé rozpočtové položky ako neúčelné vylúčené alebo snížené. Námietky tieto sú bezpodstatné, lebo po tejto stránke nemóže obec dóvodne tvrdit’ zkrátenie svojho subjektivného práva v smysle § 2 zák. o ss (srov. Boh. A 9130, 9401 a 9501/31).
Pokial’ tedy sťažnosť vo svrchu uvedených vývodoch vytýká, že v rozpočte žal. úradom převedené změny neboly v napadnutom rozhodnutí odóvodnené, sú tieto vývody — pokial’ sa týkajú úpravy rozpočtu s hradiska účelnosti — podťa toho, čo bolo svrchu uvedené, nepřípustné.
Pokial’ však v oných vývodoch sťažnosti, v súvislosti s jej ďalšími vývodami je obsažená tiež výtka, že žal. úřad pri úpravě rozpočtu překročil medze svojej pravomoci, shĺadal nss toto:
a) Pokial’ sťažnosť vytýká, že žal. úřad neprávom nariadil do obecného rozpočtu preliminovať novů položku 1. kap. III. rubr. 2. »príspevok k nákladom na stráž bezpečnosti a civilnú stráž« v čiastke 40000 Kč a zvýšit’ pol. 7. kap. XI. rubr. 2. »príspevok na zemskú nemocnicu v Berehove« z čiastky 10000 Kč na 20000 Kč, lebo vraj pri vynesení tohoto svojho výroku žal. úřad nehĺadel k výtkám sťažujúceho si města, vzneseným v jeho vyjádření zo dňa 5. mája 1930 podanom k rozpočtovým změnám, zamýšlaným podl’a usnesenia žal. úřadu zo dňa 16. apríla 1930, a vytýkajúcim protizákonnosť v tomto smere zamýšlanej úpravy rozpočtu, uznal nss túto námietku sťažnosti bezdóvodnou, keďže sťažujúce si město vo zmienenom vyjádření výslovné sa osvědčilo, že nečiní žiadnych námietok proti vo vyšeuvedenom smere zamýšlaným změnám rozpočtu.
b) Pokial’ ale sťažnosť vytýká, že žal. úřad neprávom škrtnul z rozpočtu pol. 7. kap. XI. rubr. 1. »podpora maďarského internátu z roku 1924«, lebo že sa k poskytovaniu tejto podpory sťažujúce si město zaviazalo a že tento závázok proti němu lza i súdnou cestou vymáhať, uznal nss túto námietku — jako nedostatočne konkretizovaná (§ 18 zák. o ss) — nepřípustnou, keďže sťažujúce si město vo sťažnosti neuvádza, že na ktorom usnesení městského zastupitelstva spočívá tvrdená povinnost’, resp. závazok města, a netvrdí, že v tomto smere vydané usneseme komu bolo intimované a že týmto sposobom by bol pre zmienený internát založený právny titul k uplatňovaniu tejto podpory oproti sťažujúcemu si městu.
Ad a) a b). Za tohoto stavu věci padá i výtka sťažnosti, že žal. úřad neodóvodnil napadnuté rozhodnutie, pokial’ výtka tá smeruje proti onej časti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týká oných úprav rozpočtu, o ktorých bolo jednané sub a) a b), ktorážto výtka bola by, podĺa toho, čo bolo svrchu dovoděné, přípustná len podal’, pokial’ by pri týchto úpravách neišlo o úpravy převedené len s hĺadiska účelnosti.
c) Sťažnosť vytýká ďalej, že žal. úřad neprávom zvýšil v rozpočtu pol. 12. kap. I. »obecnú dávku z nájomného so sadzbou 15%« z preliminovaných a měst. zastupiteťstvom schválených 200000 Kč na 411434 Kč 40 h, lebo že podĺa dávkových pravidiel sťažujúceho si města, schválených právě žal. úradom s platnosťou do konca roku 1932, je nemožné čiastku 411434 Kč 40 h vybrat’ a že bolo by to možné len so súčasným změněním týchto dávkových pravidiel.
Túto námietku sťažnosti uznal nss bezdovodnou už preto, lebo žal. úřad v napadnutom rozhodnutí vzhĺadom na zvýšenie onej položky súčasne výslovné nariadil sťažujúcemu si městu vyberať túto dávku v 15%och podĺa pravidiel vydaných v prílohe k vl. nar. č. 143/22 vo znění čl. VI. vl. nar. 15/28, čím tedy vyslovil súhlas s potřebnou změnou dosiať platných dávkových pravidiel pre vyberanie dávky z nájomného. Že by ale týmto opatřením žal. úřadu táto rozpočtová položka v tej výške ako bola žal. úradom v napadnutom rozhodnutí zvýšená, nemohla sa dosiahnuť, sťažnosť nevytýka.
Z týchto příčin bolo sťažnosť města Berehova zamietnuť pre bezdóvodnosť.

Citace:

č. 10853. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 617-622.