Č. 10864.

Stavebné právo (Bratislava): Mestský notářsky urad — ako úřad stavebný — nemóže vydat’ parcelačné povolenie podl’a § 64 č. 3 mest. stav. statutu, dokial’ tu nie je právoplatné usnesenie mest. zastupitelstva vo smysle druhej časti odst. 1 § 63 o regulácii příslušných náměstí, tried a ulic.
(Nález zo dňa 18. novembra 1933 č. 19034/32.)
Prejudikatura: Boh. A 10655/33.
Vec: Katerina E. vo V. a spol. proti zemskému úřadu v Bratislavě o rozdelenie pozemku a o stavebné povolenie.
Výrok: Napadnuté rozhod nutia sa zrušujú pre nezákonnost’.
Dovody: I. V podáni de pres. 20. decembra 1928, riadenom na městský notársky úrad v Bratislavě, žiadala firma »Bratislavský parný a liečebný kúpel’, úč. spol., o povolenie rozdelenia svojich pozemkov na stavebné parcele, t. j. uznanie svojich pozemkov za stavebné parcele dl’a § 3 mest. statutu, a to pozemkov ležiciach »v hone Kúpelná ulica Justiho rad« pod miestnymi číslami 1804 a 1805.
Mestský notársky úrad rozhodnutím zo dňa 28. decembra 1928 č. 68065 dovolil žiadatel’ke, aby pozmeniac parcelu mp. č. 1805 vo vymere 3719 m2 po vyrovnaní hraníc s parcelami mp. č. 1804, 1959, 1949/12 na Justiho radě a v Kúpeťnej ulici mohla nechať vteliť do pozemkovej knihy ako stavebné parcele následovně parcele: mp. č. 1805/1 vo výmere 2936 m2, mp. č. 1805/2 vo vymere 681 m2 a mp. č. 1804 vo výmere 347 m2. V tomto rozhodnutí bolo ďalej — mimo iných — uvedené: Parcelačné povolenie sa vydává pod následovnými podmienkami, ktoré tvoria podstatnú súčiastku tohoto povolenia a bez vyplnenia ktorých sa nemože vydat’ pravoplatné stavebné povolenie: I. Regulačně a stavebné čiary, tak aj výška prahu musia zodpovedať ustanoveniam konečných uzavretí, ktoré sa v budúcnosti pravoplatné vynesú. II. Zastavovací spósob sa ustáluje »na základe horeuvedených uzavretk následovně: 1. Účel stavby: Len obytné a obchodné miestnosti sa možu povolit’. 2. Sirka ulice: Kúpelnej ul. 10 m. Směr stavajúcej kúpeťnej budovy, t. j. jej stavebnej čiary v Kúpelnej ul., sa má dodržať. 3. Stavebná čiara je v regulačnej čiare. 4. Vnútorná (zadná) stavebná čiara 12 m za prednou stavebnou čiarou v Kúpelnej ulici a 14 m na Justiho radě. 5. Odchýlky sú přípustné: a) před stavebnou čiarou: 15 cm risalit v max. dlžke 4.00 m, b) za vnútornou stavebnou čiarou: na parcele číslo 1805/2 vedl’a parcely mp. č. 1804 křídlo dvorné; parcela mp. č. 1804 sa móže vo dvore pre závodně účele zastavať v přízemí úplné, ináč len křídlo dl’a dobrozdania stavebného úřadu. Na ostatných plochách sa móžu postavit’ len ploty, připadne po jednom altánku a jednej garáži pre »svoju« potřebu. 6. Sposob zastavenia uzavretý. Pri zastaviteťnosti sú vždy smerodajné ku parcelačnému povoleniu pripojené plány. 7. Oprava prúčelia; Prúčelie parciel č. 1805/2 a 1804 na Justiho radě musí byť jednaké s jednakou výškou rada okien a říms. 8. Maximálna výška římsy v středu uličnej fronty merané 22 m nad upraveným chodníkom na Justiho radě a 15 m v Kúpeťnej ulici, pri čom musí byť priechod z váčšej výšky na menšiu převedený na parcele č. 1805/2, takže výška 22 m přesahuje len na 15 m od rohu do Kúpelnej ulice. 9. Maximálny počet nadzemných podlaží: VI. na Justiho radě, IV. v Kúpeťnej ulici. 10. Minimálna výška římsy na celom obvode meraná 22 m na Justiho radě nad upraveným chodníkom. 11. Minimálny počet přípustných podlaží: VI. na Justiho radě, IV. v Kúpelnej uí. 12. Sklon střechy: maxim. 45°, minim. 30°, ale .započatý sklon sa má na súsednej parcele podržať . . .
Z tohoto rozhodnutia podali sť-lia odvolanie.
Rozhodnutím zo dňa 30. apríla 1929 č. 58065/16 vyslovil žal. úřad, že so zamietnutím odvolania sť-ťov výměr notářského úřadu zo dňa 28. decembra 1928 schvaluje, poťažne v smysle § 81 vl. nar. č. 8/28 Sb. doplňuje takto: V južnej čiastke Kúpeťnej ulice stanoví sa súčasne v smysle 2. § stav. štatutu města Bratislavy z roku 1872 minimálna šířka ulice 10 m. Na straně parných kúpeťov třeba podržať stavebnú čiaru terajších kúpeťov, pre ktoré táto bola už vrchnostensky stanovená. »Na protivnej straně vd. Kateřina E. a spol. stanoví sa súčasne stav. čiara tým spósobom, že lOmetrová šířka ulice, fronta od fronty, má byť súbežne s parnými kúpeťami zadržaná. Toto vrchnostenské ustanovenie je smerodajné i pre budúcu generálnu reguláciu města Bratislavy a v páde vybudovania bloku oproti parnému kúpeťu, na rohu Kúpelnej ulice a Justiho radu, má sa projekt stavieb hoře uvedeným podmienkam prispósobiť a doporučuje sa, keď by to premávkové poměry vyžadovaly, nariadiť na tejto straně arkádové zastavenie tak, aby šířka ulice v prizemí bola najmenej 13.30 m.« — Za dóvody tohoto svojho rozhodnutia uviedol žalovaný úřad toto: Vzhladom na předpisy 2. odstavca § 1 cit. stav. štatutu bolo třeba apelácii »vyhoveť« a prihliadnuť k regulácii ulice Kúpeťnej, lebo regulácia tejto ulice nebola dosaváď pravoplatné převedená. Do ohťadu berúc, že otázka stanovenia stavebnej čiary na obidvoch stranách súvisí s eminentnou otázkou rozšírenia parného a liečebného kúpeťa v Bratislavě, bolo třeba v stav. štatutu stanovený rozměr ulice zabezpečit’ tým viacej, lebo to aj komunikačně poměry dotyčnej čiastky města vyžadujú.
II. V druhom podaní de pres. 20. decembra 1928, riadenom tiež na mest. notársky úrad v Bratislavě, žiadala firma »Bratislavský parný a liečebný kúpeť, úč. spol.« o povolenie ku stavbě domu podla připojených plánov na parcele m. č. 1805/2 na Justiho radě v rozmere 684 m2. Mestský notársky úrad rozhodnutím zo dňa 28. decembra 1928 č. 68143 dovolil žiadatelke, aby na území města Bratislavy na pozemku č. p. 1805/2 na Justiho radě štyriposchoďový dom vystavila.
Tiež z tohoto rozhodnutia podali sť-lia odvolanie. Rozhodnutím zo dňa 30. apríla 1929 č. 17521/16 vyslovil žal. úřad, že pozmeňujúc svoj výměr zo dňa 28. februára 1929 rozhodnutie mest. notárského úradu zo dňa 28. decembra 1928 č. 68143 pri zamietnutí odvolania schvaluje. Toto rozhodnutie odóvodnil žal. úřad takto: Mestský notársky úrad v Bratislavě ako 1. stupňová stavebná vrchnost povolil firmě »Bratislavský parný a liečebný kúpel’« dotyčnú stavbu pod istými podmienkami. Zem. úřad svojim výmerom zo dňa 28. februára 1929 zrušil sťažované rozhodnutie z toho hlavného dóvodu, že regulácia Kúpeťnej ulice v smysle § 1 stav. statutu nebola schválená. Medzi tým čásom však mal zem. úřad příležitost’ zaoberať sa reguláciou tejto ulice a sice na základe odvolania vdovy E., podaného v záležitosti oddelenia parciel pre stavbu tohoto kúpeťného domu. Na základe vyšetrenia stavu věci na tváři miesta schválil zem. úřad výmerom zo dňa 30. apríla 1929 č. 58065 parceláciu pozemku na rohu Kúpel’nej ulice a Justiho radu povolenú výmerom mest. notářského úřadu zo dňa 28. desembra 1928 č. 68065. Výmerom týmto riešil zem. úřad definitivně aj stavebnú čiaru na obidvoch stranách Kúpeťnej ulice a tým aj reguláciu tejto ulice. Tým však odpadnul jediný hlavný dovoď, pre ktorý zem. úřad z moci úradnej zrušil výměr mest. notářského úřadu v Bratislave zo dňa 28. decembra 1928 č. 68143, ktorým bolo udelené povolenie k tejto stavbě. Keďže jediný dóvod, pre ktorý zem. úřad oďoprel schválit’ stavebné povolenie mest. notářského úřadu, odpadnul, musel zem. úřad svoj výměr zo dňa 28. februára 1928 pozmeniť a výměr mest. notářského úřadu zo dňa 28. decembra 1928 č. 68143 spolu s podmienkami v ňom uvedenými schválit’.
O sťažnosti uvážil nss:
I. Rozhodnutie zo dňa 30. apríla 1929 č. 58065/16: Sť-lia nainietajú, že mest. not. úřad nebol oprávněný, aby vydávajúc firmě »Bratislavský parný a liečebný kúpel’« parcelačné povolenie sám riešil tiež reguláciu KúpeFnej ulice, lebo podťa § 63 stav. štatutu města Bratislavy má magistrát, resp. teraz mest. not. úřad před svojim rozhodnutím predložiť návrhy týkajúce sa regulácie už existujúcich ulic k schváleniu valnému shromaždeniu (zastupitelskému sboru), čo sa však v danom případe nestalo; žal. úřad mal tedy, poneváč sť-lia nedostatok onoho schválenia zastupitelským sborom vytýkali v odvolaní z rozhodnutia mest. not. úradu, rozhodnutie to zrušiť a nie ho podla § 81 vl. nar. č. 8/28 Sb. doplňovat’ výrokom týkajúciin sa regulácie zmienenej ulice.
Túto námietku sťažnosti shladal nss dóvodnou:
Podla § 64 č. 3 stav. štatutu města Bratislavy z r. 1872 náleží udělovat’ svolenie k rozdeleniu pozemku na stavebné miesta do kompetencie magistrátu (teraz podla § 10 zák. č. 243/22 a § 6 vl. nar. č. 335/ 22 mest. notárského úradu). Podla druhej časti odstavca 1 § 63 tohože štatutu má magistrát (mest. not. úřad) před svojim usnesením ako stav. úrad určité návrhy tam uvedené, medzi ktoré patria i návrhy týkajúce sa regulácie už existujúcich náměstí, tried a ulic, předložit’ valnému shromaždeniu (teraz městskému zastupitelstvu) k schváleniu. Tomuto předpisu má sa rozumět’ tak, že jedine valné shromaždenie (mest. zastupitelstvo) je povolané, aby návrhy tie schválilo, t. j. o nich samo rozhodlo; na to teprv rozhodne magistrát (mest. notár. úrad) v oboru svojej posobnosti podl’a § 64 cit. statutu, tedy — pokial’ ide o parcelačné povolenie — podl’a § 64 č. 3 cit. statutu, súc pri tom viazaný rozhodnutím valného shromaždenia (mest. zastupitelstva) o oných návrhoch, zmienených v druhej časti odst. 1 § 63 cit. statutu, tedy tiež o návrhoch na reguláciu už existujúcich náměstí, tried a ulic (srov. nál. Boh. A 10655/33).
Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že v danom případe nemohol mest. notářsky úřad — ako úřad stavebný — vydat’ parcelačné povolenie podl’a § 64 č. 3 cit. statutu skór, dokial’ tu nebolo pravoplatné usneseme mest. zastupitelstva vo smysle druhej časti odst. 1 § 63 tohože statutu o regulácii Kúpelnej ulice. Je nesporné, že takéto usnesenie mest. zastupitelstva vydané nebolo.
Za tohoto stavu věci mal tedy žal. úřad — vybavujúc odvolanie sť-l’ov do rozhodnutia mest. notár, úřadu o parcelačnom povolení, v ktoromžto odvolaní sť-lia vytýkali nedostatok usnesenia mest. zastupitelstva o zinienenej regulácii, — rozhodnutie mest. notár, úřadu ako odporujúce predpisom obsaženým v druhej časti odst. 1 § 63 cit. statutu zrušit’. Žal. úřad však tohoto postupu nezachoval, ale prezkúmával rozhodnutie mest. notár, úřadu meritorne, vychádzajúc pri tom — ako z odóvodnenia napadnutého rozhodnutia ide na javo — z právneho názoru, že ten nedostatok usnesenia mest. zastupitelstva mohol na základe § 81 vl. nar. č. 8/28 sám napravit’ tým, že rozhodnutie mest. notárského úradu doplnil výrokom týkajúcim sa regulácie Kúpelnej ulice.
Lež tento právny názor žal. úřadu je mylný.
V odst. 1 § 81 vl. nar. č. 8/28 sa stanoví, že odvolací úřad rozhodujúc o odvolaní je oprávněný nahradit’ jak výrok, tak i odódovnenie nižšieho úřadu svojim výrokom alebo odóvodnením a podl’a toho v odpor vzaté rozhodnutie v každom smere zmeniť alebo doplniť. Podl’a tohoto ustanovenia je ovšem odvolací úřad oprávněný doplňovat’ ono rozhodnutie úřadu nižšej stolice, proti ktorému smeruje odvolanie, o ktorom odvolací úřad rozhoduje. Z cit. ustanovení nelzá však dovodit’, že by odvolací úřad bol tiež oprávněný, aby — vybavujúc odvolanie podané do rozhodnutia úřadu nižšej stolice — sám vydával výroky, vydanie ktorých nenáleží do kompetencie onoho úřadu, jehož rozhodnutie odvolací úřad k odvolariu prezkúmáva, ale do kompetencie orgánu iného.
Pre opačný mylný právny názor, z ktorého žal. úřad vychádzal v otázke svojej kompetencie k vydaniu výroku o regulácii Kúpelnej ulice, bolo rozhodnutie zo dňa 30. apríla 1929 č. 58065/16 zrušit’ podl’a § 7 zák. o ss, aniž sa nss mohol zabývat’ ďalším obsahom tohoto rozhodnutia a námietkami sťažnosti, smerujúcimi proti tomuto ďalšiemu obsahu zmieneného rozhodnutia. II. Rozhodnutie zo dna 30. apríla 1929 č. 17521/16.
Toto rozhodnutie, ktorým žal. úřad zamietol odvoianie sť-l’ov do rozhodnutia mest. notár, úřadu o stavobnom povolení udelenom firmě Bratislavský parný a liečebný kúpel’«, je nezákonné už preto, že stavebné povolenie lza udělit’ teprv vtedy, bolo-li pravoplatné udelené parcelačné povolenie. Poneváč však rozhodnutie žal. úřadu týkajúce sa parcelačného povolenia, totiž rozhodnutia zo dňa 30. apríla 1929 č. 58065/16, o ktorom bolo jednané svrchu sub I., nss shťadal nezákonným a zrušil ho podl’a § 7 zák. o ss, bolo podl’a § 7 zák. o ss zrušiť i rozhodnutie zo dňa 30. apríla 1929 č. 17521/16, lebo tomuto rozhodnutiu týkajúcemu sa stav. povolenia bol zrušením rozhodnutia, ktoré sa týká parcelačného povolenia, odňatý potřebný právny podklad; za tohoto stavu vecí nemal nss podnětu zabývat’ sa námietkami sťažnosti smerujúcimi proti rozhodnudu týkajúcemu sa stav. povolenia.

Citace:

č. 10864. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 652-656.