Č. 10 698.


Právo banské: Nie je právneho nároku na sľavu poplatkov z dolových mier podľa § 2 zák. č. 368/1919 Sb.
(Nález zo dňa 9. septembra 1933 č. 15 160.)
Vec: Aladár Sz. v R. proti ministerstvu verejných prác o sľavu poplatkov z dolových mier.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdóvodnosť.
Dôvody: Podáním de pres. 19. septembra 1929, riadeným na žal. úřad, domáhal sa sť-ľ podľa zák. zo dňa 25. júna 1919 č. 368 Sb. sľavy v čiastke asi 15 000 Kč zaostalého merného a kutebného vymeraného mu z jeho bani. Žal. úřad napadnutým rozhodnutím tejto žiadosti nevyhověl z týchto dôvodov: Už zdejším výnosom z 10. mája 1924 bola zamietnutá žiadosť sť-ľova za sľavu poplatkov z dolových mier preto, že neboly dokázané podmienky § 2 zák. č. 368/19. Od tej doby však sť-ľ nekonal vo svojom banskom majetku žiadnych prác, takže nelza tvrdiť, že by teraz buď v dolových mierach alebo v kutištiach bola preukázaná chudosť ložisk, znalecký posudok však — sť-ľom predložený — obsahuje okrem výpočtu dolových mier len zcela stručné prehlásenie o špatnej jakosti rud a je i v rozporu s úradným posudkom o ložiskách; ostatne sť-ľ sám tvrdí, že jeho banský majetok má veľkú hodnotu. Technické a hospodárke dôvody, ktoré by kutanie nedovolovaly, tiež nie sú preukázané, nie sú tedy splněné podmienky § 2 zák. č. 368/19.
Sťažnosť na toto rozhodnutie neuznal nss dôvodnou z týchto úvah:
Podľa § 2 zák. zo dňa 25. júna 1919 č. 368 Sb. sľavy na mernom a kutebnom povoľujú sa len výnimečne min. práč, jedná-li sa dľa posudku znalcov o chudé ložiska, alebo o závažné dôvody technické a hospodárské, ktoré kutanie dosiaľ nedovolovaly. Tuto zákonnú normu podľa jej znenia nelzä ináč vykladač než že tou dává sa právo min. prác ku sľave na mernom a kutebnom a to len v prípadoch, v ktorých podmienky v tejto norme uvedené sú splněné, a že i v týchto prípadoch môže min. použiť tohoto práva výnimečne, čo však znamená toľko, že i v prípadoch, v ktorých podmienky v onej norme uvedené sú splnené, môže sice min. svojho práva k sľave měrného a kutebného použiť, avšak že není povinné tak učiniť. Z toho plynie, že straně neprislúcha právny nárok na poskytnutie onej sľavy. Vtedy ale nemôže sť-ľ právom tvrdť, že žal. úřad zamietnuvši jeho žiadosť za zmienenú sľavu zasiahol tým do nejakého jeho subj. práva (§ 2 zák. o ss) a nemôže sť-ľ vytýkať ani to, že výrok žal. úřadu zamietajúci žiadosť sť-ľovu je podstatné vadný preto, že vraj žal. úřad pri zistení toho, že neide v danom prípade o závažné technické a hospodárské dôvody, ktoré kutanie dosiaľ nedovolovaly, nehľadel k znaleckej mienke, ktorú sť-ľ svojou žiadosťou zo dňa 29. marca 1930 žal. úřadu predložil.
Citace:
č. 10 698. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 15/2, s. 237-238.