Č. 11891.

Samospráva obecná. — Administrativně pokračovanie (Podk. Rus): Rozhodovat’ o ručeniu obce za škodu, ktorá bola pri správě majetku sirotského zpósobena tretim osobám zaviněním orgánov obce, patří na Slov. a v Podk. Rusi do kompetencie rádných súdov.
(Nález zo dňa 4. mája 1935 č. 11203/35.)
Vec: Dr. Ludevit F. v B. proti zemskému úřadu v Užhorode o náhradu škody pri správě sirotského majetku.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnost.
Dovody: Zastupitelstvo města Berehova usnieslo sa dľa § 291 zák. čl. 20: 1877 a § 85 nar. uh. min. vnútra č. 55200/1903 vo schódzi, konanej dňa 10. októbra 1918, na tom, že peniaze mestskej sirotskej pokladně uloží čiastočne u peňažného ústavu »Beregszászi hitelintézet«. Tento peňažný ústav uzavřel v roku 1925 mimokonkurzné narovnanie, následkom čeho utrpěla bývalá sirotská pokladňa města Berehova ztrátu v čiastke 69918 Kč 32 h.
Poručenský úřad 1. stolice v Berehove, dovolávajúc sa § 299 zák. čl. 20: 1877, vyzval prípisom zo dňa 1. apríla 1929 městský úřad v Berehove k vyjátreniu, jakým spósobom hodlá hradit zmienenú ztrátu; na čo městské zastupitelstvo města Berehova vyslovilo usnesením zo dňa 7. mája 1929, že město túto ztrátu nehradí, lebo ho nezaťažuje zodpovědnost k úhradě tejto ztráty.
Proti tomuto usneseniu odvolal sa sť-ľ. Odvolanie toto bolo výmerom okr. úřadu v Berehove zo dňa 2. apríla 1931 odmietnuté s tým odůvodněním, že ono usnesenie je přehlášením vydaným na výzvu poručenského úřadu, ktoréžto prehlásenie neprejudikuje meritornemu riešeniu, ktoré »neleží« v kompetencii obce.
Napadnutým rozhodnutím zamietol žal. úřad odvolanie, ktoré podal sť-ľ do zmieneného výměru okr. úřadu. V napadnutom rozhodnutí bolo uvedené: Mest. zastupitelstvo usnieslo sa vo schódzi, konanej dňa 10. októbra 1918 na tom, že čiasf peňazí mestskej sirotskej pokladně uloží do Berehovského úvěrného ústavu. Týmto usnesením vyhovělo městské zastupitelstvo ustanoveniam § 291 zák. čl. 20: 1877 a § 85 nar min. vnútra č. 55200/1903, keďže Berehovský úvěrný ústav bol dňa 10. októbra 1918 spoľahlivým peňažným ústavom vo smysle ustanovenia § 291 čl. 20: 1877. Usnieslo-li sa však mest. zastupitelstvo v Berehove ve schódzi, konanej dňa 7. mája 1929, na tom, že město Berehovo nenahradí škodu, vzniklú mestskej sirotskej pokladní následkom mimokonkurzného vyrovnania Berehovského úvěrného ústavu v roku 1925, usnieslo sa právom. Hlavná a subsidiárna zodpovědnost za uložené sirotské peniaze dľa ustanovenia §§ 291 a 299 zák. čl. 20: 1877 vzniká totiž len vtedy, jestli členovia mest. zastupitelstva (viď § 85 nar. min. vnútra č. 55200/1903) nešetřili pri ukládání týchže peňazí zákonných podmienok, stanovených pre jejich uloženie. V konkrétnom případe bolo zistené, že mest. zastupitelstvo pri svojom usnesení zo dňa 10. októbra 1918 tieto podmienky šetřilo, keďže peniaze uložilo v spoľahlivom tej doby penažnom ústave. Dňom 1. januára 1923 přešla celá sirotská agenda z města Berehova na poručenský úřad 1. stolice v Berehove dľa ustanovenia zák. č. 246/1922 Sb., vl. nar. č. 326/1922 Sb. a vyhlášky ministerstva spravedlnosti č. 382/1922 Sb. O zavedení mimokonkurzného vyrovnania zažiadal Berehovský úvěrný ústav dňa 2. júla 1925. Neni preukázané, že spoľahlivosť Berehovského úvěrného ústavu do dňa 1. januára 1923 sa změnila, resp. zhoršila do tej miery, že mest. zastupiteľstvo, resp. orgány, ktoré ich zastupovaly, malý povinnost učiniť nové opatrenia ohľadne uloženia peňazí, umiestených vo shora zmienenom peňažnom ústave. Bolo preto nutné podané odvolanie zamietnuť.
Majúc rozhodovať o sťažnosti, ktorú na toto rozhodnutie podal sť-ľ, jako zákonný zástupca svojej nezl. dcéry Very, musel sa nss predovšetkým z povinnosti úradnej zabývat’ otázkou, bol-li žal. úřad příslušným vydať napadnuté rozhodnutie. V tomto smere dospěl nss k týmto záverom:
Jako ide zcela nepochybné na javo z obsahu napadnutého rozhodnutia, vychádzal žal. úřad sám z předpokladu, že sť-ľ vystupoval v pokračovaní správnom, ktoré bolo ukončené vydáním napadnutého rozhodnuta, jako zákonný zástupca svojej nezl. dcéry Věry, a ďalej z předpokladu, že sť-ľ — vo zmienenej svojej vlastnosti — domáhal sa v pokračovaní správnom u úradov správných, aby tieto úřady riešily otázku, zda město Berehovo je povinné ručiť za škodu sposobenú zaviněním svojich orgánov pri správě skotského majetku, k němuž — podľa ďalšieho předpokladu žal. úřadu — náležal i majetok zmienenej nezl. dcéry sť-ľovej. — Túto otázku riešil žal. úřad v napadnutom rozhodnutí meritorne a zodpovedal ju v tom smysle, že město Berehovo za onú škodu neručí.
Napadnuté rozhodnutie javi sa tedy podľa svojho obsahu judikátnym výrokom úřadu správného o otázke, zda obec ručí za škodu zavinenú orgánmi obce. Takýto nárok na náhradu škody je podľa právneho stavu platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nárokom súkromoprávnym. Je-li tento nárok nárokom súkromoprávnym, tedy rozhodujú o takomto nároku zásadné riadne súdy; táto zásada je vyjádřená v § 2 č. 3 a 2 uh. civ. súd. poriadku (zák. čl. 1:1911). Výnimka z tejto zásady nastává len potiaľ, pokiaľ výslovná špeciálna pozitivna zákonná norma přikazuje rozhodovanie o určitých náhradných nárokoch tohoto druhu do posobnosti úradov správných alebo orgánov iných. Že by v danom případe šlo o takúto výnimku, nss neshľadal.
Z týchto úvah plynie tedy, že žal. úřad nebol kompetentný riešiť autoritativně svrchu zmienenú otázku. Učinil-li tak, osobil si kompetenciu, ktorá mu po zákonu nepřísluší.