Č. 11692.Šľachtictvo. — Policajné právo trestné: * Prestupku podľa § 6 odst. 1 č. 1 zák. č. 243/1920 Sb. dopustí sa aj, kto úmyseľne a verejne hradí naznačiť svoje bývalé šľachtictvo inak než užíváním šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, zákonom zrušených.(Nález zo dňa 23. januára 1935 č. 9125/31.)Vec: Dr. Vojtech D. vo S. proti zemskému úradu v Bratislave o priestupek podľa zák. č. 243/1920 Sb.Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.Dôvody: Napadnutým rozhodnutím — pokiaľ to prichádza v úvahu pre dnešný spor — bol sť-ľ uznaný vinným priestupkom § 6 odst. 1 č. 1 zák. č. 243/1920 Sb. spáchaným tým, že dňa 22. mája 1930 predviedol k odvodnej komisii svoje kone do H., ktoré úmyseľne opatril na ľavom boku znakom v podobe šľachtickej korunky, čím hľadel naznačit svoje bývalé šľachtictvo, — a bol sť-ľ na základe § 6 odst. 1 a 2 cit. zák. odsúdený k peňažitej pokute 1.000 Kč. V dovodoch napadnutého rozhodnutia bolo uvedené: Sť-ľ nepoprel, že svoje kone úmyseľne opatril znakom, ktorý má podobu kruhu, z ktorého vybieha pät papršlekov končiacich napodobením perly a uprostred kruhu sa nachodí písmeno D. Je všeobecne známo, že za starého režimu, kedy bolo šľachtictvo dovolené, užívalo sa k označeniu rôznych stupňov šľachtictva znaku korunky v podobe rôznych krúžkov alebo polkrúžkov, z ktorých vybiehaly papršleky v počtu rôznom dľa stupňa šľachtictva (päť, sedem atď.), ktoré končily napodobením perly. Takými znaky bývalá šľachta opatrovala svoj movitý majetok všade, kde nemohlo byť užité celého erbu. Jestliže tedy sť-ľ upotrebil k označeniu svojich koní takéhoto znaku, učinil to práve tak, jako to bolo skoršie zvykom. Poneváč ale dľa § 1 zák. č. 61/1918 Sb. bolo šľachtictvo a veškeré z neho plynúce práva zrušené, bolo zrušené aj právo označovania predmetov sposobom, ktorý by upomínal na bývalé šťachtictvo. A preto, že sť-P k označeniu svojich koní užil vedome a úmysePne takéhoto označenia, ktorého povaha jako znaku šľachtického bola poznaná snadno aj tretími osobami, nakoPko dPa výpovedí svedka Jozefa H. si toho všimla i odvodná komisie a jej velitel' sa vyjádril, že »po 12 ročnom trvaní republiky užívanie takéhoto znaku by málo byť zakázané, je to predsa škandák, musela byť jeho vina v tomto smere uznaná a obžalovaný odsúdený pre úmyseľné a verejné užívanie erbového odznaku svojej býv. šPachtickej rodiny, lebo to učinil len preto, aby tak naznačil svoje bývalé šťachtictvo.O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:V § 6 odst. 1 č. 1 zák. č. 243/1920 Sb. sa stanoví: Priestupku sa dopustí a vážením, na Slov. uzamčením, od 24 hodin do 14 dní, alebo trestom peňažitým od 50 do 15.000 Kč budiž potrestaný: kto úmyseľne a verejne užívá šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, ktoré boly zákonom zrušené, alebo kto takým spôsobom hľadí naznačiť svoje bývalé šťachtictvo.Z doslovu § 6 odst. 1 č. 1 cit. zák. ide tedy na javo, že zákon stíhá trestom: a) toho, kto úmyseľne a verejne užívá šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, ktoré boly zákonom zrušené, b) toho, kto »takým spôsobom« hľadí naznačiť svoje bývalé šťachtictvo. Je tedy spoločnou náležitosťou skutkovej podstaty oboch týchto predpokladov [a) i b)] úmyseľnosť a verejnosť jejich spáchania. Rozdiel medzi skutkovými podstatami týchto priestupkov spočívá v tom, že ku skutkovej podstate priestupku uvedeného sub a) vyhľadáva zákon, aby pachateľ užíval zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, — kdežto ku skutkovej podstate priestupku uvedeného sub b) nevyhľadáva zákon užívania zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, lež skutková podstata tohoto deliktu je podľa zák. daná už tým, že niekto hľadí inak než užíváním zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, naznačiť svoje bývalé šľachtictvo.Je tedy spoločnou náležitosťou skutkovej podstaty oboch týchto predpokladov [a) i b)] úmyseľnosť a verejnosť jejich spáchania. Rozdiel medzi skutkovými podstatami týchto priestupkov spočívá v tom, že ku skutkovej podstate priestupku uvedeného sub a) vyhľadáva zákon, aby pachateľ užíval zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, — kdežto ku skutkovej podstate priestupku uvedeného sub b) nevyhľadáva zákon užívania zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, lež skutková podstata tohoto deliktu je podľa zák. daná už tým, že niekto hľadí inak než užíváním zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, naznačiť svoje bývalé šľachtictvo.Obrat »takým spôsobom« vzťahuje sa zrejme len na oný spôsob spáchania deliktu, ktorý je kvalifikovaný predchádzajúcimi slovmi »úmysľne a verejne«. Lebo, keby sa obrat »takým spôsobom« vykládal tak, že sa vzťahuje i na užívanie zákonom zrušených šľachtických titulov, erbov, rádov, vyznamenaní, došlo by sa k záveru, že skutková podstata priestupku uvedeného ad b) shoduje sa so skutkovou podstatou priestupku uvedeného ad a), tedy k záveru, ktorý zákonom zamýšlaný nebol.Ako je patrné z enunciátu napadnutého rozhodnutia i z jeho odôvodnenia, uznal žal. úrad sť-ľa vinným priestupkom uvedeným svrchu ad b), lebo žal. úrad vyslovil, že shľadáva skutková podstatu priestupku podľa § 6 odst. 1 č. 1 zák. č. 243/1920 Sb. v tom, že sť-ľ hľadel naznačit svoje bývalé šľachtictvo, keď predviedol k odvodnej komisii svoje kone, ktoré opatril odznakom v podobe šťachtickej korunky, ktorým znakom — ako sa to v napadnutom rozhodnutí ďalej uvádza — »bývalá šľachta opatrovala svoj movitý majetok všade, kde nemohlo byť užité celého erbu.«Sť-ľ stojí na stanovisku, že není tu preto daná skutková podstata priestupku za vinu mu kladeného, že zákon stíhá len užívanie zrušených šľachtických erbov, kdežto v danom prípade oný odznak, ktorým sť-ľ svoje kone opatril, není erbom bývalej šľachtickej rodiny sť-ľovej. Lež v tomto smere nemohol súd dať sťažnosti za pravdu, keď, ako plynie z horejších úvah, pre skutková podstatu priestupku uvedeného svrchu ad b) — a jedine pre tento priestupok bol sť-ľ napadnutým rozhodnutím odsúdený — zákon nevyhľadáva užívanie zrušeného šľachtického erbu, ale naznačenie býv. šľachtictva iným spôsobom, než užíváním zrušeného šľachtického erbu, ktoréžto posledne zmienené užívanie prevádzané úmyseľne a verejne tvoria skutková podstatu priestupku uvedeného ad a), pre ktorý však sť-ľ napadnutým rozhodnutím odsúdený nebol.V ďalších vývodoch namieta sť-ľ, že priestupok, pre ktorý bol napadnutým rozhodnutím odsúdený, je už premlčaný, dovodzujúc v tomto smere, že kone predvedené k odvodu bolí 5—6ročné a že, keď ich označil už v jednoročnom veku zmieneným znakom, v dobe učinenia oznámenia od spáchania priestupku už uplynulo viac než 4 roky.Táto námietka je bezdôvodná už preto, že pre otázku, kedy bol priestupok, o aký tu ide, spáchaný, je rozhodná doba, kedy sť-ľ previedol odvodnej komisii kone, opatrené oným znakom, nie však doba, kedy sť-ľ kone znakom tým opatril.