Č. 11905.
Dávka z prírastku hodnoty nemovitostí: Pod pojem »výhody« vo smysle § 16 odst. 2 dávk. prav. (příloha 3. k vl. nar. č. 143/1922 Sb.) nelza zahrnut’ případy prevodov, ktoré podľa § 4 odst. 1 dávk. prav. nie sú podrobené dávke z prírastku hodnoty.
(Nález zo dna 11. mája 1935 č. 15602/35.)
Prejudikatura: srov. Boh. A 10445/33.
Vec: Ján L. v R. proti zemskému úřadu v Bratislavě o dávku z prírastku hodnoty nemovitostí.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnost.
Dovody: Záměnnou smluvou zo dňa 20. apríla 1925 zaměnili si starší Štefan L. a sť-ľ svoje nemovitosti vo smluve tej bližšie označené. Z tohoto převodu bola sť-l’ovi platobným rozkazom starostu obce R. zo dňa 25. januára 1929 predpísaná dávka z prírastku hodnoty nemovitosti čiastkou 467 Kč 10 h. Napadnutým rozhodnutím potvrdil žal. úřad v poradí stolic správných tento předpis dávky.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Podľa správných spisov uplatňoval sť-ľ v pokračovaní před poslednou stolicou správnou (§ 5 zák. o ss), totiž v odvolaní do rozhodnutia okr. úřadu v Král’. Chlumci zo dňa 8. októbra 1931, že dávka z prírastku hodnoty bola mu predpísaná neprávom, keďže šlo o převod medzi sť-ľom a jeho otcom uskutočnený záměnnou smluvou, ktorýžto převod — jak sť-ľ v odvolaní uvádzal — nepodlieha dávke podľa § 4 odst. 1 dávk. prav. (příloha 3. k vl. nar. č. 143/1922 Sb.).
Žal. úřad nezabýval sa v napadnutom rozhodnutí vóbec meritorne otázkou sť-ľom v odvolaní relevovanou, jestli totiž převod, o ktorý ide, patří k oným prevodom, ktoré podľa § 4 odst. 1 dávk. prav. nie sú podrobené dávke, ale odoprel jednať meritorne o tejto otázke a to jedine z dóvodu, že sť-ľa stihly následky prekluzie podľa § 16 odst. 2 dávk. prav., ktoréžto následky žal. úřad vyvodil z tej okolnosti, že sť-ľ, áčkoľvek bol riadne vyzvaný, nepodal vóbec priznania k dávke, v ktoromžto přiznaní mal uviesť a hodnověrně preukázať okolnosti, na základe ktorých činí nárok na »výhodu« podľa § 4 odst. 1 dávk. prav. Je sice pravda, že žal. úřad v poslednom odstavci odóvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol: »Pripomína sa ináč ešte, že podľa odst. 3 § 4 sú len úplatné převody s rodičov na děti oslobodené od dávky z prírastku hodnoty nemovitostí, kdežto opačné nie. Pri záměně sa ale stává převod v oboch smeroch.« Lež v tomto passu napadnutého rozhodnutia nelza spatřovat samostatný dóvod, z ktorého žal. úřad zamietol sť-ľovo odvolanie, ale ide v tomto passu len o púhy přejav názoru žal. úřadu, ako by žal. úřad posudzoval vec po stránke meritornej v případe, že by sť-ľ nebol sa octnul — podľa názoru žal. úřadu — v prekluzii.
Za tohoto stavu věci móže sa tedy nss zabývat’ jedine otázkou, zda je v shodě so zákonom onen vlastný dóvod, o ktorý — ako je svrchu uvedené — žal. úřad svoj výrok jedine opřel.
V § 16 odst. 2 dávk. prav. sa stanoví: »Okolnosti, na základe ktorých sa činí pri vyměřovaní dávky nárok na výhody (prípočty a pod.), je v přiznaní uviesť a hodnověrně preukázať, ináč k nim pri vyměřovaní dávky nebude hľadené.« Dávkové pravidla rozoznávajú jednak případy »oslobodenia od dávky z prírastku hodnoty« — a to případy »oslobodenia osobného« (§ 2) a případy »oslobodenia vecného« (§ 3) — a jednak případy, v ktorých ide o převody, »ktoré nie sú podrobené dávke z prírastku hodnoty« (§ 4). Pri »oslobodení« od dávky ide o výnimku zo zásadnej dávkovej povinnosti stran prevodov, ktoré by inak dávke podliehaly; naproti tomu pri prevodoch, »ktoré nie sú podrobené dávke«, ide o převody, ktoré sú vóbec zásadné vyňaté z dávkovej povinnosti. «
Strana, uplatňujúc v konkrétnom případe »oslobodenie« od dávky, domáhá sa tým výnimky zo zásadnej dávkovej povinnosti, a tedy — ako tiež nss ustálené judikuije (vidz na pr. Boh. A 10445/33) — »výhody« vo smysle § 16 odst. 2 dávk. prav.; naproti tomu nelze pod pojem »výhody« vo smysle § 16 odst. 2 dávk. prav. subsumovať případy upravené v § 4 odst. 1 dávk. prav., keďže u týchto prípadov neide o »oslobodenie« prevodov zásadně dávke podliehajúcich, ale právě naopak o převody, ktoré pod dávkovú povinnost vóbec nespadajú.
Žal. úřad vychádzal v napadnutom rozhodnutí z právneho názoru, že i případy, kde ide o převody, ktoré nie sú podľa § 4 odst. 1 dávk. prav. dávke podrobené, majú byť počítané k »výhodám« vo smysle § 16 odst. 2 dávk. prav. — a vychádzajúc z tohoto právneho názoru, vyslovil žal. úřad, že i okolnosti, na základe ktorých strana dovodzuje, že v konkrétnom případe ide o takýto převod, musí strana podľa § 16 odst. 2 dávk. prav. pod následkami prekluzie uviesť a hodnověrně preukázať v přiznaní k dávke. Lež — ako to plynie z hořejších úvah — je zmienený právny názor žal. úřadu mylný, čo tiež sť-l vytýká.
Pre zmienený mylný právny názor, z ktorého žal. úřad v napadnutom rozhodnutí vychádzal a na ktorom jedine vybudoval svoj výrok, že sť-ľa stihly následky prekluzie vo smysle § 16 odst. 2 dávk. prav., bolo napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 7 zák. o ss.