Č. 11930.

Vodné právo (Slovensko): Proti výroku vodoprávneho úřadu o výške odškodného podl’a § 61 zák. čl. XXIII:1885 (uhor. vod. zák.) je sťažnosť k najv. správ. sudu neprípustná (§ 26 zák. čl. XVIII:1913 a § 3 lit. a) zák. o ss).
(Nález zo dňa 22. mája 1935 č. 15990/35.)
Vec: Štefan G. a spol. v S. proti zemskému úřadu v Bratislavě o odvodnění pozemkov.
Výrok: Sťažnosť sa jednak odmieta pre neprípustnost’, jednak sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Výmerom zo dňa 18. decembra 1930 povolil okr. úřad v Krupine Jozefovi M. a Jánovi L. previesť na svojich pozemkoch, vo výměeu tom bližšie označených, za podmienok vo výmere tom podrobné uvedených, určité odvodňovacie práce a na parcelách, vo výmere tom vyznačených a so služobnosťou zaťažiť sa majúcich, uložiť »hlavníky«, t. j. vykopat’ odpady. V odvolaní do tohoto výměru namietali sť-lia: 1. neprávom bolo povolené Jozefovi M. a Jánovi L. zriadiť na lúkach sť-l’ov otvorené kanály, resp. priekopy, lebo týmto spôsobom zmenšená by bola hodnota a upotrebiteľnosť ich luk; otvorené kanály porušily by celistvost’ ich lúk, lebo oddělené čiastky boly by spojené len mostkami, ohrožovaly by telesnú bezpečnost’ ich dobytka, ktorý by padal do priekop a lámal by si nohy, a mimo to v době rozvodnenia potoku tiahlia by voda priekopami a presiaknutím, resp. pretrhnutím zalkla by ich nižšie ležiace luky a tvořila by stále jazero, prečož navrhovali, aby sa žiadateťom uložilo zriademie zakrytých odvod novacích rúr pod ich lúkami; 2. výška odškodného nesprávné bola stanovená, lebo podľa § 61 zák. čl. XXIII:1885 málo byť odškodné to stanovené odhadnou hodnotou zabranej plochy a mimo to jednou patinou tejto hodnoty.
Napadnutým rozhodnutím vyslovil žal. úřad, že po prezkúmaní věci a po vyšetření miestnych pomerov dna 9. a 10. mája 1931 doplňuje »§ 5« výměru okr. úřadu — ktorý § 5 stanoví určité povinnosti »koncesionára« — nasledujúcimi bodmi: h) v prípade preukázanej potřeby okrem priepustkov v projekta zaznačených zriadiť ďalšie prejazdy, o počte a umiestení ktorých rozhodne zem. technická stavebná správa v Banskej Bystrici v dohodě so záujemníkmi, i) na žiadosť záujemníkov preložiť cestu č. k. . . . na l’avý břeh odpadu, j) za zbytky pozemkov, menšie ako 10 m2, ktoré po provedení stavby zostanú na jednom bode odpadu, poskytnut zvláštně odškodné vo výške náhrad v »§ 6« ustálených. Ďalej vyslovil žal. úřad v napadnutom rozhodnutí, že ináč odvolanie zamieta.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Sť-lia vytýkajú, že sa žal. úřad nezabýval náležite tou čiastkou odvolania, kde brojili proti stanovému odškodného a namietajú, že dôvod napadnutého rozhodnutia, že odškodné je primerané, keďže sa od sť-l’ov nepožaduje príspevok na kanalizáciu, neobstojí, lebo sť-lia nemožu prispievať ku zriadeniu takého diela, ktoré je pro nich škodlivé, ba opačné oprávnění sú požadovat úplné odškodné podľa § 61 zák. čl. XXIII:1885. Z obsahu týchto vývodov sťažnosti ide na javo, že sť-lia tu broja proti výške odškodného.
Lež týmito vývodami sťažnosti nemohol sa nss vecne zabývat’. Podľa § 26 zák. čl. XVIII:1913 rozhoduje totiž o požiadavke strany, ktorá není spokojená s výrokom správného úřadu o výške odškodného podľa tohoto zák., resp. podľa zák. čl. XXIII:1885, tedy i o výške odškodného podľa § 61 zák. čl. XXIII:1885, riadny súd. Vtedy ale sú všetky námietky smerujúce proti výške odškodného tohoto druhu vzhľadom k ustanoveniu § 3 lit. a) zák. o ss vylúčené z kognicie nss-u.
Je tedy sťažnosť v tomto smere neprípustná.

Citace:

Č. 11930. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17/1, číslo/sešit 1, s. 1008-1009.