Č. 2217.

Štátní zamestnanci: Rozhodovanie o otázke výšky zaopatrov. požitkov býv. župných úradníkov, ktorí neboli převzatí čsl. vládou, prináleží v poslednej inštancii správnému župnému výboru (§ 35 zák. čl. 26/1896) a je vylúčené zakročenie min. pre správu Slovenska či už poradom inštančným či už mocí dozerajúceho práva (§ 45 cit. zák. čl.). Inštrukcia ministrom pre správu Slov. v tom směre županom vydaná, aby sa proti nezákonitým usnesením župných správ, výborov odvolali k ministrovi, nemôže tento stav meniti.
(Nález zo dna 12ho apríla 1923 č. 5961.)
Věc: Ludevít M. a Ludevít V. v K. proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska stran pensie.
Výrok: Napadnutá rozhodnutia zrušujú sa ako nezákonitá.
Dôvody: Sť-lom, bývalým župným úradníkom, ustanovil výbor župy Komárenskej, keď neboli do štátnej služby převzatí, výslužné na účet pensijného župného fondu, pri čom započítal ím do základny pensie mimo ročitého platu, tiež válečnú podporu, štátnu zálohu a náhlu výpomoc.
Proti obom usneseniam odvolal se k žal. úřadu župan z dôvodu, že sť-lom ako nepřevzatým úradníkom malá byť ustanovená pensia i bytná pensia vo smysle § 8 zák. z 22. marca 1920 č. 210 sb. dľa platného pensijného statutu iba z ročného kmenového platu.
Napadnutými výroky minister vyhověl odvolaniu župana a vyslovil, že sť-lom patří dl'a statutu komárenskej župy výslužné a bytná pensia, připadne válečná podpora iba dľa kmenového platu, poneváč neboli převzatí čsl. vládou, nestali sa statnými úradníkmi a má sa im ustáliť pensia iba dľa starých pensijných predpisov.
O sťažnostiach do rozhodnutí podaných uvážil nss toto:
V prvej radě bolo povinnosťou nss-u zaoberať sa z moci úradnej otázkou, či žal. úřad bol kompetentný prezkúmať výroky župného správného výboru.
Ako už výše uvedené bolo, vyvolaný bol výrok žal. úřadu v oboch prípadoch odvoláním župana — z čeho by sa dalo súdiť na to, že žal. úřad zakročil ako vyššia inštancia následkom právneho prostriedku.
Úřad žal. v odvetnom spise vo věci V. podanom přiznal sice, že rozhodoval v základe odvolanía podaného županom, súčasne však uviedol, že změnil rozhodnutie 1. inštancie z úradnej moci ako nezákonité, čo by zase nasvědčovalo tomu, že zakročil mocí svojho dozerajúceho práva a je tedy povinnosťou sudu prezkúmať zakročenia úřadu s hlediska prvého i druhého.
Pokial ide o výkon dozerajúceho práva, vyslovil a bližšie odôvodnil nss už v nálezu zo dna 15-ho novembra 1921 č. 14803 (Boh. 1016 adm.), že minister pre Slovensko nemôže z moci úradnej zrušovať konečné, v poriadku správných stolic neodvolatelné rozhodnutie župných správných výborov dľa § 10 zák. čl. 21 : 1886, čo patrno menovite z § 20 zák. čl. 26 : 1896 a § 12 zák. čl. 20 : 1901. Pokial sa ale jedná o zakročenie tohože ministra postupom inštančným, zastává nss v cit. už nálezu ako aj v nálezoch Boh. 1376, 1740 a 2060 adm. vyslovený právny názor, že úřad ten nie je oprávněný ani poradom instančným vystupovať vo veciach, v ktorých proti rozhodnutu župného správného výboru pripúšťa sa sťažnosť k nss-u.
Nss trvá pri uvedených tu právnych názoroch i teraz a odkazuje strany dlľa § 44 jedn. por. k dovodom připojeným nálezom tu uvedeným.
V danom případe ide o otázku, či sť-lom prináležia zaopatrovacie požitky dra zákonov maďarských alebo dľa zákonov, ktoré platia pre čsl. statných zamestnancov, tedy o otázku výšky požitkov týchto vzhľadom k titulu za základ položenému, totiž služobnému poineru sť-lov. V tomto směre nss menovite už v cit. nálezu svojom Boh. 2060 adm. vyslovil bol právny názor, že o otázke tejto přináleží rozhodovanie v poslednej inštancii správnému župnému výboru dľa § 35 zák. čl. 36 ex 1896 a že je vylúčené zakročenie žal. úřadu či už poradom instančným či už moci dozerajúceho práva, poneváč proti výroku župného správného výboru přípustná je iba sťažnosť k nss-u (arg. § 45 cit. zák. či.).
Názor tento nss i v tomto případe položil za základ svojho rozhodnutia.
Bolo tedy napadnuté rozhodnutie vydané úradom k úkonu tomu naprosto nekompetentným, je tedy nezákonité a bolo preto dľa § 7 zák. o ss zrušeno, aniž by nss mal možnosť zaoberať sa jeho věcnou správnosťou a námietkami v sťažnostiach in merito přednesenými.
Pokial zástupca žal. úřadu pri ústnom pojednávaní uplatňoval, že min. pre Slov. inštrukciou č. 6078/21, ktorou nariadil županom, aby sa proti nezákonitým usnesením župných správných výborov odvolali k ministrovi — stanovil novú inštanciu odvolacú — stačí poukázať k tomu, že instrukcia ministrom s plnou mocou vydaná, nemôže měniti zákonem stanovené předpisy ani o postupu inštančnom ani předpisy o kompetencii.

Citace:

Nález č. 2217. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5/1, s. 1017-1018.