Č. 7236.

Dávka z prírastku hodnoty nemovitosti (Slovensko): Mylný je právný názor, že bola-li uzavretá písomná smluva o právnom jednání, podliehajúcom dávce z prírastku hodnoty, je ohľadne vzniku prevodu rozhodné vždy a jedine len datum posledného, na túto smluvu pripojeného podpisu.
(Nález zo dňa 26. aprila 1928 č. 10.429).
Věc: Ladislav R. v R. proti župnému úradu vo Zvolene stran dávky z prírastku hodnoty nemovitosti.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre nezákonnost’.
Důvody: Platebným rozkazom zo dňa 9. júla 1923 predpísala obec R. st-ľovi z prevodu nemovitostí, vedených v pozemnoknižnom hárku obce R. č. 1766, — ktoré st-ľ odpredal Márii R. kúpnopredajnou smluvou, datovanou v R. dňa 28. februára 1923, — dávku z prírastku hodnoty nemovitosti v čiastke 4750 Kč, na ktorú dávku zaplatil st-ľ v splátkách, jemu povolených. 3291 Kč.
Podáním zo dňa 27. februára 1925 žiadal sť-ľ u rady obce R., aby ním na zmienenú dávku zaplatených 3291 Kč bolo mu vrátených, a aby zbývajúca časť tejto dávky bola mu odpísaná, lebo zmienená kúpnopredajná smluva bola uskutočnená ústne s konečnou platnosťou už v mesiaci septembri r. 1921, tedy v dobe, kedy takéto právne jednanie nepodliehalo ešte na Slov. tejto dávke, a nabídnul o tom, kedy sa prevod skutočne stal, dôkazy svedkov, daňové výkazy dokazujúce, že dané od kupených nemovitostí platí kúpiteľka už od mesiaca septembra 1921 a kúpnopredajnú smluvu, uzavretú medzi kúpiteľom a matkou sť-ľa, dl’a ktorej kúpíteľka v dobe tej kúpila od matky sť-ľovej i súsedný dom, čo by nebola učinila, keď by i sť-ľ svoj dom nebol jej predal, lebo tieto dva domy jeden bez druhého nie je možno užívať.
Obecná rada v R. rozhodnutím zo dňa 2. marca 1925 zamietla žiadosť sť-ľovú s odůvodnením, že sť-ľ vo svojom podaní udává, že právny úkon uzavrel sa ústne medzi stranami už v septembri r. 1921. Však ale písomná smluva, ako to sama smluva vykazuje, uzavrená bola 28. februára 1923, preto musela sa žiadosť sť-ľa zamietnuť, lebo dľa odst. 4 § 1 pravidiel o vybieraní dávky z prírastku hodnoty nemovitosti v danom prípade v úvahu príde písomná smluva, v ktorej smerodajné je datum posledného na nej pripojeného podpisu a tedy rozhodným je deň 23. februára 1923 ako deň, v ktorom právny úkon bol pravoplatne uzavrený a kedže v dobe tejto uzavrené právne úkony podliehajú davke z prírastku hodnoty nemovitosti i dľa zásadného rozhodnutia nss-u Boh. A 3950/24, žiadosť je bezdôvodná.
Zastupiteľský sbor v R. rozhodnutím zo dňa 21. aprila 1925 zamietnul odvolanie sť-ľovo, a taktiež zamietnul odvolanie sť-ľovo do tohoto rozhodnutia okr. úrad v R. rozhodnutím zo dňa 4. augusta 1925. — Napadnutým rozhodnutím zamietnul i žal. župný úrad odvolanie sť-ľovo do výše označeného rozhodnutia okr. úradu z dôvodov už výše uvedených.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Ako je to patrné z napadnutého rozhodnutia, vychádzal žal. úrad ako i úrady nižšej instancie zo stanoviska, že pre rozhodnutie o otaznej žiadosti o vratenie dávky z prírastku hodnoty nemovitosti, právoplatné vymeranej a zaplatenej smerodajnou je len okolnosť, zda dávka bola svojho času správne predpísaná, a zvlášť zda jej predmetom bol prevod nemovitosti uskutečnený po 23. máji 1922, pri čom úrad mal na mysli nál. nss-u Boh. A 3950/24. Vzhľadom k tomuto stanovisku žal. úradu a znenia napadnutého rozhodnutia mohol nss prezkúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a taktiež len z tohoto hľadiska bez toho, že by sa mohol zaoberať otázkou, zda a pokiaľ by snáď poprenie nároku sť-ľovho mohlo byť právom oprené tiež o dôvod iný, a zda nárok na vrátenie dávky právoplatné predpísanej a zaplatenej prislúcha strane už z toho dôvodu, že dotyčný predpis stal se svojho času nepravom.
Vychádzajúc z hľadiska svrchu uvedeného, shľadal nss takto:
Žal. úrad zastává v napadnutom rozhodnutí ten právny názor, ktorý oprel o ustanovenie odst. 4 § 1 dodatku III. vl. nar. zo dňa 27. aprila 1922 č. 143 Sb, že bola-li uzavrená písomná smluva o právnom jednaní dávke z prírastku hodnoty nemovitosti podliehajúcom, rozhodne je ohľadne vzniku prevodu vždy a jedine len datum posledného na túto smluvu pripojeného podpisu, a keďže dľa dotyčnej písomnej kúpnopredajnej smluvy u správných spisov sa nachodiacej, obe stránky listinu túto podpísaly dňa 28. februára 1923, že prevod predmet kúpy tvoriacích nemovitostí nastal podľa výše uvedenej zákonnej normy 28. februára 1923, bez ohľadu na to, zdali dľa tvrdenia sť-ľovho tak vo správnom pokračovaní ako i v jeho stažnosti uvedeného, právne jednanie dotyčnej kúpy ukončené bolo už v septembri r. 1921.
Tento právny názor žal. úradu je ale mýlny, poneváč zásadné ustanovenie o tom, kedy nastává prevod v smysle III. dodatku cit. vl. nar. č. 143/922, obsažené je v odst. 3 § 1 tohoto dodatku v tom znení, že prevod v smysle týchto pravidel nastáva dňom, keď právne jednanie trebárs i len ústne, prevod uskutočňujúce bolo pravoplatne ukončené. Z toho je tedy zrejmé, že táto zákonná norma ohľadne vzniku doby na povinnosť znášania tejto dávky kladie váhu nie na to, zda smluva uzavrená bola písomne, alebo ústne, ale len na to, kedy bolo právne jednáme prevod uskutočňujúce pravoplatne ukončené, pri čom výslovné uvádza, že takéto právne jednanie môže byť uskutečnené bárs i ústne (argum. »byť jen ústní«). Naproti tomu odst. 4 § 1 cit. dodatku jedná o zvláštnom tom prípade, keď uzavrená bola písomná smluva, na ktoru však neboly pripojené podpisy smluvných strán jednoho dňa, ale nasledovaly v rôzných dňoch a len pre tento prípad ustanovuje tento odstavec doslovné to, že u písomnej smluvy rozhoduje datum posledného na ňu pripojeného podpisu.
Svrchu zmienený mýlny právny názor žal. úradu zavinil, že žal. úrad vychádzajúc z tohoto názoru, nekonal za súčinnosti sť-ľovej už viac žiadneho šetrenia o tom, ktorého dňa sa prevod nemovitosti, ktorý žal. úrad podrobil tejto dávke, vo skutočnosti vlastne stal, ačkolvek sť-ľ v pokračovaní správnom stále tvrdil, že prevod nebol uskutočnený až písomnou smluvou kúpnopredajnou dňa 28. februára 1923, tedy po dni 23. mája 1922, ako dl’a horejšieho nálezu a úvah rozhodným, ale že uskutočnený bol tento prevod pred tým dnem a to už v septembri 1921. Preto musel nss napadnuté rozhodnutie pre tento mýlny názor žalovaného úradu zrušiť podľa § 7 zák. o správném súde.

Citace:

č. 7236. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa, 1929, svazek/ročník 10/1, s. 605-607.