ΝΟVÝ ORGANIZAČNÝ ŠTATÚT MESTA RRATISLAVY. Zastupiteľstvo mesta Bratislavy vo svojom zasadnutí, vydržiavanom dňa 12. a 13. decembra 1932 usnieslo sa na novom organizačnom štatúte pre mesto Bratislavu, ktorý s menšími zmenami a doplňkami, odhlasovanými v zasadnutí zastupitelstva dňa 23. októbra 1933 v konečnej forme schválil krajinský výbor a krajinský úrad v Bratislave.
Potreba vydania nového organizačného štátútu pre mesto Bratislavu bola vyvolaná jednak ustanovením §-u 14. zákona zo dňa 31. III. 1920 čís. 233 Sb. z. a n. o dočasnej úprave správy miest s regulov. magistr, na Slovensku, podľa ktorého mestá s regulovaným magistrátom sú povinné uviesť svoje štatúty do súladu s citovaným zákonom, jednak okoľnosťou, že starý, dosiaľ platný štatút mesta Bratislavy zo dňa 2. VII. r. 1888 utvorený pre potrebu mesta ako mesta municipálneho v smysle zák. čl. XXI. z roku 1886 bol už vlastne anachronismom, keďže mesto Bratislava v smysle zákona č. 243/1922 prestalo byť municipiom a stalo sa mestom so sriadeným magistrátom dľa zák. čl. XXII. z roku 1886. Starý organizačný štatút mesta však odporoval nie len novému právnemu stavu v ohľade organizácie mestskej správy, ale bol v priamom rozpore aj so zákonitými predpismi o systemizácii služobných miest a platových pomeroch zamestnanectva, menovite s ustanoveniami zákonov 103/1926, 104/1926, poťažne vlád. nariadení 113/1926 a 114/1926. Naliehavá potreba novej úpravy týchto pomerov vyplývala najmä z §u 212 zák. č. 103/1926, ktorým bolo ustanovené, že služobné pôžitky a právne nároky zamestnancov verejno-právnych korporácií a ústavov, na ktoré sa vzťahuje § 19 zák. č. 394/1922. Sb. zák. a nar. nesmi presahovať mieru jednotlivých druhov platových a služobných práv a nárokov štátnych zamestnancov rovnakej, nebo rovnocennej kategorie a rovnakých služobných, ako aj rodinných pomerov. Nový organizačný štatút recipoval všetky výšespomenuté, pre štátnych zamestnancov platné právne predpisy o systemizácii služobných miest a platových pomeroch zamestnanectva, čím odstránil doterajší protiprávny dvojitý a rozdielny spôsob honorovania mests. zamestnanectva. Až dosiaľ je totižto jedna — a to menšia časť — mestského zamestnanectva v služobnom pomere pragmatikálnom a pobiera pôžitky podľa platového zákona č. 103/ 1926, 104/1926 vlád. nar. 113/1926 a 114/1926, kým druhá, väčšia časť zamestnanectva je s mestom v smluvnom pomere a pobiera značne vyššie pôžitky, ovšem znáša i riziko prípadného prepustenia zo služby s nepatrne krátkou výpovednou lehotou a ostatné s týmto pomerom spojené nevýhody.
Ďalším nesporným kladom nového organizačného štatútu je, že ustaľuje presný počet systemizovaných služobných miest v tej ktorej služobnej triede, platovej stupnici s rozdelením podľa kategorií (právnici, technici, lekári, účtovníci atď.) a predpisuje podrobné podmienky pre zaplnenie týchto miest, ako aj spôsob ich zaplnenia. Týmto sa docieli nie len platovému zákonu odpovedajúci stav v pôžitkovej úprave mestského zamestnanectva, ale obdrží mesto konečne i pevný podklad pre preliminovanie osobných výdajov, výška ktorých pri doterajších premenlivých smluvných platoch bola veľmi labilná a sťažovala reálne sostavenie rozpočtu. Nie menším kladom nového štatútu je i nové organizovanie mestských úradov, poťažne rozdelenie celej mestskej správy na 6 skupín a 21 oddelení. V týchto skupinách a oddeleniach je sústredená agenda príbuzného odvetvia s pevným vymedzením pôsobnosti toho-ktorého oddelenia, čím sa má zamedzit dosiaľ obvyklé odstupovanie spisov z oddelenia do oddelenia bez meritorného vybavenia. Ďalej vôči terajšiemu stavu možno zaznamenať aj v slovenských komunálnych sväzkoch dosiaľ neznámu novotu, akou je nový úrad magistrátneho riaditeľa, ktorému organizačný štatút dáva rozsiahlu kompetenciu nielen v mestskej administrácii, ale i v osobných záležitostiach mestských podnikov. Ďalšou pozoruhodnou novotou je účasť volených zástupcov zamestnanectva v zamestnaneckej komisii (§ 62 štatútu) a menovaných zástupcov v kvalifikačnej komisii (§ 104 štatútu), ktorou sa zamestnanectvu zaručuje spolurozhodovanie pri ustalovaní kvalifikačných posudkov, poťažne pri utvorení návrhu ohľadom platových, penzijných a iných osobných záležitostí zamestnanectva. V týchto dvoch paragrafoch osvojuje si štatút aspoň čiastočne starý požiadavok štátnych a verejných zamestnancov o účasť pri rozhodovaní osobných záležitostí, prejavený už z príležitosti prejednávania osnovy terajšieho platového zákona a týmto demokratickým složením komisií, vybavujúcich osobné veci zamestnancov, javí značný pokrok vôči bürokratickému spôsobu vybavovania tých istých vecí vo správe štátnej. Nová úprava poukazovacej, účtovnej a pokladničnej služby, tvoriacia prílohu štatútu, zavádza nový, účelnejší spôsob vystavovania platových príkazov, prehľadnejší a kontrolovatelnější spôsob vedenia hlavných kníh a depozitov a úspornejší spôsob vyplácenia peňazí cestou Mests. sporiteľne.
Pozoruhodná je aj v §e 120 štatútu uvedená nová úprava penzijných pomerov mests. hasičov a zdravotných zriadencov, ktorým sa odchýlne od všeobecných penzijných právnych predpisov započitáva do penzie každý skutočne odslúžený rok výmerou 16 mesiacov, čím sa má honorovat ich obzvlášť riskantná a namahavá služba.
Po stránke formálnej úpravy rozdeľuje sa štatút na 2 hlavy a 120 §§-ov. Prvá hlava pozostávajúca z 70 §§-ov jedná o právomoci mesta, menovite o pôsobnosti zastupiteľstva, rady, komisií, starostu, o jednacom poriadku zastupiteľstva, o předpojatosti o vedení zápisníc o spôsobe prevedenia právoplat. usnesení o počte a druhov mestských komisií a počte ich členov. Druhá hlava, pozostávajúca z 50 §§-ov, upravuje organizáciu mestskej správy a zahrňuje v sebe menovite rozdelenie správy na 6 skupín a 21 oddelení s vypočítaním ich kompetencie, pôsobnosť magistrát, riaditeľa, systemizáciu služobných miest, podmienky zaplnenia systemiz. miest, predpisy o kvalifikácii, o kvalifikačnej a odvolacej kvalifikačnej komisii, o úradných hodinách, dovolených, o stíhaní služ. priestupkov, i disciplinárnom pokračovaní, o cestovnom a dietach a konečne ustanovenie o odchýlnej úprave penzijných pomerov mests. hasičstva z povolania a mests. zdravotných zriadencov.
I keď novému štatútu treba vytknúť niektoré formálne i vecné vady a nesrovnalosti, akými sú na pr. zbytočné parafrázovanie platných zákonov v celej I. hlave a ustanovenie o povýšení Bratislavy na hlavné mesto Slovenska, obsažené v 2. §e hlavy I., bez zákonného podkladu, čo značí zrejmé prestúpenie štatutárnej právomoci, treba preca vyzdvihnut jeho závažnosť ako štatútu prvého a najväčšieho mesta Slovenska, ktorého význam zvyšuje i okolnosť, že je to prvý organizačný štatút vydaný za platnosti dočasného obecného zriadenia, vytvoreného čsl. zákonom čís. 243/1922.
Dr. J. B.