Čís. 6130.

Predpoklady trestnej zodpovednosti obžalovaného, rozhodnutého spáchať krádež a strážiaceho vonku pred domom, za činnost’ jeho spoločníkov v dome, naplňujúcu pojem lúpeže.
(Rozh. zo dna 9. februára 1938, Zm IV 399/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin lúpeže atď. rozhodujúc o zmätočných sťažnostiach obžalovaných, z úradnej moci podľa § 35, odst. 1 por. nov. zrušil rozsudok porotného súdu aj s výrokom poroty dotyčne obžalovaného D. v celom rozsahu a nariadil v tejto časti nové hlavné pojednávanie, ktorým poveril krajský ako porotný súd v K.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci na základe zmätočných sťažností obžalovaného a obhájcu spoznal najvyšší súd toto:
Na prvú skutkovú otázku prvej skupiny tretej časti dotyčne obžalovaného D. porotcovia odpovedali kladne a tým zistili, že D. v noci na 27. mája 1932 majúc na tvári čiernu masku, po predbežnom vzájomnom usrozumení s jedným alebo s dvoma spoločníkmi, chcejúc odcudziť F. okolo 5000 Kč v obci V., prepadol strážný domček, obývaný železničným zriadencom F.
D. ostal vonku na stráži, kým jeden spoločník kolíkom vyvážil zamknuté dvere domku, na čo ten spoločník s ďalším spoločníkom vnikol do bytu F.
Keď v byte jeden spoločník zasvietil elektrickou lampou, ktorú tam so sebou priniesol, a od svetla sa F. prebudil a dal sa do kriku, druhý spo- ločník viac ráz uderil kolíkom po hlave F., tiež i iný spoločník vrhol sa na F. a uderil ho elektrickou lampou po tvári, takže F. utrpel od toho na pravej strane hlavy v kraji záhlavia asi 5 cm dlhú až do kosti siahajúcu ránu, na ľavej strane tváre asi na 3 cm dlhú, od ľavého oka na 1 cm dlhú tržnú ranu, na hornom rtu spuchlinu velikosti 10 halierov, ktoré zranenia sa hojily asi 6 týždňov.
F. však vyrval sa z rúk útočníkov a podarilo sa mu utiecť na povalu, odkial’ kričal o pomoc, na čo D. a jeden alebo jeho viacerí spoločníci utiekli bez odcudzenia peňazí.
Na druhú právnu otázku tejže skupiny a časti porotcovia rovnako odpovedali kladne a tým uznali, že D. činom, v hore uvedenej otázke opísaným, v úmysle bezprávne si privlastnit’ cudziu vec movitú, aby túto vec odňal jej držitel’ovi, sám alebo s jedným alebo s dvorná spoločníkmi, užívájúc pri tom násilia proti držitel’ovi, na držiteľovi sa dopustil ťažkého poškodenia tela a tak previedol čin, ktorým vykonanie zamýšľaného zločinu bolo započaté, ale nebolo dokončené okrem jeho vôle.
Obžalovaný D., účast’ ktorého sa obmedzila len na stráženie, mohol by byť zodpovědný za ťažšiu kvalifikáciu odcudzenia cudzej veci podľa § 344 tr. z., resp. podľa § 349, odst. 1, čís. 2 tr. z., keď by bolo zistené, že alebo sa vopred dohodol s pachateľmi, že pri odcudzení bude, ak bude treba, použité násilie, alebo aj spáchané poškodenie na tele, alebo že bez tohoto dohodnutia pri čine samom prejavil nejakým spôsobom súhlas s týmto násilím, resp. s poškodením na tele, alebo že sa zúčastnil činu odcudzenia veci aj potom, keď vedel, že iní pachatelia dopustili sa pri tom násilia alebo poškodenia na tele.
V rozhodnutí porotcov nebolo v tomto smere učiněné žiadne skutkové zistenie.
Podľa § 33, odst. 3 por. nov. najvyšší súd nemôže sám tieto okolnosti zistiť a preto pokračoval podľa § 35, odst. 1 por. nov., rozsudok porotného súdu dotyčne obžalovaného D. zrušil a uložil krajskému ako porotnému súdu, aby v rámci zrušenia o veci znova jednal a rozhodol. Týmto opatrením staly sa zmätočné sťažnosti obžalovaného D. a obhájcu bezpredmetnými a boly poukázané na toto rozhodnutie.

Citace:

Čís. 6130. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 104-105.