Čís. 6193.

Niet zákonného ustanovenia, ktoré by nepripúšťalo, aby bol súdom vypočutý svedok, ktorý po upozornení podľa §§ 205, 206 tr. p. najprv prehlásil, že nechce svedčiť, pozdejšie sa však dostavil k hlavnému pojednávaniu a oznámil, že svedčiť chce.
Ide o vopred uvážený úmysel v smysle § 278 tr. zák., keď sa pachateľ dlhšiu dobu pred činom zaoberal myšlienkou na usmrtenie, po rozvahe a v kľude činil prípravy, odstraňoval prekážky a previedol čin premyslene a plánovite.
(Rozh. zo dňa 3. mája 1938, Zm III 88/38.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu vraždy atď., zmätočné sťažnosti obžalovaného a ustanoveného obhájců zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Výsluchu svedkov M. (syna obžalovaného) a N. (manželky obžalovaného) sa protivil obhájca preto, lebo po upozornení podľa §§ 205 a 206 tr. p. vraj už prehlásili, že svedčiť nechcú, a preto už nemohli byť súdom vypočutí.
Podľa zápisnice o porotnom hlavnom pojednávaní N. a M. na začiatku porotného hlavného pojednávania po poučení podľa §§ 205 a 206 tr. p. sice prehlásili, že nie sú ochotní svedčiť, a bolo preto vypočutie týchto svedkov aj pominuté, ale pozdejšie k hlavnému pojednávaniu sa znova dostavili s tým, že svedčiť chcú.
Vyskytly sa tu tedy skutočnosti, z ktorých plynulo, že svedkovia, ktorí podľa § 205, čís. 1 tr. p. boli sprostení závazku svedčiť, pozměněním pôvodne prejavenej svojej vole sa znovu podrobili vypočutiu súdom.
Poneváč niet zákonného ustánovenia, ktoré by nepripustilo, resp. zakazovalo, aby v takomto prípade bol svedok súdom vypočutý, preto porotný súd neporušil zákon, keď na návrh verejného žalobcu cieľom objasnenia skutkového stavu nariadil znova výsluch svedkov M. a N., hoci tito aj predtým už použili zákonom im přiznaného práva odopreť svedectvo.
V prevedení zmätočnej sťažnosti domáhá sa sťažovateťľ zrejme, aby čin obžalovaného bol kvalifikovaný ako zločin úmyselného zabitia podľa §§ 279 a 280 tr. z., nakoľko namieta, že obžalovaný nespáchal činy za vinu mu kladené v úmysle vopred uváženom. Touto výtkou poukazuje sťažovateľ na vecný dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p.
Podľa skutočnosti porotcami v skutkových otázkách zistených nenávidel obžalovaný svoju ženu, chodil za inými ženskými a deti mu zavadzaly. V júli 1937 dal domček, majiteľkou ktorého bola jeho žena, poístiť a poistku si nechal vystaviť na svoje meno. Pred zapálením domu 26. septembra 1937 odniesol z domčeku svoje sviatočné šaty a uschoval ich aj s poistkou a s inými dôležitými listinami v dome svojich rodičov. Dňa 1. októbra 1937 přikázal svojmu synovi J., aby tajné vytiahol kľúč od ich domčeku a aby tento priniesol na miesto, kde strážil kukuricu. Toho istého dňa išiel v noci domov a, keď sa přesvědčil, že celá jeho rodina spí, priniesol náruč slamy, túto slamu položil v izbe na podlahu, polial ju a bytové zariadenie petrolejom, ktorý si priniesol so sebou, a chystal sa slamu zapáliť. Svojej manželke, ktorá sa medzitým prebudila a vstala, hovořil, aby bola ticho, lebo vonku niekto chodí. Keď si manželka znova ľahla, palicou ju udrel na posteli tri rázy po hlavě. Potom zapálil slamu a keď zbadal, že sa aj deti zobudily, a to šesťročná Ľ. a štyrročný F., postúpil aj k tým a palicou tiež udeřil ich po hlavě, takže upadly do bezvedomia. Potom vyšiel von, čakal pri dverách, a keď jeho manželka, ktorá sa zatiaľ prebrala z omráčenia, bežala z horiaceho domčeku von, udrel ju medzi dverami celou silou sekerou po hlave, takže klesla v bezvedomí k zemi.
Z týchto skutočností bezpochybne plynie, že sa obžalovaný zaoberal dlhšiu dobu pred spáchaním činu myšlienkou vyhubit’ svoju rodinu — manželku a deti —, ktoré mu boly len na ťarchu, že dlhší čas pred činom po rozvahe a v kľude učinil prípravy k uskutočneniu svojho úmyslu, že odstranil prekážky, ktoré by mu snáď zavadzaly v prevedení činu, že uvažoval vopred i o vhodnej dobe a spôsobe prevedenia tohoto činu. Potom pokračoval premyslene a plánovite. Po predchádzajúcich prípravách previedol čin v noci a zákerne, vyčkávajúc dobu, keď mohol predpokládať, že jeho manželka a deti už zaspaly. Aby sa dostal na miesto činu, musel predtým vykonať zrejme i dlhšiu cestu, po ktorej sa plížil do domčeku, kde spala jeho rodina. Keď sa tu presvedčil, že manželka a deti už skutočne spia, chystal sa v kľude uskutočniť svoj úmysel. Ani vtedy, keď sa jeho manželka a deti neočakávane prebudily, neupustil od uskutočnenia svojho úmyslu, ale odhodlaný odstrániť každú prekážku, výhovorkami ukľudňoval svoju manželku, potom ju ako aj deti, ktoré sa prebudily, údermi omráčil, aby im znemožnil zachránit sa. Po zapálení domčeka ozbrojený sekerou, číhal před dverami, aby z horiaceho domku mu nemohly uniknut’ jeho obeti. Keď sa však jeho manželka z omráčenia prebrala a preca sa jej podarilo z horiaceho domčeku vybehnut’ s najmladším dieťaťom, udeřil ju medzi dverami veľkou silou sekerou po hlave zrejme preto, aby aspoň týmto spôsobom chrániacu sa manželku odpratal so sveta. Toto jeho konanie zvlášť poukazuje na odhodlanosť a na pevný úmysel obžalovaného za každú cenu pozbaviť života svoju manželku a svoje deti.
Je preto zrejmé, že obžalovaný konal po zrelej úvahe a čin previedol podľa plánu vopred premyšleného, pri čom sa k nemu nerozhodol následkom dajakého duševného rozrušenia, ktoré by bolo jeho kľudnú rozvahu snáď hatilo.
Nemýlili sa tedy porotcovia, keď na základe zistených skutočností dospeli k záveru, že obžalovaný konal v úmysle vopred uváženom, a preto právom boly kvalifikované činy obžalovaného ako štvornásobný zločin vraždy podľa § 278 tr. zák. a dvojnásobný zločin pokusu vraždy podľa §§ 65, 278 tr. z.

Citace:

Čís. 6117. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 76-78.