Prvý sjazd slovenských a podkarpatoruských advokátov v Bratislave.

Referáty a rezolúcie.

Zahájenie.

Sjazd slovenských a podkarpatoruských advokátov bol zahájený dňa 6. IV. 1935 o 10. hod. v Slovenskom národnom divadle, v Bratislave, za účasti asi 320 advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi a početných hosťov, menovite zástupcov úradov a delegátov advokátskych komôr v Prahe, Brne, vo Viedni, v Lublani a v Novém Sade. Slávnostný ráz dala tomuto sjazdu oslava stého výročia narodením bratov Mudroňových, deväťdesiateho výročia narodenín Štefana Fajnora a osemdesiatých narodenín Miloša Štefanoviča, slávnych to predprevratových advokátov slovenských. Preto bola medzi usporiadatelmi sjazdu — okrem advokátskej komory v Turčanskom Sv. Martine, Sdruženia advokátov Slovákov v Bratislave, Sväzu advokátov v Bratislave, a Právnickej jednoty na Slovensku a Podkarpatskej Rusi — aj právnická fakulta univerzity Komenského v Bratislave a Matica slovenská v Turč. Sv. Martine.
Zasadanie sjazdu zahájil predseda advokátskej komory v Turč. S v. Martine Dr. Izák preslovom, v ktorom vzdal hold pánu prezindetovi republiky a načrtol naliehavé požiadavky advokátov slovenských a podkarpatoruských. Následoval prejav ministra spravedlnosti Dr. Ivana Dérera, zdôrazňujúci potrebu cieľuvedomej organizačnej práce na všetkých poliach ľudského snaženia, aby boly preklenuté rozdiele, vypestované niekoľkostoročnou rozlukou dvoch vetví jednoho národa a aby tak bola zaistená naša štátna samostatnosť a štátna jednota pre všetky budúce časy. Slovenskí advokáti vykonali po tejto stránke aj v minulosti veľmi záslužnú prácu. V bývalom Uhorsku mali vfcdy veľmi čestnú a veľkú účasť v bojoch národa o právo a slobodu. Veľká spoločná práca slovenských, rumunských a srbských advokátov v rôznych politických procesoch predprevratového Uhorska je peknou ukážkou toho, ako môžu národy na seba odkázané pokojne právnym bojom hájiť spoločne svoje záujmy. V tejto práci musíme pokračovať dnes i v budúcnosti v našom vlastnom záujme, ako aj v záujme našich bratrských národov a celej mierovej veci európskej. V ďalšom sa minister dr. Dérer zmienil o obetavej účasti slovenských advokátov na konsolidačnej práci organizovania a budovania nových pomerov na Slovensku a vyslovil presvedčenie, že advokátsky stav v celej republike bude vždy verným strážcom demokratických a republikánských slobôd. V závere poukázal minister na významné otázky unifikácie a kodifikácie práva Československej republiky. V tejto veci sme dosial nedržali krok s ostatnými novými štátmi, vzniklými alebo zväčšenými po svetovej vojne. Preto bude treba do programu urýchleného prevádzania kodifikačných prác pojať aj osnovu o advokátoch, menovite nový advokátsky poriadok, ktorý je práve predmetom medziministerského jednania.
Po prejavu ministra Dra Dérera následovaly pozdravné prejavy zástupcov úradov a korporácií a prečítanie pozdravných prípisov domácich i zahraničných predstaviteľov života právnického.
Zahajovace zasadanie sjazdu bolo zakľučené obsažnou prednáškou prvého prezidenta Najvyššieho súdu v Brne Docenta Dra Vladimíra Fajnora o zásluhách bratov Moudroňovcov, Štefana Fajnora a Miloša Štefanoviča. Vo výstižnom zhodnocení ich bohatej činnosti javili sa tito prví predstavitelia slovenských advokátov a národovcov ako nebojácni obhájci utlačovaného ľudu slovenského, ako dobrí radcovia a učitelia v najhlbšom slova smysle na poli právnom tak aj na poli kultúrnom, hospodárskom a politickom. —pp—

Odbor l.: Otázky stavovské.

Predseda Dr. Milan Ivanka zahajuje schôdzu o 15.15 hod. a srdečne víta prítomného ministra spravedlnosti Dr. Ivana Dérera.
Dr. Vičánek referuje o novom advokátskom poriadku: vo vlaňajšej predsedníckej zpráve Dr. Emila Stodolu na valnom shromáždění Sväzu advokátov na Slovensku, bolo konštatované, že autonomia advokátskej komory na Slovensku je na ceste uskutočnenia a že nový advokátsky poriadok má byť predložený parlamentu súčasne s verejnonotárskym poriadkom. Od tej doby ale uplynul ďalší rok a nový advokátsky poriadok parlamentu predložený nebol. Jednotná advokátska komora v Turč. Sv. Martine je zbavená autonomie tým, že členovia správneho výboru dosial nie sú volení, ale vymenovaní ministrom spravedlnosti. V Podk. Rusi sú pomery ešte horšie, keďže tam komora zriadená vôbec nebola. Vedením administratívnej agendy bol poverený predseda sedrie, kým vykonaním disciplinárnej pravomoci bol poverený disciplinárny senát slúčenej advokátskej komory v Turč. Sv. Martine, takže advokátsky sbor v Podk. Rusi je vylúčený z akejkoľvek účasti na správe svojich vlastných vecí. Je prirodzené, že advokátsky sbor Slovenska a Podk. Rusi predpokladal, že táto úprava je len provizorná, avšak toto provizórium trvá dodnes a márne Sväz advokátov na Slovensku od svojho založenia usiloval, aby správa vlastných vecí bola sboru vrátená. Ukázalo se na koniec, že obnovenie autonomie nie je prevediteľné inakšie, než cestou unifikácie advokátskeho poriadku a úsilie Sväzu advokátov na Slovensku sústreďuje sa v dohode so stálou delegáciou advokátskych komôr na to, aby osnova nového advokátskeho poriadku bola čím skôr predložená zákonodárným sborom k prejednaniu a prijatiu. Advokácia môže svoju úlohu pri právnej ochrane len vtedy plne a úspešne vykonávať, keď jej bude zabezpečený koreň existencie: neodvislosť a stavovská samospráva. V podrobnostiach treba poukázať na zavedenie vrchnej adv. komory, ktorá inštitúciu má byť dobudovaním autonomie nahor. Inštitúciu túto treba uvítať k vôli urovnaniu v praxi a postupu rôznych advokátskych komôr objavivších sa nesrovnalostí, a aby autonomná správa jednotlivých komôr pokračovala podľa stejných hladísk. V kárnom práve vrchná advokátska komora kompetencie nemá, lebo nálezy, resp. usnesenia kárnej rady na základe odvolania, resp. sťažnosti, reviduje kárny senát Najvyššieho súdu. Dľa nového advokátskeho poriadku má prax advokátskych kandidátov trvať 6 rokov, pri zachovaní výhody pre tých kandidátov, ktorí boli už 3, resp. 2 roky predo dňom účinnosti nového advokátskeho poriadku v sozname zapísaní. Napriek určitým nedostatkom možno o osnove nového advokátskeho poriadku v celosti pozvedat, že je dielom zdařilým, snažiac sa o zachovanie a rozšírenie advokátskej autonomie a preto referent navrhuje prijať nasledujúcu rezolúciu: Osnova nového advokátskeho poriadku zodpovedá záujmom advokácie, chráni a zachováva záujmy občianstva a štátnej správy a preto žiadame, aby bola bez ďalších odkladov predložená zákonodárným sborom ku prejednaniu.
Dr. Valovič poukazuje na to, jak dlho už návrh nového advokátskeho poriadku leží v ministerstve spravedlnosti. Energicky a jednomyślne se treba hlásiť o svoje právo. Krízu vidí v tom, že mimoriadne opatrenia boly udržiavané v platnosti aj za časov konsolidovaných pomerov. Rečník sa teší, že minister spravedlnosti vyhlásil, že samospráva komory bude zase obnovená. Rezolúcia referenta podľa jeho názoru nie je dosť presná. Navrhuje násl. rezolúciu: Advokátsky stav energicky žiada, aby bola samospráva komory do života uvedená a hoci osnova nového advokátskeho poriadku nie celkom vyhovuje, aby preca bola čím skôr Národnému shromaždeniu predostretá k odhlasovaniu. Dr. Katona podotýka, že aj keď vymenovaní členovia správneho výboru konali plne svoju povinnosť, je komora bez autonomie suchá ratolesť. Aby prijatie osnovy bolo zaistené, navrhuje, aby z nej boly vynechané ustanovenia, ktoré by jej prijatie stažovaly. Dr. Jamnický navrhuje, aby návrh Dr. Valoviča bol prijatý. Autonomia komory je nezbytne nutná a každý advokát ju dôrazne žiada. Pripojuje sa k návrhu Dr. Katonu, aby úprava súkromnej práce obecných a obvodných notárov, sa nepovažovala za junetim s úpravou advokátskeho poriadku. K otázke praxi osnovníkov podotýka, že 6-ročná doba je aj tak už dosť dlhá a aby sa sjazd usniesol doporučit, aby z dvojročnej vojenskej služby prezenčnej bol započítaný do doby praxi aspoň jeden rok. Dr. Mayer je pre prijatie rezolúcie referentovej. Dr. Galla za veľa dôležitejšiu otázku, ako tú, či dostane advokátska komora autonómiu ihneď, považuje nový advokátsky poriadok vôbec. Ide pritom nie o starších, ale o dorast. Zdôrazňuje, že skúšky advokátske by maly byť ešte prísnejšie, aby pri nich prešiel len kandidát opravdu dobre pripravený. Za velkú výhodu považuje zavedenie vrchnej komory.
Za predsedníctva Dr. Katonu referuje Dr. Vladimír Trslín o otázke súkromných prác obecných a obvodných notárov. Problém tento je otázkou práva na Slovensku platného; v hist, zemiach táto inštitúcia v tej forme ako na Slovensku nejestvuje. Súkromá prax obecných a obvodných notárov pred prevratom bola podporovaná vládou, ba aj uzákonená v §§-och 84—95 jednacieho poriadku notárov, nariadenie 126.000/1902 B. Prenikavá zmena nastala v tomto právnom základe vynesením zákona 211/1920 Sb. z. a n. a prevádzacieho nariadenia k nemu č. 71/1921 Sb. z. a n., ktorými normami boli obecní a obvodní notári poštátnení. Zákon tento podrobil notárov služobnej pragmatiko štátnych úradníkov (zákon 15/1914 r. z.), ktorá v §§-och 33—35 ustanovuje o vedľajšom zamestnaní, že »úradník nesmie vedľa svojho úradu žiadne zamestnanie prevádzať, ktoré by sa mohlo priečil dôstojnosti jeho úradu, lebo zdržovať ho v presnom plnení jeho služobných povinností, alebo vzbudiť domnienku předpojatosti pri výkone služby«. Od vstúpenia v účinnosť zákona 211/1920 Sb. z. a n., od kedy notári sú štátnymi zamestnancami, nemožno, ako samá dôvodová zpráva k tomuto zákonu uvádza, pripustiť, aby notári súkromnú činnosť vykonávali, ako štátni úradníci za honorár platený stranami, ako to bolo dosiaľ. Z citovaných predpisov platného práva podáva sa právny úsudok, že §om 13 zák. 211/1920 Sb. z. a n. nebol podržaný v platnosti právny stav, platný až do vydania nového vládneho nariadenia, ktoré má túto vec upraviť. Je faktom, že vzdor tomu notári súkromnú prax aj naďalej prevádzajú, ba že táto činnosť vykazuje stále stúpajúcu tendenciu. Samozrejme sa advokátský a verejno-notársky stav postavil proti tomuto ich stavu škodlivému zjavu. Notársky stav sa stal v dôsledku §u 3 zákona 211/1920 Sb. z. a n. súčiastkou pragmatikálneho úradníckeho sboru štátu. Notár, ako štátny úradník zaradený do platovej triedy, odpovedajúcej jeho odbornej kvalifikácii, s nárokom na penziu, je majetkové zabezpečený tak, ako ostatní pragmatikálni úradníci. Jestliže štátna správa v iných oboroch štátnej správy rigorózne trvá na tom, aby boly zachovávané §§ 33 a ďalšie služobnej pragmatiky, nie je nijako odôvodne né, aby so stavom notárskym bola činená výnimka. Otázka súkromných prác notárov bola vecne prejednávaná u kompetentných ministerstiev a' výsledkom týchto jednaní je hotový návrh vládneho nariadenia. Súkrom nými prácami podľa tohoto nariadenia rozumie sa spisovanie podaní k úradom a súdom, ďalej spisovanie listín o dvojstranných a jednostranných právnych jednaniach. Súkromné práce sú oprávnení vykonať notári len keď záležitost je zcela jednoduchá a predmet čo do hodnoty nepresahuje Kč 3000.—. Ani takú prácu nesmú konať, ak musí byť listina overená verejným notárom, ak ide o podanie a spísanie žiadosti o zápis do verejných kníh podľa prehlásenia alebo smluvy, podliehajúcej verejnonotárskemu overeniu, ďalej ide-li o spísanie podania na súd vo veci spornej. Ďalej nesmie spisovať listiny o právnych podaniach vo veciach, na ktorých je sám zúčastnený, lebo má na nich osobný záujem a ak má listina obsahovať ustanovenie v prospech alebo na újmu spisovateľa listiny. V rámci výše uvedenom smie notár prevziať súkromné práce len nakoľko tým netrpí výkon jeho úradných povinností a nakoľko to neni s týmito povinnostiami v rozpore. Okresný úrad môže tomu ktorému notárovi kedykoľvek zakázať výkon súkromných prác a to buď všetkých alebo len niektorých, trvale alebo načas, podľa voľného uváženia. Cieľom kontroly je notár povinný viesť o súkromných prácach denník. Ačkoľvek súhlas s osnovou vládneho nariadenia bol so strany advokátov a verejných notárov v náležitej forme prejavený, treba zistiť, že ono dosiaľ vydané nebolo, preto predkladá referent návrh rezolúcie:
1. Sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi v Bratislave prišiel k právnemu názoru, že t. zv. súkromná prax obecných a obvodných notárov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktorú títo vykonávajú na základe svojho času vydaných nariadení ministerstva vnútra a župných štatútov (nariadenie č. 126.000/902 BM a 47.300/904/BM) pozbyla tohoto právneho podkladu tým, že zákonom zo dňa 22. marca 1920 číslo 211 Sb. z. a n. a prevádzacím nariadením zo dňa 18. februára 1921 číslo 71 Sb. n. a nar. boli obecní a obvodní notári ako pragmatikálni štátni úradníci podrobení ustanoveniam služobnej pragramitky a nariadeniam k nej vydaným a menovite predpisom obsaženým v §§ 33 a nasl. zákona zo dňa 25. januára 1914 číslo 15. r. z.
Ustanovenia §-u 13 zák. 211/1920 a §-u 13 vlád. nariadenia 71/1921, podľa ktorých »zvláštnym nariadením bude stanovené, či a pokiaľ notári môžu obstarávať k žiadosti jednotlivých občanov určité výkony právnych porád«, vylučujú možnosť toho výkladu, že by do vydania tohoto nariadenia platil právny stav platný pred vydaním zákona 211/1920, čomu nasvedčuje jasne dôvodová zpráva vydaná k zákonu č. 211/1920 (tisk 2547 z roku 1920).
Keďže ale naproti tomu muselo byt zistené, že tieto súkromné práce vo zvýšených rozmeroch sú notármi i teraz vykonávané: je z verejného a štátneho záujmu potrebné v dobe čo najkratšej prikročiť k upraveniu tejto pre advokátsky a verejnonotársky stav pálčivej otázky a získať platnosť ustanoveniam §-u 33 a nasl, služobnej pragmatiky.
II. Prvý sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi shodne s dôvodovou zprávou k zákonu 211/1920 (tisk 2547 z roku 1920) zaujíma zásadné stanovisko, že t. zv. súkromné práce obecných a obvodných notárov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sú neslučiteľné s ich postavením ako verejných úradníkov. Konaním súkromných prác obecných a obvodných notárov na požiadanie súkromných strán za odmenu octnú sa obecní a obvodní notári v určitom stave odvislosti oproti súkromným stranám, ktorá môže vyplývať z ich zodpovednosti za včasné a správne vykonanie prác. Toto môže mať škodlivý vliv na vykonávanie úradnej pôsobnosti obecných a obvodných notárov. Pokládá tedy I. Sjazd advokátov na Slovensku vo verejnom záujme za nanajvýš odôvodnené, aby t. zv. notárska súkromná prax bola — tak ako je to u ostatných všetkých odvetví štátnej správy — vôbec zrušená.
Keďže ale táto otázka hlboko dotýka sa tiež existenčných a stavovských záujmov stavu advokátskeho a verejnonotárskeho a keďže definitívna úprava pomerov advokátov a verejných notárov má sa stat v nových zákonoch o advokátoch a verejných notároch:
súhlasí 1. Sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi s tým, aby dotiaľ, kým nový advokátsky a verejnonotársky poriadok uzákonený nebude, bola prevedená úprava súkromnej praxi obecných a obvodných notárov dočasne a kompromisne.
III. Pri tejto dočasnej úprave súkromných prác obecných a obvodných notárov súhlasí I. Sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi s tým, aby úprava prevedená bola podľa tých zásad, na ktorých je zbudovaný návrh vládneho nariadenia, vypracovaný ministerstvom vnútra pod číslom 17687/933 s tým, aby na ňom prevedené boly štylárne opravy podľa pripomienok Advokátskej komory v Turč. Sv. Martine.
Dr. Dušan Úradnicek prednáša svoj referát o pokútnom pisárstve. Referent prv podáva definíciu advokáta, ktorý podlá neho je osoba, ktorá po preukázaní zákonom požadovanej spôsobilosti zapísaná je v sozname advokátov. Zásada povinného zastúpenia je daná nielen v záujme verejnom, ale aj v záujme strán. Dnes sa však zabúda na dôležitosť stavu advokátskeho a namiesto rozšírenia zásady povinného zastúpenia advokátmi vyskytujú sa prípady, kde naše zákonodárstvo advokáta priamo vylučuje zo zastúpenia. Niet potom divu, že pokútne pisárstvo sa rozšírilo mierou povážlivou. Právne porady dostanú dnes strany od tajomníkov živnostenských spoločenstiev, obchodných komôr, sekretárov politických strán, daňových agentov atpj Pohľadávky vymáhajú inkasné kancelárie, intervencie prevádzajú poslanci, sekretári atď., smluvy všetkých druhov spisujú obecní notári a všelijakí pisári. Na Slovensku je stíhanie pokutníctva upravené zák. čl. LIV:1912. Zastupovanie obžaloby pre pokutníctvo môže ako náhradný súkromný žalobca prevziať aj zástupca tej advokátskej komory, na území ktorej bol priestupok spáchaný. Počuť hlasy, ktoré sa prihovárajú za činnosť pokutných pisárov, uvádzajúc, že nemožno občanov obmedzovať v ich slobode, voliť si takého zmocnenca akého chcú. Oprávnenosť treba priznať jedine tej všeobecnej námietke, že veci nepatrné neunesú účasť advokátovú, lepšie rečeno útraty advokátovi. Pomoc je snadná, treba t. zv. veci nepatrné limitovať na primeranú výšku do 2000 Kč. Referent navrhuje domáhat sa nápravy dnešných pomerov a to skutočným a praktickým používaním platných už predpisov o stíhaní pokútneho pisárstva a upravením tejto otázky.
Dr. Bernât je proti návrhu Dr. Katonu, aby sa úprava súkromných prác obecných notárov a stíhanie pokútníctva vylúčila z advokátneho poriadku, lebo keď tieto otázky nebudú riešené teráz, nebudú riešené nikdy. Dr. Ringwald ľutuje, že požiadavky advokácie, vyjadrené na isjazde nie sú dosť určité. Navrhuje formulovať rozolúciu takto: I. aby autonomia advokátskej komory bola ihneď a bezodkladne v život uvedená; II. aby do tej doby, čo osnova advokátskeho poriadku stane sa zákonom, bol zase v platnosť uvedený starý advokátsky poriadok. Dr. Kostka, odpovedajúc na vývody Dr. Jamnického, považuje dobu 6 rokov pre advokátskych koncipientov za príliš krátku. Navrhuje túto dobu predľžiť na 10 rokov. Senátor Dr. Klouda pozdravuje sjazd v mene Stálej delegácie advokátskych komôr. Považuje za zbytočné postaviť ďalšie požiadavky, lebo osnova advokátskeho poriadku je summum dosažiteľnosti. Považuje za svoju povinnosť informovať sjazd potiaľ, že úprava súkromných prác obecných a obvodných notárov a úprava stíhania pokútnictva už netvoria súčasť advokátskeho poriadku a bolo by márne na tomto mieste žiadať zase spojenie týchto úprav advokátskym poriadkom. Rečník velmi lutuje, že slovenskí advokáti nie sú shodní v týchto otázkach. Dr. Trslín poznamenáva, že na osnove spolupracovala Stála delegácia advokátskych komôr s jednotlivými komorami; každý advokát mal príležitosť zaislať svojej komore pripomienky k osnove. Dr. Galla volá po koncentrácii všetkých síl. Doporučuje ešte raz návrh prijať, až konečne Dr. Vičánek číta konečný text rezolúcie, ktorý zneje:
A. vo všeobecnosti:
Dôrazne vytýkame, že provizorně suspendovaná naša stavovská autonomia ešte doteraz nebola na škodu nášho stavu obnovená, ačkoľvek mimoriadne poprevratové pomery dávno minuly. Žiadame preto obnovit autonómiu advokátskej komory na Slovensku a v Podk. Rusi.
Četné sťažnosti predniesly naše miestne advokátske organizácie do nelegálneho postupu niektorých úradov oproti advokátom pri výkone povinnosti advokáta. Žiadame ministra spravedlnosti, aby na ochranu advokátskej imunity urobil potrebné opatrenie cieľom zamedzenia prehmatov. B. jednotlivé:
Žiadame, aby bez ďalších odkladov bola predložená sborom zákonodárným k pre jednaniu osnova nového advokátskeho poriadku.
Predseda dr. Katona dáva hlasovať o všetkých troch návrhoch rezolúcií: návrh dr. Vičánka je prijatý väčšinou hlasov, rezolúcia dr. Trslína jednohlasne a návrh dr. Úradníčka tiež jednohlasne. (JUC. O. A. Schmidek.)

Odbor II.: Sociálny.

(Poistenie advokátov a koncipientov pre prípad smrti, invalidity a nemoci.)
I. referent Dr. Baraçs podal zprávu o nevyhovujúcom stave poistenia advokátov a koncipientov na Slovensku a Podk. Rusi. Pred prevratom bol síce v starom Uhorsku penzijný ústav pre advokátov, ale napriek zákrokom, usilujúcim o vydanie čiastky, pripadajúcej na advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nebolo dosiahnuté úspechu. Predprevratový zákon, ktorý sa tohoto poistenia týka, neni od prevratu prevádzaný, takže poistenie advokátov neni u nás doteraz zákonom upravené. Advokáti poisťujú sa len u súkromných poisťovní, aj to len v malom počte. Pri Sväze advokátov na Slovensku je od niekoľkých rokov núdzové sriadený Dobročinný fond s majetkom dnes asi 100.000 Kč; tento poskytuje bezúročné pôžičky advokátom, poisteným u súkromých ústavov, ktorí sami prémie nemôžu platiť. Ináč by totiž ztratili už splatené poistné čiastky. Referent podáva návrh rezolúcie v tom smysle, aby nebolo zavedené nútené poistenie, pretože tým by boli poškodení starí advokáti, teraz poistení u súkromných ústavov.
II. referent Dr. Klenko neschvaľuje súkromné poistenie. Podľa neho treba advokátskemu stavu zaistiť nezávislosť jak po stránke morálnej, tak i hmotnej, čo je možné len poistením u vlastného poisťovacieho ústavu, sriadeného na základe zákona. Predprevratový zák. č. XI./1908, zavádzajúci toto poistenie, však via facti od prevratu prestal byť na Slovensku a Podk. Rusi prevádzaný, nakoľko penzijný ústav sriadený na základe tohoto zákona sídli v Budapešti. Navrhuje, aby budúci advokátsky penzijný ústav bol dotovaný určitou čiastkou zo štátnej pokladnice, ako rekompenzácia za nehonorované advokátske práce ex offo, ktoré od r. 1921 šesťnásobne vzrástly. — Poistné prémie by sa platily v podobe kolkov, vydávaných advokátskymi komorami. — Navrhuje túto rezolúciu: Prvý sjazd advokátov zo Slovenska a Podk. Rusi poveruje výbor, aby vypracoval návrh zákona o penzijnom a podpornom poistení advokátov, aby sa dal do styku s advokátskou komorou v Turč. Sv. Martine,. v Prahe a v Brne na uskutočnenie penzijného a podporného poistenia advokátov V najkratšej lehote. III. referent Dr. Nagy ohradzuje sa proti tomu, aby poistenie bolo nútené, čím by podľa neho mladým právnikom bol zabránený prístup do advokátskeho stavu. Vytýka, že ačkoľvek zákon na Slovensku o tomto poisťení je, predsa nie je prevedený. Napokon tvrdí, že advokátske penzijné pôžitky nesmia byť horšie než sudcovské. Kľúčom k vyberaniu poistných príspevkov majú byť určité percentá príjmu. Ohradzuje sa proti tomu, aby príspevky poistné boly vyberané v kolkoch. Navrhuje nasledovnú rezolúciu: I. sjazd advokátov zo Slovenska a Podk. Rusi sa usniesol:
1. žiadať správny výbor Advokátskej komory v Turč. Sv. Martine a predsedu krajského súdu v Užhorode, aby vykonaly svoju právomoc podľa zák. čl. XL./1908 o založení povinného penzijného ústavu advokátskeho.
2. zvoliť 10členný výbor na prevedenie tohoto ustanovenia zák. čl. XL./1908.
V debate Dr. Vladimír Šrobár žiada riešiť dve otázky advokátskeho poistenia: spôsob poistenia a subjekt prevádzajúci poistenie. Čo sa týka prvej. Dr. Šrobár je za poistenie verejné, pretože len toto môže byf nútené a poisťuje celý advokátsky stav. Aby verejné poisťovanie nezaťažovalo menej zámožných advokátov, pripojuje sa k návrhu Dra Klenka. Poistné by boly jednotné, totiž 150 Kč. — Dr. Šrobár prihovára sa za čisté stavovský penzijný ústav, ačkoľvek réžia tohoto by bola nákladnejšia ako u Všeobecného penzijného ústavu. V zásade prijíma rezolúciu Dra Klenka s tou doložkou, aby sa poistenie vzťahovalo aj na advokátskych osnovníkov. Dr. Hynek Bulín primlúva sa tiež za poistenie obligatórne a jednotné v celom štáte. Je pre dôchod stály v penzii, nie pre odbytné, pričom ľubovoľné súkromné poistenie nevylučuje. V advokátskom poriadku má byť stanovené: valné shromaždenia advokátskych komôr môžu sa usniesť o nútenom poistení a potom musia i koncipienti k poisteniu patriť. Doporučuje tiež rezolúciu Dra Klenka. Dr. Hendrich je tiež za to, aby po- istenie bolo upravené v celom štáte jednotne. Dr. Koloman Deszö navrhuje, aby sekcia sa postavila za rezolúciu pražskej Advokátskej komory. Rovnako aj Dr. Arpád Nagy. Dr. Fábry, verejný notár, navrhuje, aby za členov poisťovne boli v zákone ustanovení aj verejní notári. Dr. Rulín pokládá jeho návrh za nesľučiteľný s novelou advokátskeho poriadku a očakáva, že k poisteniu advokátov po jeho uzákonení pristúpia i verejní notári. Po prečítaní návrhov rezolúcie väčšinou hlasov bol prijatý návrh Dra Klenka s dodatkom Dra Baracsa, vo znení:
1. I. sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi žiada vládu republiky československej a zodpovedných činiteľov, aby s urýchlením bola uzákonená novela k advokátskym poriadkom, ktorou by bola dané advokátskym komorám zmocnenie k zavedeniu invalidného a penzijného poistenia pre advokátov a pre advokátskych osnovníkov spôsobom donucovacím, a to sriadením vlastného ústavu alebo pristúpením k sriadenému už ústavu poisťovaciemu.
2. I. sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi poveruje svoj výbor, aby sa domáhal u Advokátskej komory v Turč. Sv. Martine, aby sa vo spojení s Advokátskymi komorami v Prahe, v Brne a v Opave zasadila za to, aby novela v prvom bode tejto rezolúcie uvedená bola čim skôr uzákonená.
Dokiaľ nový zákonný predpis nevstúpi v platnost, I. sjazd navrhuje, aby doterajšie inštitúcie Sväzu advokátov na Slovensku ohľadne poistenia advokátov boly podporované.
(JUC. František Karpat a JUC. Anton Bliska.)

Odbor III.: Zákonodárný.

I. Ako prvý referent prehovoril Dr. Ján Spišiak, advokát v Bratislave, na otázku: »Nová dovolacia hranica«. — Poukázal na to, že prakticky tento problém bol riešený novelou 251/1934 tým, že dovolacia hranica bola zvýšená na 7000 Kčs. — Stanovenie vysokej dovolacej hranice skrýva v sebe nebezpečie faktickej nerovnosti medzi občanmi, hrozí teda byť nedemokratickým. — Proti tomu treba uznať, že súdy pri velkom návale materiálu nemôžu rychle pracovať. Tomuto by bolo možno odpomoct zvýšením počtu členov Najvyššieho súdu, príp. přihřáním právnikov z radov vynikajúcich advokátov. — Náprava by tiež nebola získaná zvýšením poplatkov a zavedením pokút pre urputné sudičstvo, jednak pre nedemokratičnosť, jednak ale preto, že je daná možnosť, aby stránka vynaložila všetky možnosti na revíziu. — V rezolúcii navrhuje, aby zvýšenie dovolacej hranice bolo zrušené, aby odľahčená bola agenda Najvyššieho súdu tým, že revízie do 5000 Kčs by vybavovaly vrchné súdy v trojčlenných senátoch.
V debate Dr. Bedö pripojuje se k rezolúcii a pridáva, že je nutné zvýšiť počet sudcov u Najvyššieho súdu. — Dr. Nagy stavia sa proti revízii skrz vrchné súdy, lebo by to ohrozilo jednotnosť judikatury. — Dr. Herzfeldová upozorňuje na zvláštnu preťaženosť trestného senátu Najvyššieho súdu. — Dr. Rosival navrhuje, aby kompetencia okresných súdov bola rozšírená na 7000 Kčs. — Dr. Süss navrhuje, aby dovolacia hranica sa vzťahovala i na veci rozsobášné a statusové. — Dr. Ziegler vyslovuje sa za prijatie rezolúcie v nezmenenom znení. — Dr. Roth navrhuje doplnenie rezolúcie v tom smysle, aby boly učinené dve kategorie hraníc: 5000-ová a 7000-ová. — Napokon obhájil svoje stanovisko referent Dr. Spišiak a dosiahol, že rezolúcia bola jednohlasne prijatá v následovnom znení:
Rezolúcia: Žiada sa, aby zákon čís. 251/1934, ktorým bola zvýšená dovolacia hranica bol ešte pred pozbytím účinnosti tohoto zákona, tedy pred 31. decenmbrem 1936 odstránený.
Preťaženiu Najvyššieho súdu vzrastajúcou dovolacou agendou treba čeliť tak, že vybavenie revízií do 5000 Kč hodnoty sa prikáže v celej Republike vrchným súdom, ktoré majú revízie vybaviť — práve tak ako všetky ostatné odvolacie veci — v trojčlenných senátoch.
II. Druhý referát predniesol Dr. Süs na otázku »Styk medzi súdmi a advokátmi«. Navrhoval nápravu v niekoľkých smeroch. Predovšetkým treba využiť § 103 jednacieho poriadku o používaní telefonu pri styku so súdom, ktorý vôbec nevošiel v prax. — V exekučnom pokračovaní treba oddeliť exekúciu na veci movité od exekúcie na nemovité veci, poneváč exekúcia na movitosti je oddalovaná vkladom exekučného práva na nemovitosti. — § 3 zák. č. 1/1933, ktorý predpisuje osobitné prihlásenie sa veriteľa ku dražbe nemovitosti, třeba zrušiť, lebo sa tým predlžuje celá procedura. — Tiež je zbytečné rozdelenie exekučných oddelení na vlastné exekučné a výkonné. Treba sa zasadiť, aby súd povolivši strane právo chudoby, nevymáhal poštovné a kolky, ďalej aby súd po skončení procesu čím skôr vrátil listiny a prílohy.
Predseda Dr. Ľ. Kovács navrhol, aby sekcia podala ministerstvu spravedlivosti návrh ku odstráneniu uvedených vád, čo prítomní jednohlasne schválili.
III. Tretí referát Dr. Róna na téma: »Zrýchlenie exekučného a súdneho pokračovania« predniesol Dr. Ziegler. Reforma exekučného i súdneho pokračovania má zabezpečiť, aby strany neboly spormi existenčne vyčerpané. Potrebné sú nápravy administratívne i zákonodárné. Opisovanie a expedovanie súdnych rozhodnutí má sa stať do 14 dní. Preto treba zvýšiť počet smluvných zamestnancov. Predpisy a príslušnosti súdov treba zjednodušiť. Procesné útraty treba paušalizovať, obvody okresných súdov spájať a rozšíriť obvody krajských súdov. Vecná príslušnosť okresných súdov má sa zvýšiť na 10.000 Kčs a od 4000 Kčs sporné hodnoty má byť zavedený pre strany obligátny advokát. — Krajské súdy majú rozhodovať len v senátoch. Súdcov-začiatočníkov treba umiestniť ako pomocných sudcov u krajských senátov. Vyšetrujúcimi súdcami majú byť len starší súdcovia. Exekučné riadenie má byť obmedzené na 5 dní. Súdné poplatky majú byť percentuálne upravené. Ako hosť prehovoril Dr. Löwy z Prahy, uistil, prítomných, že ministerstvo spravedlivosti súhlasí so snahami referátu, ale vyslovil sa proti obmedzovaniu obvodov okresných súdov. — Prezident bratislavského krajského súdu Dr. Okályi s radosťou konštatoval, že reformné snahy advokátov sú silnou oporou snáh sudcov. Poukázal na veľký nedostatok súdcov, ale i súdnych sriadencov. — Hosť Dr. Weiss (Litoměřice) navrhol, aby bola sriadená u min. sprav, komisia pre reformu súdneho pokračovania. — Dr. Ziegler navrhol doplnenie rezolúcie tým, aby bolo požiadané ministerstvo financí o povolenie rozšíriť sily súdcovské i sriadenecké.
Výsledky referátoví a debaty o otázkach uvedených sub II. a III. boly spojené do nasledovnej spoločnej rezolúcie:
Zrýchlenie procesného a exekúčneho pokračovania sa odporúča:
a) administratívnymi opatreniami, ktorými sa má dosiahnuť zrýchlené doručenie a expedovanie súdnych rozhodnutí.
K zdolaniu manipulačných prác pri väčších súdoch nech sú prijaté výpomocné smluvné kancelárske sily a výpomocní sriadenci. Nech je počiet súdcov rozmnožený.
O odstránenie formálnych nedostatkov podaní treba sa přičinit v sídle súdu v prvom rade telefonickou výzvou, mimo sídla súdu dopisnicou, ktorej porto platí adresát;
b) Novelizovaním platných procesných zákonov. Zmena nech sa týka určenia krátkych lehôt na vynesenie rozhodnutí od zakľučenia ústnych jednania rátajúc, vypravovania súdnych rozhodnutí, zjednodušenia prejednania procesných obrán a obmedzenia dôvodov príslušnosti; konečne paušalizovania útrat;
c) reformou celého súdnictva, tak čo do ústrojnosti súdov, ako aj pokračovacieho poriadku, ku ktorým nech prihliada sjednotený zákon o súdnej príslušnosti a civilného súdneho poriadku.
IV. Štvrtý referát predniesol Dr. Ziegler na téma: »Nové prednesy v Odvolacom pokračovaní«. — Zásada t. zv. plného odvolania spočíva v tom, že strany môžu v odvolacom pokračovaní uplatniť nové námietky. Proti tomu systém t. zv. obmedzeného odvolania novoty nepripúšťa. V tom prípade musia strany už v prvej stolici uplatniť všetky dôkazy a skutkové okolnosti. Keď však I. stupňový súd založí svoj rozsudok na nesprávnej skutkovej podstate, dojde k zrejmej nespravodlivosti, ktorú nenapraví ani druhá stolica. — Keď pripustíme ius novorum, je tu zaiste nebezpečie, že niektorá strana záludné zamlčí dajakú skutkovú okolnosť, aby s ňou v druhej stolici náhle vystúpila a tým príp. spôsobila obrat. Preto sa v návrhu rezolúcie žiada: uzákoniť, že
1. Strana, ktorá vyhrala pri odvolaní na základe skutočnosti, ktorú mohla uplatniť už v I. stolici, je zaviazaná k náhrade útrat.
2. Súd má právo nebrať v ohľad »nova«, keď pozná, že stránka nimi chce riadenie preťahovať, alebo keby bolo nutné odročenie pojednávania.
V debate Dr. Bedö i Dr. Nagy súhlasne přizvukovali nutnosť iuris novorum. Z praktického stanoviska osvetlil problém Dr. Roth: poukázal na to, že zákony treba osnovať »sub specie aeternitatis« v právnickom smysle, v našich časoch tedy nemajú sa snovať zákony piod dojmom finančných nedostatkov: zákonodarca musí mať na zreteli vždy len »Aequum et bonum«. — Po preslove Dr. Herzfeldovej prijatá bola táto rezolúcia:
Prvý sjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi žiada, aby sjednotený zákon civilného súdneho poriadku vybudovaný bol na zásade plného odvolania.
V odvolacom pokračovaní majú byt pripustené — vylúčením nového nároku — nové prednesy a dôkazy.
Odvolací súd vylúčit má tie nové prednesy a dôkazy; ktoré boly učinené v snahe přetahovat spor a povšimnutie, ktorých vyžadovalo by odročenie odvolacieho pokračovania. (JUC. Jozef Karpat.)

Odbor IV.: Medzištátny.

Za predsedníctva dr. A. Braščajko referent dr. Cyril Bařinka predniesol svoj referát na téma 1. otázky: »Advokát ako činiteľ medzištátny«. Zdôraznil, že advokácia nie je len zárobkovým podnikom (veď roku 1934 v ČSR bolo asi 37.000 pravôt zastupované bezplatne), ale je tiež dôležitým činiteľom v medzištátnych stykoch aka zástupca spolúobčanov. Do prevratu bol tento styk veľmi slabý (viac cestou diplomatickou). Po prevrate, hoc okolnosti priamemu styku viac prajú, je tento styk skomplikovaný nejednotnosťou právnych poriadkov platných v jednotlivých štátoch. Unifikácia zákonov sa za 17 rokov nepreviedla. Referentom navrhnutá a jednohlasne prijatá rezolúcia znie:
1. Sjazd doporučuje, aby sa odstranily zbytky dualizmu rakúsko-uhorského, lebo tým sa veľmi usnadnia medzištátne styky ČSR. Len jednotnosť zaručuje istotu.
2. Advokáti zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi bez rozdielu národnosti a náboženstva sľubujú ďalšiu spoluprácu pre legislatívu.
Referent Dr. J. O. Méčika predniesol referát k 2. otázke: Vliv devizových predpisov v štátoch podunajských na výmenu a dopravu tovaru v dunajskej oblasti: Devizové predpisy vydané pred niekoľkými rokmi Československom, Rakúskom, Maďarskom, Rumunskom, Jugosláviou, Bulharskom atď. majú hlavne ten účel, .aby bolo zabránené valutovej špekulácii a odchodu kapitálu do cudziny, čím by vnútorná hodnota platidla toho lebo onoho štátu mohla utrpeť škodu. Devízové predpisy neboly vydané za účelom obmedzovania lebo kontrolovania zahraničného obchodu lebo importu. V Československu, pravda, sa spojuje kontrola devízová s kontrolou dovozu. Rozhodujú o tom dve komisie, dovozná a devízová, čo je veľmi na prekážku rýchlej výmene tovaru. Hoci už devízových opatrení nie je treba, nechce ich žiaden štát zrušiť, pretože Národné banky jednotlivých štátov majú jednak z povoľovania jednak z trestov veľký zisk. Vie sa, že tieto predpisy i tak nie sú dodržované, že napriek clearingovému ujednaniu povoľuje na pr. Národná banka v Prahe jednostranne k vývozu dináry a ďalej, že jestvujú tak zv. »čierne« platidla (dináry, Kč). Tento stav je obchodu veľkou prekážkou, ba v mnohých prípadoch sú jednotlivci úplne zničení. Treba povoliť voľnú konkurenciu. Navrhuje rezolúciu:
1. Aby vládni činitelia usilovali o to, aby boly devízové u valutové predpisy zrušené, pokiaľ k tomu z akýchkoľvek dôvodov v dohladnej dobe nedojde,
2. aby bolo zriadené clearingové ujednanie, medzi štátmi v oblasti dunajskej v tom smysle, aby dovoz a vývoz tovaru bol dovolený a nebol znemožnený devízovými predpisy lebo povoľovacou praksou.
Rezolúcia bez debaty jednohlasne prijatá.
Referent 3. otázky: Sjednotenie zmenkového práva v rámci ženevských konvencii v štátoch Malej dohody. Prof. Dr. Karol Kizlink, pre onemocnenie nemohol sa rokovania zúčastniť. O zastupovanie požiadal asistenta dr. Ct. Floreána. V prípise, dr. Floreánom prečítanom, prof. dr. Kizlink ukazuje na naliehavosť riešenia tejto otázky tým spôsobom, ktorý by priniesol ešte viac, než poskytujú elaboráty ženevskej konferencie. Upozorňuje tiež na usnesenie Prvého sjazdu právnikov štátov slovanských v r. 1933 v Bratislave o použití výhrad (viď Všehrd XV., 1; pozn. zapisovateľa) a na úvahu, či je žiaduce, aby sa prikročilo ihneď k novej zákonnej úprave, keď u nás nedávno došlo k sjednoteniu zmenkového práva zák. č. 1/1928 Sb. z. a n. Detaily ponecháva stranou a doporučuje k debate otázky rázu obecného: 1. Má byť prikročené ihneď v malodohodových štátoch ku kodifikácii nového zmenkového práva podľa ženevských konvencií, na pr. tak, ako sa to stalo v súsednom Rakúsku? 2. Ktorými prostriedkami bolo by možné dosiahnuť toho, aby súčinnosť právnych teoretikov a praktikov v malodohodových štátoch prispela k úprave zmenečneprávnych predpisov nie len vo smere určenom obsahom ženevských konvencií, ale aj v materii, ktorá s nimi súvisí? 3. Aka dosiahnuť toho, aby čo najrýchlejšie boly sosbierané a spracované námety k otázke sjednotenia zmenkového práva malodohodových štátov od advokátov týchto štátov?
Dr. Ct. Floreán rozobral jednotlivé vyššie uvedené otázky a odpovedajúc na prvú kladne, našiel vhodné prostriedky pre riešenie ďalších. Hodnotiac výsledok debaty konštatoval, jak velký dôraz bol položený na požiadavku sjednotenia zmenkového práva malodohodových štátov. Vyzdvihol, že úprava jednotného zákona zmenkového splňuje len prvú časť programu. Že treba uvažovať o prostriedkoch, aby i otázky, ktoré so zmenkovým pospojom úzko súvisia, avšak nie sú vo zmenkovom zákone priamo riešené, boly pri tejto úprave vzaté do úvahy. S jeho návrhom rezolúcie súhlasí i dr. Fr. Klouda, takže tato bola jednohlasne prijatá vo znení:
1. Doporučuje sa, aby bolo prikročené ihned v štátoch malodohodových ku kodifikácii nového zmenkového práva podľa ženevských konvencií.
2. Doporučuje sa, aby medzi štátmi malodohodovými došlo predom k dohode o použití výhrad (rezerv) prípustných podľa konvencii. Pri tom nech je prihliadané k nutným potrebám pre zúčastnené štáty vyplývajúcim.
3. Doporučuje sa, aby advokátny stav z malodohodových štátov svojou spoluprácou prispel k úspešnému vyriešeniu otázok súvisiacich s právnou úpravou zmenkového pospoja.
4. Doporučuje sa úzka súčinnosť teoretikov a praktikov malodohodových štátov (publikáciou, vzájemnou výmenou prednášajúcich) pre skoré sjednotenie práva zmenkového, nakoľko týmto spôsobom bude umožnený ďalší podklad k utuženiu vzájemných vzťahov malodohodových štátov.
Dr. A. Roth predniesol referát k 4. otázke: Súkromná osoba ako subjekt medzinárodného práva: Súkromná osoba nie je subjektom medzinárodného práva. Preto ani tunajší advokát nemôže stranu v cudzine zastupovať. Zvlášť dôležitá je táto otázka pri vydávaní zločincov. Dosiaľ nie je jasné, či zločinec má právo útočišťa, ochrany, feda či môže toto právo uplatňovať tiež proti štátu, kam sa utiekol a ktorý mu ochranu poskytol. Nie je mu dovolené sa proti vydaniu brániť. Domnieva sa, že priznaním tohto práva a tým tiež právnej subjektivity v práve medzinárodilom súkromnej osobe, bola by daná možnosť, aby tunajší advokát mohol ju v cudzine zastupovať, už i z tých dôvodov, že pozná právo na obvineného sa vzťahujúce. Sjazd sa usnáša na tejto referentom navrhnutej rezolúcii:
1. Vládni činitelja nech pri uzavieraní medzinárodných smlúv pečujú, aby bolo zaručené zastupovanie spoluobčanov aj v cudzine vo veciach civilných a trestných,
2. pri vydávaní spoluobčanov,
3. pri medzinárodných súdoch, keď je tu vzťah s právom zástupcu a keď súkromná strana žiada, aby bola zastupovaná ňou žiadaným advokátom. (JUC. Rebro.)

Citace:

č. 6136. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 119-121.