Čís. 4382.

Minister s plnou mocou pre správu Slovenska bol oprávnený vydať zákaz rozšiřovania tlačív podľa § 10 odst. 3 zák. čl. 14:1914.
Zrušením ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska nestaly sa výnosy a nariadenia ním vydané neplatnými.
(Rozh. z 5. marca 1932, Zm IV 497/31.)
Obžalovaní G. a F. boli nižšími súdmi uznaní vinnými prečinom podľa § 24 č. 3, posl. vety zák. čl. 14:1914, ktorého sa dopustili tým, že obžalovaný F., knihkupec, objednal od obžalovaného G., nakladateľa, pře svojho zákazníka sériu kníh, ktorá obsahovala medzi inými tiež knihu vydanú v Maďarsku po 28. októbri 1918, rozširovanie ktorej na Slovensku bolo výnosom ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 12. októbra 1922 čís. 31394/D/22 prez. adm. zakázané, že obžalovaný G. mu ju dodal, a obžalovaný F., poneváč jeho zákazník knihy hneď nepřevzal, že ju držal vo svojom obchode verejnosti prístupnom. Oba nižšie súdy uznaly obžalovaných vinnými podľa obžaloby.
Najvyšší súd zmätočné sťažnosti obžalovaných jednak odmietol, jednak zamietol.
Z dôvodov:
Prevádzajúc dôvod zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p., dovodzuje obžalovaný G., že výnos bývalého ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska č. 31394/D-22 nemá právnej záväznosti, poneváč vydať zákaz podľa § 11 zák. čl. 14/1914 je kompetentný minister vnútra, § 14 zák. čís. 64 z r. 1918 sb. z. a n. nedal vláde právo zmocňovať ministra pre správu Slovenska k prevádzaniu úkonov, o ktorých už rozhodol iný zákon, a § 85 ústavnej listiny č. 121 z r. 1920 sb. z. a n. taktiež ustanovuje, že pôsobnosť ministerstiev sa upravuje zákonom. Zmätočná sťažnosť nie je oprávnená. Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 12. mája 1931 č. j. Zm IV 611/30-3 vyslovil, že názor, jako je aj teraz uplatňovaný, nie je správny. V § 10 odst. 3 zák. čl. 14/1914, a nie, ako zmätočná sťažnosť uvádza, v § 11 cit. zák. čl., ktorý sa týka pouličného rozširovanie tlačív, je obsažené zmocnenie pre ministerstvo, vydávať zákazy rozširovania tlačív, ktoré boly vydané alebo tlačené mimo územia republiky alebo rozmnožené mimo tohoto územia, a § 14 zák. č. 64 z r. 1918 oprávňoval vládu dať niektorému svojmu členovi plnú moc, aby vydával nariadenia za účelom udržania poriadku, na konsolidovanie pomerov a zabezpečenie riadného štátneho života. Z tej okolnosti, že vláda splnomocnila ministra pre správu Slovenska k vydávaniu nariadení, neplynie, že by tento minister nemohol vydávať nariadenia v rozsahu svojej plnej moci za ministerstvo.
Nesprávný je ďalej názor sťažovateľov, že zrušením rezortu ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska pozbyly platnosti automaticky i nariadenia a výnosy týmto ministerstvom vydané. Zákon č. 64 z r. 1918 sb. z. a n., na základe ktorého vláda zmocnila ministra pre správu Slovenska k vydávaniu nariadení za účelom udržania poriadku, na konsolidovanie pomerov a zabezpečenie riadného štátneho života, neobsahuje nijakého ustanovenia o tom, že nariadenia, ministrem pre správu Slovenska vydané, platia len do doby trvania tohoto ministerstva, a rečený výnos ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska nie je tiež časove obmedzený. Ani z obsahu toho výnosu nevyplýva, že by jeho platnosť bola časove podmienená trvaním ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Uvádza-li zákon č. 64 z r. 1918 sb. z. a n. v nadpisoch, že jedná o mimoriadných prechodných ustanoveniach, mal tým zrejme na mysli len mimoriadné, prechodné zriadenie ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, nedotýka sa však platnosti nariadení a výnosov týmto ministerstvom vydaných, ktoré taktiež ako výnosy a nariadenia ostatných ministerstev platia až do doby výslovného zrušenia, alebo zmenenej úpravy novými výnosmi a nariadeniami.

Citace:

Čís. 4382. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 71-72.